Pranie

    Pranie je momentálne u nás na dennom programe. Adelka dokola perie a suší zopár kúskov oblečenia. Opäť je to príkladom toho, že aktivity praktického života deti veľmi bavia. Preto praniu venujem tento článok 🙂

    Podobne ako pri umývaní riadu sme si museli obstarať zopár vecí: pranie montessori

1.-3.  Džbánik, stolík na vodu a zásterku už netreba asi bližšie predstavovať. Môžete sa o nich dočítať v článku o umývaní riadu.

4. Štipce alebo kolíky na prádlo by sme mali prispôsobiť veku dieťaťa. Keďže vešať už môžu začať deti okolo 15 mesiacov, týmto malkáčom sa zídu práve kolíky na prádlo, ktoré sú tak trochu retro. Nemusia sa stláčať a dieťa ich jednoducho zasunie na šnúru. Takýmto malým deťom by sme mali zastrkovanie kolíkov ukázať naozaj veľmi pomaly bez nadbytočných pohybov, aby to dokázali všetko absorbovať. Ak dávate tieto kolíky dieťaťu vyskúšať prvýkrát, dajte mu kolík do ruky tak, aby drážka na zasunutie smerovala  presne na šnúru. Až po viacerých pokusoch bude schopné si samé kolík v ruke natočiť správnym smerom. Klasické stláčacie štipce môžeme dieťaťu predstaviť, keď sa zdokonalí jeho jemná motorika.pranie-montessori

5. Sušiak na prádlo – môžete využiť váš veľký sušiak, ku ktorému pristavíte pre dieťa stupienok, ako to bolo dlho aj u nás. Adelka chcela všetko robiť tak, ako ja a nepripadal do úvahy vlastný malý sušiak 🙂 Dnes sa karta úplne otočila a cíti sa byť gazdinka, keď má svoju výbavu 🙂 Do menších priestorov a bytov sa hodí napríklad aj sušiak na radiátor či vaňuktorý nezaberá extra priestor a dá sa ľahko uskladniť. Sušiak na vani má tú výhodu, že nemusíte riešiť kvapkajúcu vodu z vypratého prádla. Niektoré veci jednoducho dieťa nevyžmýka dokonalo (ani by sme to nemali očakávať) a treba sa na to pripraviť. Ja to vždy riešim starým pekáčom, ktorý položím pod sušiak 😉img_0300

6. Rumpľa – starodávne náčinie, ktoré deti milujú.  Pri výbere treba hľadieť najmä na jej veľkosť, aby sa jednak zmestila do nádoby a aby nebola príliš ťažká na manipuláciu. Vhodnú nájdete aj na našom e-shope TU.rumpla pranie montessoriIdeálne je, aj rumpľa farebne ladí s lavórikmi a zásterkou. Farbu nespomínam náhodou, pretože nejde iba o estetickú záležitosť, ale v Montessori tu ide o farebné kódovanie, ktorým sa odlišuje jedna aktivita od druhej. Ale vidíte, že sa dá prežiť aj s oranžovou rumpľou, keď iná vtedy nebola 😉

7. Kôš na prádlo – ideálne je, ak s dieťa môže odkladať do samostatného koša špinavé oblečenie či handričky, ktoré počas dňa ušpinilo. Potom, keď mu na to príde chuť, si ich môže všetky vyprať. Tu by som spomenula poradie, v ktorom by mali všetky tieto predmety nasledovať. Postupuje sa spravidla zľava doprava, začínajúc košom so špinavým prádlom, nasleduje stolík na pranie a sušiak na prádlo, vedľa ktorého môžu byť v nádobe alebo v košíku kolíky/štipce. Takto môže dieťa nerušene opakovať niekoľko „pracích cyklov“ samé od začiatku do konca 😉montessori

Umývanie riadu

    V predošlom článku som písala o tom, aké sú aktivity praktického života pre dieťa dôležité. A keďže riad sa v domácnosti umýva asi najčastejšie, budem pokračovať práve touto, u nás doma veľmi obľúbenou aktivitou.

    Voda je pre deti veľkým lákadlom. Pamätám si, ako Adelka okolo 2 rokov trávila veľa času pri umývadle na wc, kde kúpala panáčikov Stikeez alebo sa hrávala s vodu v dreze pri mne v kuchyni. Dá sa však prejsť k zmysluplnejšej „hre s vodou“ a tou môže byť práve umývanie riadu. Netreba očakávať žiarivo čisté taniere, ale skôr to, ako žiaria oči dieťaťa, keď môže robiť niečo užitočné, čo robí aj mama.

    Môžete si pozrieť, ako vyzerá umývanie riadu u nás…

 …a čo na umývanie riadu u nás doma používame:

montessori umyvanie riadu1. Stolík na vodu – neviem/-e si ho vynachváliť. Skôr, než sme si ho obstarali, brala som ho iba ako ďalšiu „čarachu“ do domácnosti, čo bude zavadzať. Hovorila som si, že umývanie riadu či pranie zvládneme aj pri umývadle. Ale jeho kúpu neľutujem. Je to Adelkine miesto, kde sa môže realizovať. Či už vo vnútri alebo vonku.img_5959

A kým si ona umýva, či perie, ja môžem slobodne používať drez/umývadlo. Keď porovnám umývanie riadu dieťaťa v dreze a v stolíku na vodu, tak v dreze vidím zopár nevýhod:

  • dieťa musí riady od jari oplachovať pod tečúcou vodou a musí si stále púšťať na to vodu z batérie (pokiaľ ju teda nenecháte tiecť celý čas). Ak nepoužívate jar, v tom prípade to môže byť jednoduchšie, bez oplachovania, ale treba rátať so zvyškami jedla na riade.
  • prúd vody z batérie je neregulovaný a silný prúd vody môže prekvapiť a zamokriť najmä menšie dieťa do  3 rokov, čím ho vytrhne z celého procesu
  • umývanie pri stolíku je akési plynulejšie, má svoj rytmus, nič Adelku pri tom neruší, čo je u mňa veľkou výhodou, pretože ide práve o to psychické rozpoloženie, ktoré pri umývaní prežíva.img_6510

V lete si na poličke stolíka niekedy lebedil náš Muro 🙂 a často sme do lavórov Adelke sypali piesok. Viem si predstaviť, keď bude Adelka staršia, ako si v lavórikoch s vodou a pieskom budeme robiť názorné ukážky krajinných útvarov, ako vyzerá jazero, ostrov, poloostrov atď..stolik-na-vodu

2. Zásterka – zásterka je super vec, zabráni tomu, aby si dieťa premočilo oblečenie. Nájdete ju aj u nás v e-shope. Zachytí väčšinu vody a tričko nemá Adelka také premočené. Okrem toho je to taký rituál začiatku a konca tejto aktivity, že si oblečie a vyzlečie zásterku. Je na nej všité aj putko na zavesenie (pre menšie deti), u nás ju Adelka už skladá a odkladá na poličku pod stolíkom, kde skladujeme aj ďalšie veci potrebné na umývanie riadu a pranie.img_6582

3. Džbán – s džbánom si Adelka nalieva vodu do lavórikov. Ako som už spomínala, jej „príručné“ umývadlo je umývadlo na wc, kam si chodí nabrať vodu. Tento džbán má objem 0,75l, takže sa do neho zmestí pomerne veľa vody, pričom nie je taký ťažký, aby sa jej s ním ťažko manipulovalo a chodilo. Je samozrejme keramický.

4. Kefka na umývanie riadu – táto kefka je malá a padne deťom akurát do ruky. Skúšali sme aj bežné alternatívy z domácich potrieb, ale mali veľmi tvrdé umelé štetiny a s tým sa nedalo umývať. Samozrejme, kefka nie je nutnosť, môžete ju nahradiť aj nejakou malou hubkou.riad-adel-36m

5. Odkvapkávač – zo začiatku Adelka pokladala umytý riad iba na príručný stolík prikrytý utierkou na riad. Chýbal mi v tom však systém a poriadok a tak som nakoniec kúpila malý odkvapkávač s priehradkami na taniere a príbor. Dalo to zabrať, kým som našla vyhovujúci typ a veľkosť. Bohužiaľ, bledomodrý som nenašla, ten by nám výborne pasoval k lavórikom aj k zásterke. Na odkvapkávači sa dieťa tiež veľa naučí, pretože musí rozmýšľať, ako taniere alebo príbor uložiť tak, aby nespadli (je to vidno aj na záberoch videa) a hlavne všetok riad má na ňom svoje miesto.

6. Utierka na riad – tých utierok budete potrebovať zrejme viac ? Nám sa osvedčila jedna na zem, jedna na rozliatu vodu na stolíku a ďalšia na utieranie riadu. Pokiaľ dieťa umýva iba svoje malé taniere a šálky, postačí mu utierka polovičnej veľkosti. U nás však Adelka umýva všetko rad radom, takže som jej nechala klasickú veľkú utierku. Pri utieraní je veľmi nápomocné, ak si dieťa položí utieraný riad na nejaký príručný stôl. Vtedy má 2 ruky voľné na to, aby ho mohlo utierať. Vtedy nehrozí sklamanie z toho, že by sa niečo prípadne rozbilo.

Po skončení vylievam vodu z lavórikov ja. Pokiaľ v nich nie je veľa vody a nie sú príliš ťažké, tak staršie deti by ich snáď vedeli vyliať aj samé. Najlepší spôsob je vyliať ich postupne do vedra a vedro do výlevky.

    Dúfam, že vás tento praktický život baví rovnako ako nás. A keď vám dieťa s radosťou vyberá špinavý riad z umývačky, že ho ide umyť, tak viete, že ste na správnej ceste ♥

 

Aktivity praktického života

    Niekedy ich nazývame aj činnosti každodenného života a patria sem všetky činnosti, ktoré súvisia so starostlivosťou o vlastné telo a o okolité prostredie. Je to vlastne všetko to, čo robí človeka človekom. Deti už od útleho detstva sledujú nás dospelých, ako si umývame ruky, nalievame vodu, umývame riad, zaväzujeme šnúrky, aranžujeme kvety a podobne. A chcú nás napodobňovať.img_6922

Aktivity praktického života tvoria prevažnú časť činností detí do 3 rokov a aj od 3 rokov by mali byť neoddeliteľnou súčasťou dňa.img_6934

Do veku 3 rokov by mali tvoriť gro detských aktivít. Aby deti vedeli zvládnuť základné sebaobslužné činnosti ako naliať si vodu z džbánika, naložiť jedlo, ošúpať ovocie, obliecť sa, obuť sa, atď. V tejto súvislosti som našla video, ako sa v 2,5 roku Adelka obúvala:

noz-na-natieranie-masla

Aj keď sa to možno nezdá, ale sú to azda tie najdôležitejšie aktivity pre dieťa. Netreba deti ani príliš zahŕňať rôznymi „umelými“ aktivitkami. Takže ak máte núdzu o zmysluplne strávený čas s deťmi, venujte sa doma aktivitám praktického života. Poďme si teda povedať, čo všetko sa z môjho pohľadu deti môžu týmito aktivitami naučiť a prečo sú také prospešné:

  • rozvíjajú sa pri nich motorické schopnosti a koordinácia oko-ruka. Dieťa pri nich vykonáva najrôznejšie pohyby rúk, zápästia či niekedy aj celých ramien. Toto nenahradí žiadna iná aktivita.
  • rozvíjajú jemnú motoriku, deti sa učia ovládať svoje prsty, napríklad rozpoznať, že tanier treba chytiť pevne, zatiaľčo vajíčko veľmi opatrne. No a to nehovorím o tom, ako pracujú pršteky napríklad pri samotnom šúpaní vajíčka…
  • majú vlastnú kontrolu chyby tým, že dieťa hneď ľahko rozpozná, že niečo nerobí správne. To ho posúva dopredu, musí rozmýšľať, ako to urobiť lepšie. Napríklad rozleje sa voda pri nalievaní z džbánu, rozbije sa pohár, vysype sa ryža pri prekladaní z misky do misky, ostane špina na tanieri pri umývaní riadu, odstrihne príliš dlhé alebo krátke kvietky do vázy a pod..
  • deti k týmto aktivitám samé prirodzene inklinujú. Priťahujú ich ako magnet. A preto sa pri nich vedia aj veľmi sústrediť, že nevnímajú nič naokolo. A to je stav, ktorý chceme u detí dosiahnuť. Keď vidíte, že dieťa s upreným pohľadom a vyplazeným jazykom sa snaží navliecť šnúrku do topánky, to je to správne rozpoloženie. Maria Montessori to nazývala „polarizáciou osobnosti“. Deti po vystúpení z tohto stavu sú pokojnejšie,  spokojnejšie a zrelaxované.
  • vďaka nim sa rozvíja u dieťaťa koncentrácia a trpezlivosť. Tieto schopnosti si potom prenášajú do bežného života, čo je na nezaplatenie.
  • pomáhajú rozvíjať presnosť a odhad,
  • tým, že ich robia každý deň, robia ich stále lepšie a lepšie, čím si veria vo vlastné schopnosti, budujú sebavedomie a zároveň ich to motivuje robiť veci „ja sám“, lebo vedia, že to zvládnu.adelka-v-zahrade

V ďalších príspevkoch napíšem o tom, ako vyzerajú tieto aktivity u nás. Najbližšie sa môžete tešiť napríklad na naše obľúbené umývanie riadu 🙂

 Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+ …

Hry na niečo vs. Montessori

    Od Adelkiných 3. narodenín sa u nej veľmi rozvinula fantázia. Rada sa hrá na niečo, vytvára si v mysli rôzne situácie, hračkám dáva úlohy a inscenuje s nimi rôzne scenáre. Veľa som čítala o tom, že tzv. „pretend play“ alebo „hry na niečonie sú Montessori.  Nerada veci škatuľkujem. A preto som sa snažila vytvoriť si svoju úvahu a názor na tento druh hry. A na čo som prišla ? Čítajte ďalej …

U detí vo veku 3 – 5 rokov nastupuje túžba hrať sa na niečo. Ako som písala vyššie, nebolo to inak ani u nás. Prišlo to akoby zo dňa na deň. „Ty budeš chobotnica a budeš bývať v tomto jazere,“ povedala raz Adelka ocinovi, keď spolu rozprestierali modrú deku na zem (rozumej modrá deka = jazero 😉 ). Sama si vytvára tieto príbehy a veľmi ju to baví. Okrem toho rada počúva všelijaké vymyslené príbehy, tak už sa niekedy s mužom cítime ako rádiá, lebo to nemá konca 🙂montemother-pretend-play

Montessori pomôcky vs. fantázia

Hovorím si, že podľa Montessori treba nasledovať dieťa v tom, čo ho baví. To by bol taký prvý argument, prečo pretend play podporovať. Alebo možno nie podporovať, ale dať dieťaťu na to priestor, aby som sa presne vyjadrila. Keď sa zamyslím nad Montessori pomôckami pre deti 3 – 6 rokov, pri nich veľmi priestor na fantazírovanie nie je. A ani by sa dieťa nemalo hrať  s týmito pomôckami inak, ako je určené. Aspoň teda v Montessori škôlkach. Tým si zachovávajú istú dôstojnosť a vážnosť, ktorú si samozrejme v plnej miere aj zaslúžia. Myslím si, že pokiaľ dieťa má môžnosť chodiť do Montessori škôlky, kde si v plnej miere užije Montessori pomôcky, potom je to úplne v rovnováhe, ak sa doma  hrá dieťa s autíčkami, domčekom pre bábiky, vláčikmi a pod..img_9386

Reálne skúsenosti nadovšetko

M. Montessori bola zástankyňou reálnych skúseností. A teda aby dieťa poznalo veci priamo, hmatateľne a mohlo si čo najviac toho zažiť a užiť. img_9171-001Preto by sme nemali deťom vytvárať napríklad umelé kuchynky s „akože riadom“, ale umožniť im variť v kuchyni s nami. Alebo v prípade chlapcov, zapájať ich do majstrovania spolu s otcom či dedkom, aby si skúsili držať šrobovák, kladivo, zatĺkať a hlavne vidieť výsledok práce, ktorý je použiteľný v našom svete. To je podľa mňa to, o čo tu hlavne ide. Hry na niečo majú totiž veľa spoločného s realitou – vychádzajú z nej. Vezmite si hry na lekára, na obchod, na policajtov… to všetko deti niekde videli, zažili a majú s tým priamu či nepriamu skúsenosť. Preto je také dôležité pripraviť deťom prostredie, v ktorom je všetko prispôsobené ich veľkosti.starostlivost-o-rastliny-adel-3r

Vieme improvizovať?

Pomocou  hry na niečo sa môžu deti aj veľa naučiť. Či už si rozšíria slovnú zásobu, naučia sa riešiť rôzne situácie alebo vychádzať s ľuďmi. Pomáhajú im rozvíjať kreativitu, vytvárať si všelijaké scenáre, ktoré môžu všelijako dopadnúť. Improvizácia je pri týchto hrách niečo cenné, čo chýba niekedy aj nám dospelým v reálnom živote – byť pripravení na všetko. To sa môže z pohľadu Montessori zdať práve kameňom úrazu, pretože tieto hry sú neriadené a nemajú vždy rovnaký priebeh. Chýba v nich štruktúra, rovnaký začiatok, priebeh a koniec, k čomu sa deti snažíme viesť v Montessori prístupe.

    Aby som to na záver zhrnula – všetkého veľa škodí.  Deti samé k týmto hrám inklinujú a snáď nie je dieťa, ktoré by sa na niečo nehralo. Zrejme je to vývinová potreba a deti tieto hry nielen potrebujú, ale aj majú veľmi radi. Nemá zmysel ich v dieťati potláčať, ale rozumným spôsobom na ne vytvoriť čas aj priestor.  U detí do 3 rokov by som jednoznačne pretend play vynechala, pretože dieťa musí predovšetkým pochopiť reálny svet. Až keď pochopí a spozná svet okolo, môže vstúpiť do sveta fantázie.

 Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…