Výchova kojenca v rodine – 2. časť

17. decembra 20141. augusta 2019 ~ montemother ~ 1 Comment

Opäť sa vraciam k tejto skvelej knižke, kde som našla aj medzi 10. a 12. mesiacom veľa odpovedí. Je to vlastne pokračovanie článku Výchova kojenca v rodine, v ktorom píšem o aktivitách pre deti vo veku 7. – 9. mesiacov.

V tejto časti ma zaujala kapitola o rozvoji hrubej motoriky. Zdanlivo samozrejmé úkony pre nás dospelých sa tu rozmieňajú na drobné, čo ma donútilo pozerať sa na veci z pohľadu dieťaťa. V tomto období sa zdokonaľuje lozenie, dieťa urobí prvé kroky… Tu je zopár tipov ako podporiť dieťa v týchto schopnostiach:

1. Posadzovanie zo stoja na stoličku – najväčšie ťažkosti dieťaťu robí kontrola polohy tela vzhľadom na stoličku, tj. správne umiestnenie zadočku na sedaciu plochu, na ktorú nevidí. Je dobré teda začať s dieťaťom trénovať na širokej ploche, ako je napríklad schod alebo nízka lavička. Dôležité je, aby sa dieťa na miesto, kam sa chce posadiť, najskôr pozrelo a až potom sa otočilo o 180° a posadilo sa. Keď sa dieťa učí samé posadiť, učí sa vlastne orientovať v priestore. Ako opora pri posadzovaní dobre poslúži stolík, o ktorý sa dieťa môže oprieť, úkrokmi do strany preručkuje až k stoličke. Priestorová orientácia je v tomto prípade uľahčená tým, že opierajúc sa o stôl je dieťa nielen správne natočené chrbtom k stoličke, ale sa môže tiež ľahšie otáčať a kontrolovať svoju polohu a vzdialenosť k stoličke.

2. Chôdza po drsnejšej a nerovnej podlahe – ak už dieťa získalo na rovnom povrchu značnú odvahu, necháme ho chodiť po menej ideálnom teréne, napr. po ceste v parku, po tráve, v snehu, v piesku, v sene, po nerovnej ceste v lese, zo svahu a do svahu, po úzkej ploche a pod.. Zmyslový zážitok poskytne aj chôdza naboso napr. po okrúhliakoch, piesku …

3. Kopanie do lopty – najskôr ukážeme dieťaťu, ako sa do lopty kope. Dieťa potom samé pôjde za loptou, tesne pred loptou urobí väčší krok a tým ju odkopne. Pri tomto pohybe je zťažené udržiavanie rovnováhy a tým je narušená rytmická chôdza – dieťa sa naučí robiť nepravidelné, arytmické kroky, čo je oveľa ťažšie ako kroky pravidelné, rovnaké a rytmické.

V ďalšej kapitole knižka ponúka veľmi výstižný zoznam „hračiek a zamestnávacieho materiálu“ pre deti. Podľa môjho názoru sú však vhodné nielen pre deti do 1 roka, ale aj pre deti staršie ako 1 rok.

Hračky na šnúrke (zvieratká, autíčka, vláčik a pod.)
Bábika, medvedík a pomôcky pre nápodobivú hru (napr. lyžička, mištička, vankúšik atď.)
Drevené kocky (hrana 3-10cm)
Doska alebo krabica s otvormi, cez ktoré sa dajú vhadzovať valcovité, hranolovité a iné tyčinky
Krabičky s loptičkou a táckou, so šuflíčkom alebo s 3 zásuvkami
Doska s otvormi, do ktorých sa dajú rovnaké tyčinky len zabodnúť (vhodný je napr. količník alebo ježko so zastrkovacími kolíkmi)
Doska s preliačeninami, do ktorých sa dajú vložiť kruhové, štvorcové, trojuholníkové doštičky – napr. Montessori puzzle s rôznymi geometrickými tvarmi
Stojan so zvislou tyčkou alebo vodorovnou tyčkou, na ktorú sa dajú navliekať krúžky, prevŕtané doštičky a pod., napr. aj navliekacia veža s krúžkami.
Kľúčové otvory s kľúčmi
Pokladnička na mince
Zatĺkadlo s kladivkom
Doska alebo prístroj s otáčavou kľukou (napr. mlynček na mak alebo hracia skrinka)
Trubica a tyčinka, ktoré sa dajú do seba zasunúť (napr. balzám na pery)
Sada kuželovitých pohárikov, ktoré sa dajú do seba zasunúť
Sada rôzne veľkých valcovitých misiek z umelej hmoty, ktoré sa dajú do seba zasunúť, prípadne krabičky rôznych veľkostí
Podobná sada dutých kociek alebo zmyslové kocky
Rôzne krabice, nádoby, fľaše s vrchnákmi nasadzovacími, zasúvacími, šrobovacími
Doska s dvierkami a rôznymi uzávermi (kľučka, petlica, zástrčka a pod. – viď našu manipulačnú dosku)
Plastelína
Prevŕtané telieska na navliekanie (napr. naozaj veľké navliekacie tvary alebo veľké korálky, bužírka…)
Obrázky a obrázkové knihy

Niektoré aktivity vyplývajú už zo samotného zoznamu. Tu je zopár ďalších pre rozvoj jemnej motoriky:

1. Zdokonaľujeme schopnosť predmety pokladať a stavať – položenie hrnčeka na tanierik, kladenie plochých predmetov na seba (napr. kníh), stavanie predmetov na výšku, menších predmetov na väčšie a rovnako veľkých predmetov na seba.

2. Vyťahovanie predmetov z vrecka, sáčku a pod. – dieťa sa učí jednou rukou držať sáčok za okraj a druhou rukou predmety vyťahovať. Striedame hru so sáčkami plátenými, igelitovými, papierovými… Pripravila som pre Adelku discovery basket so šperkami, ktoré vyťahovala z vrecúšok.

3. Zastrkovanie a vyťahovanie zátky – dáme dieťaťu fľašu a predvedieme, ako sa vyťahuje a zastrkuje zátka. Zátka má mať tvar kužeľu s odrezaným vrškom, aby sa užší koniec dal ľahko strčiť do hrdla fľaše a aby súčasne zátka do fľaše nespadla. Zo začiatku musíme dieťaťu fľašu pridŕžať, aby sa dieťa mohlo sústrediť na pracujúcu ruku a nemuselo súčasne pridržiavať predmet druhou rukou. Ja som Adelke pripravila discovery basket s rôznymi nádobkami a uzávermi, kde si okrem iného môže trénovať aj toto.

4. Zasúvanie kľúča do kľúčovej dierky – prilákame dieťa k nízkej skrinke s kľúčom. Dieťa začne s kľúčom točiť, vyťahovať ho a pokúsi sa ho opäť aj zasunúť. Zasunutie kľúča je obtiažnejšie ako jednoduché zasunutie tyčinky do okrúhleho otvoru, pretože kľúč musí byť zasunutý tak, aby zuby boli dole. My sme Adelke dali rôzne zámky s kľúčami na manipulačnú dosku.

5. Spracovávanie materiálu – dieťa koncom 1. roku je schopné poznať, že manipuláciou je možné zmeniť tvar predmetu. Najvhodnejším materiálom, ktorý toto umožňuje, sú plastické hmoty, napr. obyčajné cesto. My sme napríklad zapichovali špáradlá do cesta, cesto trhali a spájali, vyvaľkali dlaňami hada z cesta, tvarovali guličky … Viac v článku o ceste.

6. Navíjanie pásky – prípadne rôzne šnúrky, ktoré môže navíjať na nejakú tyčku.

7. Lovenie sieťkou – dá sa použiť sieťka na rybičky alebo na motýle, ktorou dieťa loví hračky vo vani. My máme doma sieťku na rybičky, ktorú máme momentálne v kúpeľni na tieto účely. Zatiaľ do nej však Adelka hračky iba vkladá.

8. Čmáranie ceruzkou – čmárame si pastelkami, ceruzkami, perom, pentelkou…

9. Otváranie a zatváranie zápalkovej krabičky – táto manipulačná aktivita je vhodnou príležitosťou naučiť dieťa pracovať oboma rukami, pričom každá ruka robí iné pohyby.

10. Točenie kľukou – otáčavý pohyb sa dieťa môže naučiť na rôznych domácich prístrojoch, napr. na mlynčeku na kávu, na mak, stolovom strúhadle na ceruzky, na hracej skrinke a pod. My sme použili v jednom z discovery basketov mlynček na muškátový oriešok.

Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+ …

Nočník – tesne pred štartom

17. novembra 201418. februára 2015 ~ montemother ~ 7 komentárov

Aké plienky používame

Od narodenia používame látkové plienky Anavy. Asi do pol roka sme so spokojnosťou používali najmä Anavy Easy (AIO – All In One plienka – všetko v jednom). Narozdiel od látkoviek neboli príliš objemné a väčšinou po vycikaní stačilo vymeniť vkladaciu plienku (vložku). Vkladačiek som mala dostatok, takže som prala, až keď sa zašpinila samotná AIO plienka. Po tomto polroku, ako sa zväčšil objem moču, plienka AIO už nepostačovala a takmer vždy mala Adelka precikané nohavice aj body. Klasické látkovky Anavy sme stále nepoužívali, pretože aj napriek tomu, že Adelka podrástla, stále boli pre ňu priveľmi objemné a zväčšovalo jej to zadok hádam aj o tri čísla 😉 Tak sme presedlali takmer výlučne na jednorázové plienky. Bolo to obdobie v celku pohodlné, neprebaľovala sa tak často a menej som musela prať. Takto sme fungovali asi 3 – 4 mesiace, keď som si povedala, že by bolo dobré, zopakovať si diskomfort premočenej plienky, ktorý je základom pri učení chodenia na nočník. Preto sme sa opäť vrátili k látkovým plienkam Anavy a začali sme používať práve tie hrubé látkovky, ktoré boli doteraz odložené bokom (už jej sedeli lepšie a bolo to už po lete počas chladnejších dní). Aj napriek tomu, že jej do nej ešte dávam vkladačku, vždy ju preciká celú. Na noc jej dávam preto jednorázovú plienku.

Prebaľovanie

Pretočením na bruško sa u nás začalo prebaľovanie komplikovať. Pri každej výmene plienky bolo umenie udržať Adelku v polohe na chrbáte. Aby sme ju vôbec mohli prebaliť, museli sme mať k dispozícii hračky a predmety z kúpľne, ktoré by upútali jej pozornosť. Čím bola viac pohyblivejšia, tým dávala svoju nespokojnosť viac najavo. Najmä kopala nohami a neraz mi uštedrila poriadny kopanec do hrude. S hračkami to chvíľu fungovalo, kým sa jej neokukali. Od 10. mesiaca začala stáť s oporou a v priebehu 11. mesiaca mala chvíľky, keď dokázala stáť samostatne. Všade som čítala, ako podľa Montessori by sa malo dieťa prebaľovať postojačky, keď vie samo stáť. Lepšie tak môže vnímať činnosti spojené so starostlivosťou o telo. Tým, že ho prestaneme pokladať na chrbát mu vlastne dáme najavo, že aj ono sa môže zapojiť do tohto procesu a nestaviame ho viac do pozície neschopného. Tak som si povedala, že to vyskúšam (keďže poležiačky sme viac-menej bojovali) a ako predfázu nácviku chodenia na toaletu som Adelku začala prebaľovať postojačky.

Keďže rovnováhu sama pri prebaľovaní ešte poriadne udržať nevie, využili sme vaňu ako oporný bod. Museli sme si obidve zvyknúť na nový štýl a nie je to jednoduché. Vymeniť postojačky pocikanú plienku nie je až taký problém, no horšie to je s pokakanými plienkami. Veľakrát si počas prebaľovania chce napríklad sadnúť a v tých momentoch by som potrebovala ešte asi dve ďalšie ruky. Niekedy ju po kakaní ešte dávam na chrbát a keď ju poležiačky zbavím špinavej plienky a utriem do čista, potom ju už v stoji prebalím do čistej plienky. Určite niečo na prebaľovaní v stoji je, pretože naozaj so záujmom sleduje, ako zapínam plienku, body, či navliekam nohavice. Ako pokrok vnímam to, že začala spolupracovať pri vyzliekaní a obliekaní. Už pochopila, že má pri obliekaní nohavíc nasmerovať špičku chodidla do nohavice (alebo do ponožky) a po navlečení nohavíc na chodidlá sa sama postaví, aby som jej nohavice vytiahla až hore…Nočník

Keďže sme nikdy nepoužívali ohrádku, Adelka má doma vždy slobodu pohybu (vrámci bezpečných hraníc). Nehovoriac o tom, že ma vždy sprevádza aj na toalete. Prípadne si nechám pootvorené dvere a keď zistí, že som tam, hneď prilezie za mnou. Využila som to na to, aby videla, ako sa toaleta používa a že je to prirodzené toaletu používať. Snažím sa zároveň komentovať, čo sa práve deje a na záver spolu pozeráme, ako sa splachuje. Keď sme s Adelkou začínali znakovať, zaradila som hneď medzi prvé znaky aj znak pre záchod. Vždy, keď idem ja alebo manžel na toaletu, ukážeme jej znak pre záchod a povieme naše slovíčko pre toaletu. Tiež používame jedno z tých detských slov – ciki, kako, kaki, ee a pod., každá rodina má to svoje. Volili sme zámerne detské slovíčko, aby ho čím skôr mohla sama povedať, tj. aby nebolo náročné na artikuláciu. Montessori naopak odporúča vynechať zdrobneniny, detské slová a nazývať veci pravými menami, no my sme sa rozhodli takto. Keď začala Adelka sama sedieť (cca v 9. mesiaci), zoznámila som ju s nočníkom, na ktorý som ju posadzovala 1 – 2 krát denne. Deti rady napodobňujú rodičov a chcela som, aby si na nočník zvykala postupne. V úmysle vytvoriť pre ňu voľne prístupný kútik s nočníkom (ktorý by nebol za zatvorenými dverami), som ju prvýkrát posadila na nočník v kuchyni. No v zápätí ako som ju posadila, sa hneď z nočníka dvíhala a chcela ísť preč. Nepomohlo ani čítanie knižky, ani iné presvedčovacie metódy. Pochopila som, že Adelka nás vidí sedieť na záchode na toalete a keď som jej dala nočník do kuchyne, nevedela, čo sa od nej očakáva. Preto som nočník hneď presunula na toaletu. Má tu k dispozícii nočník, stupienok na obliekanie, čisté plienky a vedro na špinavé plienky.Tam už na ňom vydrží sedieť aj niekoľko minút. Inokedy si iba sadne a hneď sa postaví. Vtedy ju jemne vrátim a poviem, aby to ešte skúsila, no pokiaľ opäť odmietne, nenútim ju a obliekam naspäť do plienky a nohavíc. Snažila som sa pre toto sedenie na nočníku vybrať vhodnú dobu, kedy je najpravdepodobnejšie, že sa do nočníka naozaj aj vyciká. Najskôr som ju dávala sedieť na nočník intuitívne, keď som si myslela, že by sa asi mohla vycikať, tj. hlavne po napití, najedení alebo ak sa zatvárila, že by mala ísť. Počas doby asi jedného mesiaca, sa však do nočníka týmto štýlom vycikala iba raz. Hľadala som teda inú taktiku. Nakoniec sa mi osvedčilo, že sa väčšinou vždy vycikala do nočníka ihneď po zobudení. A slovkom ihneď myslím naozaj IHNEĎ 😉 Dnes ju teda dávam na nočník v priemere 3x denne vždy po tom, ako sa zobudí a úspešnosť vykonania potreby je 50%, čo je pre mňa uspokojivé (zámerne píšem potreby, pretože párkrát sa do nočníka už aj vykakala). Pochvaly nepoužívame, iba jej všetko, čo sa deje, slovne komentujem. Samotnou odmenou pre Adelku je, že vidí, čo je v nočníku (v posledných dňoch keď sa postaví z nočníka, hneď hľadá, či v ňom niečo je) a rada sleduje, ako sa nočník vyprázdni, vyčistí a napokon spolu spláchneme.

Kedy začíname naostro

V montessori literatúre sa píše, že senzitívnym obdobím pre chodenie na nočník je vek 12 – 18 mesiacov. Zároveň je dieťa pripravené na vykonávanie potreby mimo plienky, keď:

vie chodiť (niektoré zdroje uvádzajú, že od toho momentu vie dieťa ovládať zvierače; to však zástancovia bezplienkovej komunikačnej metódy vyvracajú)
si dieťa začne chytať genitálie
sa dieťa začne zaujímať o následnosť/kolobeh činností.

Momentálne má Adelka 11,5 mesiaca a ešte chodiť nevie. Počkáme teda na tento míľnik v jej vývoji a potom sa do nočníkovania pustíme naplno…

Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+ …

Znakujeme

26. októbra 201418. februára 2015 ~ montemother ~ 7 komentárov

So znakovaním sme začali približne v 8. mesiaci. Hľadala som informácie o znakovaní prevažne na internete. Veľmi dobrá zahraničná stránka, ku ktorej sa stále vraciam, je Baby Sign Language. Dá sa tu nájsť slovník so základnými pojmami, ale aj kartičky so znakmi, ktoré som vytlačila a oblepila nimi zboku celú chladničku 🙂 Je dobré to mať na očiach a najmä zo začiatku si pripomínať jednotlivé znaky.

Stránka Baby Sign Language je prehľadná a páči sa mi najmä preto, že každý znak sa dá pozrieť na videu. Pri detskom znakovaní však platí, že dieťa alebo rodič si môže zvoliť na konkrétne slovo svoj vlastný znak, ak je pre nich prijateľnejší. Neplánovala som kupovať program znakovania na DVD-čkach, no keďže ich mala moja veľmi dobrá kamarátka, tak nám ich požičala. Ale Adelke sa to veľmi nepozdávalo a keďže videá sú dlhé, obsedela najviac 5 minút (čomu som koniec koncov rada, keďže ju neučíme pozerať telku).

Začali sme so slovami pes, mačka, otec, záchod, piť a postupne sme pridávali kniha, kúpať, spať, jesť, ešte, svetlo. Pekné video so základnými znakmi je TU. Neskôr som zaradila do znakovania jednotlivé časti oblečenia – ponožky, nohavice, tričko, čiapka… Slová volím podľa toho, čo reálne a často počas dňa používame. Odporúčam do znakovania zapojiť čo najviac rodinných príslušníkov. U nás to väčšinou ťahám sama, pretože manžel väčšinou nie je doma alebo znakovať zabúda.

Zásady, ktoré dodržiavame pri znakovaní:

1. Znaky zaraďujeme podľa toho, čo Adelku momentálne zaujíma, prípadne podľa činností, ktoré doma často vykonávame (jesť, piť, kúpať sa…).

2. Kľúčom k úspechu je neustále opakovanie znakov každý deň a v rôznych situáciách. Tak dieťa najlepšie pochopí, že napr. lopta nie je iba tá žltá loptička na poličke vľavo, ale že lopta môže mať veľa rôznych podôb.

3. Znakujeme pred tým, ako slovo vyslovíme, počas hovorenia a aj potom.

4. Ak k Adelke hovoríme celou vetou, znakované slovo sa snažíme hlasom zdôrazniť, aby sme ho odlíšili od ostatných.

5. Treba mať veľa trpezlivosti, kým dieťa znak začne samo ukazovať. Nenútime ju, aby odznakovala naspäť. Snažíme sa, aby to hlavne bola zábava.

Adelka začala po 2 mesiacoch ukazovať prvý znak – pes. Ukazuje sa jednoducho potľapkaním rukou po boku, ako keď voláme psa k sebe. Psa som jej ukazovala vždy v knižke, na prechádzke a vyhľadávala som s ním častý kontakt u známych, prípadne s prívetivými okoloidúcimi. Dnes aj keď sme doma a vonku zašteká pes, automaticky hovorí „havo“ a znakuje psa aj niekoľko minút. Je to veľmi milé pozorovať, ako dieťa dokola opakuje, keď sa niečo nové naučí. Keď Adelka ukázala svoj prvý znak, potešila som sa, že to začína prinášať ovocie. Pri ostatných znakoch vidím, že mi rozumie, no ešte to nevie napodobniť. Očakávala som, že bude jednotlivé znaky používať približne v takej postuponosti, v akej som ich ju učila. No to vôbec nie je pravidlo – znak pre mačku ju učím od samého začiatku a stále ho neukazuje, aj napriek tomu, že mi rozumie. Naopak sliepku som ju začala učiť iba pred pár dňami a už ju vie ukázať. Je to veľmi ovplyvnené tým, čo ju baví a zaujíma. Keďže sliepky máme doma, teší sa, keď ich vidí a tak ich chodíme pozerať každý deň. Niektoré nové znaky, ktoré začne používať, sa len matne podobajú tomu, čo ju učím znakovať. Niekedy musím mať veľa fantázie, aby som prišla na to, čo mi chce vlastne ukázať. Napríklad niekedy rovnako ukazuje znak pre pápá (na obr. vľavo) a svetlo (na obr. vpravo). Rozlišujem to iba podľa situácie. Ale postupne na jej gestách vidieť, ako sa zdokonaľujú.

Je to skvelý pocit vedieť, na čo dieťa myslí, keďže to vie zaznakovať. Cítim, že sme si jedna druhej bližšie a znakovanie nás ešte viac spája. Momentálne dokola opakuje 4 znaky:

Niekedy sa stáva, že ukazuje sliepku a hovorí „havo“. Vtedy jej iba zopakujem slovo „havo“ a ukážem správny znak. Niekedy mám pocit, že znakuje jedno cez druhé, len aby so mnou komunikovala. Od znakovania si sľubujem, že mi raz bude vedieť zaznakovať aj užitočné veci, ako napr. že ju niečo bolí, že chce piť, jesť, hrať sa… Na druhej strane si už teraz musím dávať pozor na jazyk a nehovoriť znakované slová hocikedy. Pretože akonáhle poviem „havo“, Adelka ho hľadá a očakáva, že sa zjaví. Naposledy som v konverzácii s mužom povedala „čo ti pipi?“ a Adelka začala znakovať sliepky – po domácky pipky 🙂

Článok určite niekedy ešte doplním, v závislosti na tom, ako budeme v znakovaní napredovať… Znakujete aj vy? Máte vlastné znaky? Aký najzaujímavejší znak ste dieťa naučili? Komentujte pod článkom 🙂

Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+ …

Stolík a stolička

25. októbra 201418. februára 2015 ~ montemother ~ 7 komentárov

Krátko po tom, ako sa Adelka sama posadila, sme začali pre ňu riešiť samostatné sedenie. Inšpiráciu som našla na českom webe Montessori doma, kde je veľa odkazov aj na zahraničné stránky. Chceli sme si u stolára dať vyrobiť stolík a stoličku podľa nákresov TU a TU, no počas letných mesiacov bol maximálne vyťažený, tak našu zákazku nezrealizoval. Skončili sme teda pri sortimente z Ikea a kúpili jej tento stolík so stoličkou.

Ich rozmery sú však vhodné pre väčšie deti, a tak ich manžel trochu upravil podľa spomenutých nákresov. Nohy stola aj stoličky spílil a z odrezkov a súčastí druhej stoličky vyrobil opierky na ruky (keďže v sete so stolíkom sú dve stoličky). Celý postup výroby si pozriete tu:

Originál montessori stoličky sú o niečo širšie, aby zabezpečovali stabilitu a dieťa sa neprevrhlo do strany. Samozrejme, že som mala obavu, aby sa to na užšej stoličke z Ikea nestalo. Zatiaľ nemáme zlú skúsenosť, a to na nej robí Adelka už rôzne kreácie.

Pred prevrhnutím dozadu sme stoličku zabezpečili tak, že sme ju umiestnili chrbtom k stene.

Stolík a stolička z nákresov vyššie by mali byť vyrobené z ťažšieho dreva a stolík má mať dokonca pod pracovnou doskou oceľovú platňu, zrejme aby ho dieťa pri opretí omylom neodsunulo, resp. neprevrátilo. Stolík z Ikea je naopak veľmi ľahký a práve to Adelka využíva, keď od stola odchádza. Nevie sa totiž odsunúť na stoličke, ale vie si odsunúť od seba stolík. Tým si vytvorí priestor, kadiaľ odíde. Na stolíku nesmie chýbať prestieranie, ktoré dieťa učí, kde má byť čo na stole položené. Najprv som si prestieranie chcela vyrobiť vlastné, no keď som v Ikea natrafila na toto, nebolo nad čím váhať.

„Pripravte si pre dieťa na jedenie všetko vopred. Keď už raz dieťa usadíte do stoličky, aby ste sa zbytočne nevyrušovali a nedovádzali pozornosť od jedenia.“*

Keď som s Adelkou sama doma, väčšinou ju posadím za jej malý stolík, ktorý jej vopred prestriem a kŕmim ju zo strany oproti nej. Má pred sebou teda misku s jedlom, lyžičku, pohárik a aj utierku. Pokiaľ má na to náladu, chce sa sama kŕmiť lyžičkou. No samozrejme jej v tom pomáham.

„Dieťaťu, ktoré sedí oproti matke/otcovi, vysielame správu, že je oddelené do rodičov a od nich nezávislé. Zároveň vidí, čo rodič robí. Tým sa učí, ako sa samostatne v budúcnosti najesť. Pozoruje vzdialenosť taniera a lyžičky, ako lyžička putuje do jeho úst a späť do taniera nabrať ďalšie sústo atď.. Jeho absorbujúca myseľ je zaneprázdnená, vníma zážitok komplexne a nepriamo sa pripravuje na napodobňovanie dospelých, hneď ako mu to dovolí koordinácia oko-ruka a vývoj svalstva.“*

Z pohárika som ju učila piť od cca 5. mesiaca. Vie si ho držať aj jednou rukou a keď chce, tak sa sama z neho aj pekne napije. Niekedy jej ho však ešte musím pridržať, aby sa neobliala, resp. aby nepoliala všetko naokolo, keď s ním začne šermovať (zatiaľ rozbila iba jeden pohárik). Zo začiatku som jej zopárkrát v nevedomosti do neho naliala vody takmer po okraj. No osvedčilo sa mi naliať jej iba cca 1 cm vody, pretože aj tak si pohár vždy maximálne nakloní a je to objem, ktorý zvládne vypiť na jedno priloženie k ústam. Najlepšie vidím, aké pokroky s pohárikom robí, keď je vo vani. Dala som jej do vane malý plastový pohárik, na ktorom jej ukazujem, ako sa voda naberá, ako sa vylieva alebo ho drží v rukách a ja jej do neho lejem z malej priehľadnej fľaštičky vodu. Väčšinou si z neho po naliatí aj odpije. Vaňa je v tomto smere výborná na takýto tréning, aj napriek tomu, že to nie je to pravé montessori 😉 (keďže môže vyliať a nič sa nestane, nemusí sa napraviť chyba, tj. utrieť podlaha a pod.)

„Ak dieťa oboznamujeme s pitím z pohára pravidelne od šiesteho mesiaca, jeho schopnosť piť z neho sa prirodzene vyvinie v deviatom až desiatom mesiaci.“*

Keď sme doma celá rodina, stolujeme za veľkým stolom. Adelka má svoju vysokú stoličku, ktorá sa dá prisunúť až k stolu. Kúpili sme Stokke – Tripp Trapp. Nie je to vôbec lacná záležitosť, a preto sme sa rozhodli vydražiť použitú stoličku na Ebay.

Pekný prehľad vysokých stoličiek v štýle montessori je na stránke Bocianie hniezdo. Kľúčové pre nás pri výbere montessori stoličky bolo, aby sa stolička dala prisunúť úplne k stolu (teda je bez tácky) a aby s Adelkou rástla. Táto stolička sa nazýva aj junior chair – juniorská stolička.

„Juniorská stolička sa od vysokých stoličiek líši stupienkom, pomocou ktorého dieťa samé vylezie a zlezie a na ktorom má potom počas sedenia položené chodidlá. Znamená to, že dieťa nie je v stoličke uväznené, ale môže z nej zísť kedy chce. Dieťaťu tým vysielame signál, že nie je handernou bábkou, s ktorou sa manipuluje hore a dolu, ale že má možnosť slobodnej voľby a dôverujeme mu, že sa samé dokáže posadiť na miesto.“*

Samozrejme zo začiatku budeme používať stoličku aj s ochranným pásom proti vypadnutiu a budeme ju do stoličky vkladať my. Stolovanie s juniorskou stoličkou pôsobí celkom iným dojmom ako pri klasických stoličkách s táckou. Adelka je naozaj súčasťou všetkého diania na stole a aj jej sa páči, že sedí na úrovni nás. Myslím, že jej to dáva pocit rovnocennosti. A o to tu predsa ide…

Zdroje:

* voľný preklad z knihy Montessori From the Start (The Child at Home, from Birth to Three), Paula Polk Lillard and Lynn Lillard Jessen

Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+ …