? Nastal čas na spoznávanie nášho sveta. Vstupnou bránou je práve tento Montessori glóbus pevniny a vody.
Dávam do pozornosti ešte článok o pevnine a vode, kde nájdete peknú aktivitu na vytvorenie rôznych foriem pevniny a vody.
Na ňom deti pochopia, že glóbus znázorňuje našu Zem, ale veľmi veľmi zmenšenú. 
Povrch tvorí zdrsnená šedá plocha – pevnina a hladká modrá plocha – voda. S týmito dvoma pojmami sme sa s D. oboznámili, aby neskôr na farebnom glóbuse so svetadielmi pochopila, čo to tie farebné miesta vlastne sú. 
Prešli sme si tieto pojmy 3- stupňovou jazykovou lekciou: najprv som jej plochy pomenovala, potom som ju vyzvala, aby mi ukázala pevninu/vodu a v poslednom kroku som jej ja ukazovala plochy a ona musela pomenovať (viď video na FB). 
Nabudúce budeme pokračovať so spomínaným glóbusom svetadielov a Montessori mapou sveta, na čo sa už teraz veľmi teším ? O tom, ako sme so staršou dcérou pracovali s touto mapou, sa píše v tomto článku, kde sa dá preklikať na ďalšie zaujímavé články k tejto téme…
Ku každému súhvezdiu sa viaže zároveň krátky príbeh, čo deti v tomto veku ešte viac namotá 
Súhvezdia sme si vyrábali aj my doma. Použili sme na to hviezdičky a tmavú podložku (papier/filc).
Na niektoré väčšie súhvezdia budete potrebovať aj väčšiu podložku. Chceli sme napríklad zostrojiť Veľký voz, ale ten sme v knihe nenašli. Pri čítaní tejto knižky sme sa napríklad dozvedeli, že Veľký voz nie je vlastne súhvezdie. Je to asterizmus, tj. iba časť súhvezdia Veľkej medvedice. Čiže také slovné spojenie ako „súhvezdie Veľký voz“ sa vlastne používa nesprávne. A tak nám neostávalo nič iné, ako zostrojiť celú Veľkú medvedicu.
Ďalšia pekná aktivita je dierovanie súhvezdí. Použili sme na to 
Dierky Adelka opečiatkovala, aby vyzerali ako hviezdičky. Máme iba slniečkové pečiatkovacie fixky, ale povedali sme si, že aj Slnko je hviezda, tak tým nič nepokazíme.
Šablóny s dierkami sa dajú v noci presvietiť na stenu baterkou, to tiež odporúčam, vyskúšajte 😉 Na našom 
Keď som kúpila knižku 
S hodinami sme začali sme celkom jednoducho tým, čo ukazujú ručičky na hodinách. Našla som 
Majú aj vyberateľné čísla, to však nepovažujem za podstatné, nakoľko vo fáze, keď sa dieťa učí hodiny, už poradie čísel minimálne do 10 ovláda. Najskôr sme si vysvetlili 4 hlavné polohy veľkej ručičky a to sme si dlho dokola opakovali. Veľa som sa pýtala, kde musí byť ručička, keď je štvrť, ked je pol, trištvrte a celá hodina a Adelka to ukazovala na hodinách. Neskôr som ja nastavila ručičku do určitej polohy a Adelka ju musela pomenovať, čo bolo už trošku ťažšie. Potom sme osamostatnili malú ručičku a vo finále sme nechali obidve.
Kombinácie oboch ručičiek sme začali celou hodinou. Adelka nastavovala na hodinkách rôzne časy, jednu hodinu, päť hodín, desať hodín… Motivovala som ju, keď bola na ozajstných hodinách celá hodina, aby sa išla pozrieť, koľko je hodín. Toto pochopila pomerne rýchlo a prešli sme na pol. Dlho trénovala tieto dve polohy, kým sme sa posunuli k štvrť a trištvrte. Tie sa jej dlho mýlili a stane sa aj teraz, že si nespomenie na ich názov alebo si ich pomýli.
Keď už nadobudla akú-takú predstavu o hodinách, vytiahla som babinin darček z predošlých Vianoc – kruhové podlahové puzzle s denným cyklom. Na ňom som jej vysvetlila, ako ktorý čas súvisí s činnosťami počas dňa – kedy spíme, kedy vstávame, ideme do škôlky, obedujeme, večeriame a ideme do postele. 
Ako sme si čítali na tomto puzzle jednotlivé časy, natrafili sme na 24-hodinový čas a vyvstala otázka, ako to, že je tam 20 hodín, keď také číslo na ciferníku nemáme. Aby som jej to zodpovedala, nakreslila som jej na papier úsečku s časmi, kde som jej vysvetlila, ako sa používajú časy 13 až 24 hodín.
Okrem toho sme tu začali pracovať s nakresleným ciferníkom, čo ma prinútilo (neviem či zjednodušiť si prácu alebo zatraktívniť túto aktivitu) dať si vyrobiť 
Tak prišla na rad „pečiatkovacia aktivita“ 🙂 Na začiatku ju dosť bavilo pracovať s pečiatkou bez čísel. Mohla do ciferníka dopisovať čísla, čo ju celkom bavilo. Keď to už vedela, používala ďalej pečiatku s číslami a sústredila sa viac na kreslenie ručičiek.
Buď som jej ja zadala, akú hodinu má nakresliť, alebo si vymýšľala aj sama.
Otlačila si pečiatku, dokreslila ručičky…
… a nakoniec čas nastavila aj na hodinkách.
Ako Adelka s touto aktivitou pracovala, si môžete pozrieť v tomto videu: 
Vďaka lineárnemu kalendáru deti jasne vidia, kde je začiatok a kde koniec, kde sa momentálne nachádzame vrámci roka a čo nás čaká najbližšie. Väčšie deti, ktoré vedia čítať, do neho môžu priebežne nalepovať dni. my zatiaľ dni nelepíme, Adelka si uplynulé dni „fajká“ ceruzkou. Pre zvýraznenie cyklov, ako sa pracovné dni a víkendy opakujú, odporúčam vyfarbiť dni víkendov. Adelke som do neho zaznačila napríklad kto má kedy narodeniny, kedy je Veľká noc, Vianoce… a pod..
Niekto preferuje kruhový kalendár, videla som taký pekný drevený, kde sa dni, týždne a mesiace označovali korálikom. No z môjho pohľadu je názornejší práve lineárny. Kruhový kalendár by som zvolila až vtedy, keď sa dieťa dobre orientuje v lineárnom.
Okrem kalendára pribudli v Adelkinej izbe aj hodiny. Ak by ste hľadali vhodné do detskej izby, nech sú čo najjednoduchšie a s arabskými číslicami, ideálne by mohli mať aj minúty a sekundovú ručičku (v kuchyni máme hodiny bez čísel a na tých sa kvôli tomu ešte nevie orientovať).
Niektoré skrýše sú zložitejšie a musíte najskôr získať indície, aby ste sa dostali k súradniciam samotnej skrýše. Často to bývajú indície, kedy stačí poznať písmenká a čísla, nejako ich poprehadzovať, alebo urobiť jednoduché počty a vypočítate tak finálne súradnice kešky. Keď dôjdeme s Adelkou do tohto štádia, na to sa už veľmi teším.
Zážitok sa znásobuje úplnou tmou (až na pár plamienkov cestou) a čelovkami na hlave 🙂 Cestou nás sprevádzali aj permoníci.
