Takzvaný discovery basket alebo aj treasure basket pochádza z montessori pedagogiky. Najlepšie na ňom je to, že si ho môže dovoliť každá domácnosť a zaručene zamestná každé dieťa. Podľa literatúry je vhodné pripraviť tento košík dieťaťu, keď je pripravené objavovať reálne predmety, no ešte sa k nim nevie dostať samo. Jednoducho zozbierame z domácnosti rôzne predmety, ktoré sú pre dieťa bezpečné, aby ich mohlo skúmať z blízka. Postupne tak môžeme vytvoriť niekoľko košíkov a neskôr sa k nim opäť vrátiť. Totiž keď dieťaťu ukážeme známy predmet o niekoľko týždňov neskôr, pozerá sa na neho už z iného uhlu, pretože jeho mozog je na vyššej úrovni ako pred tým a vie poňať viac informácií. Každý raz tak spoznáva dieťa daný predmet hlbšie a hlbšie. Opakovanie známeho je nevyhnutné pre rozvoj pozornosti a skutočného poznania. Košíky môžu byť rôzne zamerané, napríklad zozbierame predmety iba z kúpeľne či kuchyne, prípadne môžme dieťaťu ponúknuť v jednom košíku predmety rovnakých tvarov alebo z rovnakého materiálu. Tak dieťa postupne pochopí, že veci určitým spôsobom spolu súvisia. Neskôr môžeme tie isté veci z košíkov použiť v jazykovej výchove a predmety pomenovávať. (voľný preklad z knihy Montessori From the Start).
Prvý košík som Adelke pripravila, keď ešte sama nevedela sedieť. S oporou sme ju sedieť nedávali, počkali sme si, kým k tomu sama dospeje. Bola vtedy ešte menej obratná a v ľahu na brušku sa jej tažko vyberali veci z košíka, prípadne mala problém na brušku s niektorými väčšími predmetmi manipulovať. Objavovanie nepoznaného sme teda dočasne riešili tak, že som jej z času na čas niečo vhodné dala na podložku. S rozvojom obratnosti úmerne (ak nie viac) narastal aj záujem o predmety z reálneho sveta. Tak som usúdila, že prišiel rad na košík plný prekvapení. Zozbierala som všetko možné z rôznych častí domu – forma na nanuk, čítačka kariet, masážna pomôcka, uhlomer, presýpacie hodiny, kovová škatuľka s prekvapením…
Pozorne preskúmala jeden predmet za druhým, pričom vždy nakúkala do košíka, čo v ňom ešte všeličo je…
Najviac sa jej páčila kľúčenka, ktorá bola ukrytá v plechovej škatuľke. S ňou behá dodnes celé dni a nepustí ju z ruky ani na prechádzke 😉
O niekoľko dní neskôr som jej zozbierala ďalšie veci – nová kuchynská kefa, štipce na prádlo, spona do vlasov, plávacie blany, opasok…
No priebeh to malo veľmi rýchly a úplne iný ako pri predchádzajúcom košíku. Predmety behom chvíľky vyhádzala z košíka a práve košík bol pre ňu v tom momente najzaujímavejšou vecou…
Už viackrát sa mi stalo, že tie hračky alebo predmety, o ktorých som si myslela, že ju určite budú zaujímať, ju nezaujali vôbec a naopak. V poslednej dobe práve o to, čo jej sama podstrčím, nejaví záujem. Pri lození si sama nachádza to, čo ju zaujíma a vtedy je aj najsústredenejšia. Najcennejšie sú pre ňu vlastné „úlovky“ ako napríklad naposledy kľúčiky od zásuviek pracovného stola. Keď sa jej ich podarilo vytiahnuť zo zámku, bola ochotná zrazu aj pustiť z ruky vyššie spomenutý prívesok. Ale iba na pár minút 😉
Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+ …
o začiatku som obrázkami hýbala iba ja. Postupne som však Adelku zapájala tak, že som viedla jej prštek a teraz už sa sama pokúša pohnúť obrázkami.
4. 
A postupne to naberalo obrátky. Keď som videla, že jej miska začína prekážať a snaží sa obsah vysypať na tácku, tak som jej vyhovela…
