Keď sa jeseň prehupla do zimy, Adelka starostlivo usúdila, že predsa aj bábika potrebuje dlhé nohavice, aby jej nebolo zima 🙂 Pohotovo ma poslala kúpiť jej nejaké. Na takéto rozmary ja len tak ľahko neskočím a preto som navrhla, aby jej ich ušila. „Ale ja neviem ušiť nohavice,“ bolo prvé, čo jej napadlo. Ubezpečila som ju, že je to ľahké, že jej to ukážem a potom už to dokáže aj sama. Bola nadšená, veľmi sa na to tešila a ešte v ten deň som doma musela nájsť látku. Na ňu som nakreslila strih a Adelka si nohavice vystrihla.
Vystrihnuté nohavice sme spojili po krajoch špendlíkmi, takže aj pri šití musela byť opatrná, aby sa nepichla. Párkrát sa to samozrejme aj stalo, ale patrí to jednoducho k tomu.
Ihlu si navliekla celkom sama. Je dobré si ihlu zapichnúť do ihelníčka, aby boli obe ruky voľné a jedna mohla niť prestrčiť uškom ihly a druhá potiahnuť. Uzlík zatiaľ robím ja.
Na jednej strane nohavíc asi do polovice dĺžky som Adelke ukázala, ako bude robiť jednoduché stehy. Má už skúsenosti so šitím TU, takže to pochopila pomerne rýchlo a asi tak 2/3 nohavíc ušila sama. Musela som jej trochu pomáhať, keď sa jej minula niť.
Ušila ich po kúskoch asi za tri dni a musím povedať, že ju to veľmi bavilo. Najmä ten moment prekvapenia, keď boli nohavice hotové a prevracali sme ich z rubovej strany. Bola hotová, že to sama dokázala, čomu na začiatku ani neverila 🙂 
Ako sme bábike ušili nohavice…
Zažehľovacími korálikmi sme teda začali. Adelka ich ukladá vždy prstami napriek tomu, že bola k dispozícii v balení aj pinzetka. Sama tvorí a vytvára si rôzne vzory a farebné kombinácie. Niekedy ukladá koráliky aj podľa predlohy. Ako som už písala vyššie, veľmi si vďaka tejto činnosti vybudovala trpezlivosť a odhodlanie dokončiť niečo. Veľakrát sa jej stalo, že pri ukladaní korálikov na podložku si do toho nechtiac drgla a všetko sa jej vysypalo. Pamätám si, ako prvýkrát úplne zúrila. Ďalšie dva razy reagovala stále rovnako, so zlosťou, ale stále bola odhodlaná začať odznova. Pri ďalšom raze už iba nahnevaným hlasom povedala: „Ach, zase sa mi to vysypalo!“ Možno na šiesty raz si už iba povzdychla a začala koráliky ukladať naspäť odznova.
Kúpila som v raz v Lidli sadu na výrobu odznakov. Adelka si vystrihla kruh z látky, vložila ho do formy aj s kovovým plieškom a ja som jej to pomohla zatlačiť.
Ďalšou fajn pomôckou boli doštičky na šnurovanie. Vyrobil nám ich manžel v dvoch verziách – s dvomi a s tromi šnúrkami. Dve šnúrky Adelka spontánne obmotávala okolo seba, čo ju veľmi bavilo a robila to aj pri každej príležitosti na topánkach.
Na nej sme si ukázali viazanie uzlíka…
…ale aj rozuzlovanie, čo bolo v jej prípade ťažšie.
Výhodou týchto doštičiek je, že každá šnúrka je inej farby a dieťa jasne vidí, ktorá kam ide a ktorou čo treba urobiť.
S tromi šnúrkami sa dá krásne ukázať pletenie vrkoča. Toto je činnosť, ku ktorej sa Adelka stále vracia, pričom vždy jej ešte ukazujem, ako sa vrkoč pletie. Má motiváciu sa to naučiť, pretože chce bábike zapliesť vrkoč 😉 To je však oveľa ťažšie, pretože v rukách sú pramene vlasov, ktoré sa ľahko rozutekajú.
Buď Adelke pripravím vybodkovaný obrázok, alebo jej dám hotovú 
Pomaly sme sa dostali k šitiu. Pripravila som Adelke podnos s ihlou a bavlkami. Bavlnku je dobré umiestniť do pohára s dierkou vo víčku, kadiaľ si ju vytiahne. Je tak menšia šanca, že sa celé klbko rozmotá pri manipulácii.
Prešli sme od jednoduchších tvarov ako je kruh či štvorec k zložitejšiemu srdiečku či mackovi. Uzlík zatiaľ Adelka urobiť nevie, a tak si vždy koniec prilepí lepiacou páskou na rubovú stranu.
Na cesty si často berieme so sebou 
Vhodnejšia na túto prácu je hrubá vlna, vtedy to ide rýchlejšie. Veľmi pekne ukáže melírovaná a nemusíte tak často meniť farbu vlny.
Keď jej napnem do rámu bavlnku, vždy jej aj kúsok začnem, aby sa jej lepšie pokračovalo. Výsledkom môže byť napríklad dekoratívna dečka alebo podložka pod kvetináč či vázu.
