Dávam do pozornosti ešte článok o pevnine a vode, kde nájdete peknú aktivitu na vytvorenie rôznych foriem pevniny a vody.
Na ňom deti pochopia, že glóbus znázorňuje našu Zem, ale veľmi veľmi zmenšenú. Povrch tvorí zdrsnená šedá plocha – pevnina a hladká modrá plocha – voda. S týmito dvoma pojmami sme sa s D. oboznámili, aby neskôr na farebnom glóbuse so svetadielmi pochopila, čo to tie farebné miesta vlastne sú. Prešli sme si tieto pojmy 3- stupňovou jazykovou lekciou: najprv som jej plochy pomenovala, potom som ju vyzvala, aby mi ukázala pevninu/vodu a v poslednom kroku som jej ja ukazovala plochy a ona musela pomenovať (viď video na FB). Nabudúce budeme pokračovať so spomínaným glóbusom svetadielov a Montessori mapou sveta, na čo sa už teraz veľmi teším ? O tom, ako sme so staršou dcérou pracovali s touto mapou, sa píše v tomto článku, kde sa dá preklikať na ďalšie zaujímavé články k tejto téme…
Adelka je už predškoláčka a všetko nasvedčuje tomu, že sa prehupla do novej oblasti záujmov. Začal ju omnoho viac zaujímať svet naokolo, nielen ten, ktorý môžeme vidieť, ale aj ten, ktorý nevidíme. Má stále viac otázok o vesmíre, o tom, ako vznikol svet, ako vyzerali ľudia kedysi a zaujíma sa o dinosaury. No a padli otázky aj na to, prečo hviezdy svietia, podľa čoho dostali názvy súhvezdia a kto ich vymyslel…
Takmer na všetky otázky o hviezdach sme dostali odpoveď v knihe Hviezdna obloha. Obsahuje všetkých 88 súhvezdí (starodávnych aj moderných), sú veľmi pekne znázornené (vďaka tomu ľahšie zapamätateľné) a nechýba ani mapka oblohy, aby ste súhvezdie ľahšie na oblohe našli. Ku každému súhvezdiu sa viaže zároveň krátky príbeh, čo deti v tomto veku ešte viac namotá ? O to viac sa mi páči, že sa zrovna tieto príbehy prelínajú s gréckymi bájami, ktoré teraz Adelka tak rada so mnou číta. Je to naozaj vydarená kniha, nezahlcuje zbytočnosťami a zaujme nielen deti, ale aj dospelých.Súhvezdia sme si vyrábali aj my doma. Použili sme na to hviezdičky a tmavú podložku (papier/filc).Na niektoré väčšie súhvezdia budete potrebovať aj väčšiu podložku. Chceli sme napríklad zostrojiť Veľký voz, ale ten sme v knihe nenašli. Pri čítaní tejto knižky sme sa napríklad dozvedeli, že Veľký voz nie je vlastne súhvezdie. Je to asterizmus, tj. iba časť súhvezdia Veľkej medvedice. Čiže také slovné spojenie ako „súhvezdie Veľký voz“ sa vlastne používa nesprávne. A tak nám neostávalo nič iné, ako zostrojiť celú Veľkú medvedicu.Ďalšia pekná aktivita je dierovanie súhvezdí. Použili sme na to bodec s filcovou podložkou a vydierované šablóny, ktoré som kedysi dávno kúpila na bazáre. Keď budete niečo podobné kupovať, vždy si overte presnosť týchto šablón. Zistili sme totiž, že asi viac ako polovica nám s knižkou nesedí. Ale aj tým sme sa s Adelkou veľa naučili, nie je všetko iba na škodu 😉Dierky Adelka opečiatkovala, aby vyzerali ako hviezdičky. Máme iba slniečkové pečiatkovacie fixky, ale povedali sme si, že aj Slnko je hviezda, tak tým nič nepokazíme.Šablóny s dierkami sa dajú v noci presvietiť na stenu baterkou, to tiež odporúčam, vyskúšajte 😉 Na našom e-shope sa dajú zakúpiť karty so súhvezdiami ako aj fosforeskujúce hviezdy, z ktorých sme si na strope nad posteľou vytvorili súhvezdia.
Na záver mám pre vás aj tipy na mobilné aplikácie, s ktorými môžete pozorovať hviezdy na oblohe. Stiahla som si ich viacero, ale tieto dve sa mi páčili asi najviac: MO Free a SkyView Free. Skúste, sú zdarma.
Adelkina cesta za hodinami začala niekde dávno v orientácii v čase. Najskôr to bolo zorientovať sa v častiach dňa a pochopenie, kedy je dnes, včera a zajtra, poznanie a vnímanie dní v týždni, poznanie ročných období a mesiacov. K hodinám sme prvýkrát pričuchli niekedy v 4,5 roku, ale ten ozajstný záujem nastal až v 5 rokoch.Keď som kúpila knižku Otázky a odpovede ČAS, táto naozaj vzbudila veľa otázok. Veď predsa okienková knižka, to je záruka úspechu.A táto knižka dáva odpovede aj na jednoduchšie otázky takým 5 ročným deťom ako je Adelka, ale aj na zložitejšie pokojne školákom na prvom stupni. S hodinami sme začali sme celkom jednoducho tým, čo ukazujú ručičky na hodinách. Našla som perfektné hodiny s ozubeným kolieskom, vďaka ktorému je zrejmá súvislosť medzi malou a veľkou ručičkou. Ďalšou ich výhodou je, že sa ručičky dajú rozobrať a dá sa samostatne pracovať s každou z nich. Majú aj vyberateľné čísla, to však nepovažujem za podstatné, nakoľko vo fáze, keď sa dieťa učí hodiny, už poradie čísel minimálne do 10 ovláda. Najskôr sme si vysvetlili 4 hlavné polohy veľkej ručičky a to sme si dlho dokola opakovali. Veľa som sa pýtala, kde musí byť ručička, keď je štvrť, ked je pol, trištvrte a celá hodina a Adelka to ukazovala na hodinách. Neskôr som ja nastavila ručičku do určitej polohy a Adelka ju musela pomenovať, čo bolo už trošku ťažšie. Potom sme osamostatnili malú ručičku a vo finále sme nechali obidve.Kombinácie oboch ručičiek sme začali celou hodinou. Adelka nastavovala na hodinkách rôzne časy, jednu hodinu, päť hodín, desať hodín… Motivovala som ju, keď bola na ozajstných hodinách celá hodina, aby sa išla pozrieť, koľko je hodín. Toto pochopila pomerne rýchlo a prešli sme na pol. Dlho trénovala tieto dve polohy, kým sme sa posunuli k štvrť a trištvrte. Tie sa jej dlho mýlili a stane sa aj teraz, že si nespomenie na ich názov alebo si ich pomýli.Keď už nadobudla akú-takú predstavu o hodinách, vytiahla som babinin darček z predošlých Vianoc – kruhové podlahové puzzle s denným cyklom. Na ňom som jej vysvetlila, ako ktorý čas súvisí s činnosťami počas dňa – kedy spíme, kedy vstávame, ideme do škôlky, obedujeme, večeriame a ideme do postele. Ako sme si čítali na tomto puzzle jednotlivé časy, natrafili sme na 24-hodinový čas a vyvstala otázka, ako to, že je tam 20 hodín, keď také číslo na ciferníku nemáme. Aby som jej to zodpovedala, nakreslila som jej na papier úsečku s časmi, kde som jej vysvetlila, ako sa používajú časy 13 až 24 hodín. Okrem toho sme tu začali pracovať s nakresleným ciferníkom, čo ma prinútilo (neviem či zjednodušiť si prácu alebo zatraktívniť túto aktivitu) dať si vyrobiť pečiatky s rôznymi ciferníkmi – s časom 1-12h, s časom 1-24h, s ciferníkom bez čisel a s ciferníkom s rímskymi číslicami. Tak prišla na rad „pečiatkovacia aktivita“ 🙂 Na začiatku ju dosť bavilo pracovať s pečiatkou bez čísel. Mohla do ciferníka dopisovať čísla, čo ju celkom bavilo. Keď to už vedela, používala ďalej pečiatku s číslami a sústredila sa viac na kreslenie ručičiek.Buď som jej ja zadala, akú hodinu má nakresliť, alebo si vymýšľala aj sama.Otlačila si pečiatku, dokreslila ručičky…… a nakoniec čas nastavila aj na hodinkách.Ako Adelka s touto aktivitou pracovala, si môžete pozrieť v tomto videu:
No a keďže s časom úzko súvisí aj kalendár, jeden taký som Adelke dala aj do izby. Je to lineárny kalendár, ktorý zobrazuje mesiace a dni na jednej úsečke. Je z Montessori albumu ČAS, vytlačený na tvrdom papieri a v jednom kuse – stačí ho iba nalepiť na stenu a je to. My sme ho nalepili maliarskou páskou.Vďaka lineárnemu kalendáru deti jasne vidia, kde je začiatok a kde koniec, kde sa momentálne nachádzame vrámci roka a čo nás čaká najbližšie. Väčšie deti, ktoré vedia čítať, do neho môžu priebežne nalepovať dni. my zatiaľ dni nelepíme, Adelka si uplynulé dni „fajká“ ceruzkou. Pre zvýraznenie cyklov, ako sa pracovné dni a víkendy opakujú, odporúčam vyfarbiť dni víkendov. Adelke som do neho zaznačila napríklad kto má kedy narodeniny, kedy je Veľká noc, Vianoce… a pod..
Mám pre vás aj jeden univerzálny lineárny kalendár na stiahnutie, nech sa páči 🙂Niekto preferuje kruhový kalendár, videla som taký pekný drevený, kde sa dni, týždne a mesiace označovali korálikom. No z môjho pohľadu je názornejší práve lineárny. Kruhový kalendár by som zvolila až vtedy, keď sa dieťa dobre orientuje v lineárnom.Okrem kalendára pribudli v Adelkinej izbe aj hodiny. Ak by ste hľadali vhodné do detskej izby, nech sú čo najjednoduchšie a s arabskými číslicami, ideálne by mohli mať aj minúty a sekundovú ručičku (v kuchyni máme hodiny bez čísel a na tých sa kvôli tomu ešte nevie orientovať).
V ďalšom kroku, keď nastane vhodný čas a Adelka si už dostatočne osvojí tieto informácie, budeme pracovať aj s minútami. Ešte máme čo robiť 😉
Boli sme si užiť posledné letné dni. Vlastne rozlúčiť sa s letom a pomaly aj s končiacou rodičovskou dovolenkou. Rozhodli sme sa ísť do Nízkych Tatier, vygooglili zopár miest, ktoré by boli lákavé pre deti a nakoniec zabookovali ubytovanie v Jasnej. Popri tom všetkom sme sa tešili na náš obľúbený geocaching. Že ho nepoznáte? Od teraz už budete 🙂
Geocaching je celosvetvo rozbehnutá hra hľadania skrýš, ktoré si geocacheri navzájom vytvárajú. Aj samotný názov o tom hovorí – geo je odvodené od slova Zem a cache je skrýša. Čiže ide o skrýše kdekoľvek na Zemi. Práve cieľom geocachingu je spoznávať pekné miesta, zákutia, prírodné úkazy a podobne. Po celom svete je vytvorených takmer 3 000 000 „kešiek“. Pred narodením Adelky sme boli s manželom celkom vášniví geokešeri, našli sme ich cez 260 a teraz nastal čas túto našu záľubu opäť vo veľkom štýle a už v trojici oprášiť.
Adelka je už vo veku, kedy ju láka každé dobrodružstvo, tak si viete predstaviť to nadšenie, keď sme jej povedali, že ideme hľadať takú malú skrýšu 🙂 O to viac je táto hra pre deti príťažlivá, že v keškách sa nachádzajú rôzne predmety na výmenu, často sú to práve rôzne detské postavičky, malé hračky napríklad z kindervajec, odznaky, proste hocičo, čo sa do konkrétnej kešky zmestí. Počas nášho výletu sme „odlovili“ zo 10 skrýš a Adelka vždy po nájdení jednej kričala, že ideme na ďalšiu 🙂
Zatiaľ sa Adel zapája iba vo finále pri samotnom hľadaní skrýše. Ukázali sme jej, ako treba nasledovať ručičku kompasu. K samotnej keške sme ju vždy doviedli my a ukázali na priestor, kde by to asi tak mohlo byť. Skrýšu našla sama a s napätím ju otvárala, aby zistila, čo sa v nej skrýva na výmenu.
Pre staršie deti môže byť geocaching celkom komplexná aktivita. Naučia sa pracovať s mapou, kompasom a orientovať sa v teréne. Niektoré skrýše sú zložitejšie a musíte najskôr získať indície, aby ste sa dostali k súradniciam samotnej skrýše. Často to bývajú indície, kedy stačí poznať písmenká a čísla, nejako ich poprehadzovať, alebo urobiť jednoduché počty a vypočítate tak finálne súradnice kešky. Keď dôjdeme s Adelkou do tohto štádia, na to sa už veľmi teším.
Možno si hovoríte, že by to bolo celkom zaujímavé vyskúšať. Jednoznačne!
Takže, čo na geocaching potrebujete:
rozmyslieť si nejaký nickname, pod ktorým budete vystupovať
založiť si svoje konto na oficiálnej stránke geocachingu. Tu si viete prezerať zoznam a mapu skrýš, ako aj pozrieť, aké a koľko kešiek ste už našli
aplikáciu v telefóne, v ktorej máte rovnako online zoznam skrýš (ale viete si kešky uložiť aj offline, ak by ste boli mimo signálu) a hlavne kompas. Druhou možnosťou je mať namiesto aplikácie v mobile so sebou gps-ku, do ktorej si doma nahráte súradnice kešky, ktorú idete hľadať.
pri nájdení skrýše potrebujete mať pri sebe ceruzku alebo pero, aby ste sa podpísali do tzv. logbook-u uloženého v skrýši. Je to malá písanka alebo papier, kde sa zapisujú všetci tí, ktorí danú kešku našli. My máme ešte zo slobodných čias vyrobenú aj svoju geokešerskú pečiatku, ktorou sa vždy do logbooku zapíšeme.
nejaké tie drobné predmety na výmenu, ktorým sa potešia hlavne deti. Na fotke boli v keške zrovna nejaké kartičky s rôznymi plodinami ako kakaovník, kávovník…
cenným zberateľským predmetom v tejto hre sú tzv. geomince. Sú z dreva a môžete si ich dať vyrobiť s vlastným dizajnom a s vlastným geokešerským menom. Nie je to nutnosť. Tieto mince potom necháte v ľubovolných keškách, aby ste urobili radosť ďalšiemu, kto nájde kešku po vás. Platí pravidlo, že ak si vezmete z kešky geomincu niekoho iného, mali by ste tam za odmenu nechať tú svoju. Niečo za niečo.
A na záver ešte zopár tipov, kam sa oplatí vyjsť spolu s deťmi v Jasnej:
Navštívili sme Demänovskú ľadovú jaskyňu, v ktorej sa však na naše prekvapenie už ľad roztopil vplyvom globálneho otepľovania. Pamätám si z detstva krásne ľadové závoje, stalagnity, stalaktity… na ktoré však stále pútače lákajú turistov. Aj napriek tomu, že ľadové umenie prírody v nej momentálne nenájdete, bol to pekný zážitok. Ak v jaskyni klesne teplota na mínus 5 stupňov, môžeme sa na ľad tešiť opäť.
Zážitkom pre deti bude isto návšteva Medvedej štôlne. Deti sa naučia o nerastoch a mineráloch a vyskúšajú si, aké ťažké to bolo kedysi, prekopať sa banskou chodbou. Zážitok sa znásobuje úplnou tmou (až na pár plamienkov cestou) a čelovkami na hlave 🙂 Cestou nás sprevádzali aj permoníci.
Ako celodenný výlet odporúčam Drakopark na Chopku. Na celej trase sever-juh nájdete na jednotlivých stanovištiach dráčika Demiána, ktorý deťom zadáva úlohy. Odpovede si môžu zapísať do veľkého prospektu a po vyriešení aspoň 3 úloh na ne čaká sladká odmena.
Prajem vám peknú a dobrodružnú jeseň 😉
Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…
This website uses cookies to improve your experience. We'll assume you're ok with this, but you can opt-out if you wish. Cookie settingsACCEPT