Aj vy máte niekedy pocit, že vaše dieťa nič nebaví? Dali ste mu na poličku rôzne nové aktivity a stále si nič z toho nevybralo? Kúpili ste novú pomôcku s nádejou, že toto bude to, čo ho zaujme? S Adelkou to máme niekedy doma podobne. Skúšam rôzne veci, obmieňam hračky a potom zistím, že ju baví niečo celkom obyčajné. Trochu som na túto tému googlila a našla som zaujímavé informácie o tom, čo vás môže naviesť na správny výber aktivít pre dieťa.
Možno ste doteraz boli iba slabým pozorovateľom dieťaťa a nevšímali si jeho „body záujmu“. Maria Montessori si pri svojich pozorovaniach všimla, že keď sa dieťa zapojí do niektorých aktivít praktického života, dokáže byť do nich úplne ponorené, a to bez ohľadu na to, čo sa deje okolo. Každá aktivita praktického života má najmenej jeden bod záujmu. Je to určitá vlastnosť alebo moment, ktorý dieťa zaujme a núti ho opakovať danú činnosť znova a znova. Môže to byť príjemný zvuk, ako štrganie fazuliek pri presýpaní, alebo niečo príjemné na dotyk ako mydlové bublinky pri umývaní rúk. Môže to byť ale aj nejaká výzva, akou je navlečenie nite do ihly a podobne.
Dieťa nemusí robiť nejakú aktivitu pre tú podstatu, ktorú vidíme my dospelí. Teda nemusí prelievať napríklad vodu z džbánu do džbánu práve kvôli prelievaniu. Môže ho baviť to, že pri tom vodu rozlieva a že ju utrie handričkou. Toto keď odpozorujeme, otvoria sa nám nové možnosti na tie pravé aktivity a ponúkneme dieťaťu napr. utieranie stola po obede, umývanie dlážky a pod.. Iným príkladom môže byť spomínané presýpanie fazuliek. Aj Adelka prešla týmto presýpacím obdobím a často som ju pristihla s rukami zanorenými v miske s fazuľkami. Vtedy som to prehliadala, ale ju jednoducho bavil ten dotyk fazuliek na rukách. Teraz som aj v tejto súvislosti zažila „aha moment“, keď som si uvedomila, prečo deti tak milujú bazén s guličkami. Bavia ich tieto dotykové zážitky, a preto im ich v tom období treba ponúkať viac a v rôznych podobách – misku s ryžou, s múkou, s teplou a studenou vodou alebo napríklad hmatové doštičky či dotykové pexeso.
Deti robia niektoré veci stále dokola, pretože stále chcú zažívať určitý bod záujmu. A s opakovaním prichádza aj sústredenie. Čím viac sú sústredenejšie, tým viac sú (s)pokojnejšie. Vtedy pracujú v prúde, ale o tom už píšem v inom článku.
Tak na úvod začnite s tým, že si budete všímať, čo skutočne zaujme pozornosť vášho dieťaťa. Nech už to bude čokoľvek, doprajte mu, nech si to užije dosýta. Benefit bude na oboch stranách 😉
Veľmi vyýstižne je táto problematika spracovaná aj v tomto zahraničnom článku.
Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…
A prave pre clanok ako tento mam rada Vas blog 🙂 tiez bojujem s tym, ze mam pocit, ze synceka nic nezaujima a ze som asi niekde spravila chybu v uvode do samostatneho hrania. A vzdy ma povzbudi ked vidim, ze aj vy s Adelkou idete cez podobne obdobie alebo mate podobne skusenosti (vlastne vsetky neuspechy, ktore aj namatkovo spomeniete ma vzdy povzbudia, lebo vacsinou sa na montessori blogoch pise len o uspechoch, pricom ja mam pocit, ze furt zlyhavam). Dakujem, za tento aj kazdy iny predosly clanok 🙂 budem sa snazit byt vnimavejsia 🙂
Dakujem, Marina. Mozno ste na seba iba prilis prisna 😉 Musite si byt vedoma toho, ze v danom momente robite vsetko najlepsie ako viete. A samostatne hranie je utopia nas dospelych. To si len my myslime, ze dieta sa bude vediet same zahrat. Samostatne hranie su podla mna len momenty, ked je dieta v prude. Starsie deti uz maju fantaziu a vyvinute abstraktne myslenie, tak tie sa zahraju same. Jemna motorika im uz nekladie prekazky. Adelka sa casto hneva, ked jej napriklad nejde nieco niekam vlozit a pod.
Rovnako si nespravne myslime, ze deti sa spolu zahraju. Hovori o tom velmi pekne aj Naomi Aldort, poslem Vam link, ak najdem. Deti sa najlepsie zahraju s dospelym, vidim to aj na Adelke. Ine je, ked sa hra starsie a mladsie dieta spolu, vtedy starsie pomaha mladsiemu, to su tie vyhody rozno-vekovych skupin…
Uspechy na blogoch mozu byt pre niekoho motivacne a pre niekoho, komu sa nedari, to moze naopak, ako vy pisete, odradzat. Skor si myslim, ze tie monte blogy su tu na to, aby nam ukazali, coho su deti schopne. Zvykla som mat pocit pri sledovani niektorych blogov alebo diskusnych skupin, ze nerobim dost pre svoje dieta. Ze vsetci sa venuju svojim detom viac ako ja 🙂 Potom som pochopila, ze su to len utrzky zivotov a kazdy sa pochvali samozrejme s tym, co im ide. Takze skuste nemat pocit, ze zlyhavate, lebo potom tomu aj uverite. Potom nema clovek chut tvorit nieco.
Ked uz sme pri neuspechoch, chystam clanok o nasom odplienkovani, ktore sa nam v 18mes. podarilo uplne dokonalo, no vydrzalo len 3-4 mesiace. Dnes sa Adelka opat pocikava a aj pokakava, vratili sme sa k tenkej latkovke, lebo uz bolo neunosne to pranie a upratovanie. Pricinu sme asi nasli, snazime sa momentalne zasa naskocit na vlak. Vidim, ze vsetko to ovlada, raz za cas ide aj sama na nocnik, ale vacsinou to nerobi, asi zabudne alebo jej je to jedno… Takze nic nie je ciernobiele 😉
Zelam vela trpezlivosti a nadsenia 😉
Lenka