Ako ste už možno zachytili, v uplynulých dňoch sme sa sťahovali, a tak som mala možnosť sa „realizovať“, čo sa pripraveného prostredia týka. Dlho som premýšľala nad rozložením nábytku, aby to bolo nielen estetické, ale aj funkčné a pre Adelku dostupné. Jednou z takých vecí bola aj skriňa, teda Adelkin šatník. Rozhodla som sa po dlhom googlení všelijakých skríň nakoniec pre vstavanú skriňu. Vyhrala u mňa využitým priestorom, keďže ju máme až po samý strop a mohla som si sama navrhnúť jej vnútorné rozloženie.
Na starom dome sme mali trochu obmedzené možnosti a nechceli sme už do nábytku investovať, keďže sme vedeli, že sa budeme o nejaký čas sťahovať. Preto sme využívali nábytok, ktorý sme mali k dispozícii. Adelke sme vyčlenili zásuvkovú komodu, kde mala domáce oblečenie, pyžamá a spodné prádlo. Takže síce bola v obliekaní nezávislá, ale iba do určitej miery, lebo oblečenie na von som jej vždy pripravovala ja. Niekedy sme sa kvôli tomu doťahovali, pretože nie vždy si samozrejme chcela obliecť to, čo som jej vybrala. Najmä v posledných mesiacoch, keď už je väčšia, jej na tom viac a viac záleží.
V novej skrini má na dosah všetko sezónne oblečenie, ktoré potrebuje. Vrátane oblečenia na von. Takže sa v nej prebúdza pravá žena, keď sa niekoľkokrát za deň prezlieka a skúša rôzne kombinácie 😉 Myslím, že si to celkom užíva. Veľmi jej pomáhajú nalepené obrázky oblečenia, a tak hneď vie, po ktorom priečinku má siahnuť. Dokonca ma sama poprosila, aby som jej rovnako označila aj skrinku so sponkami a gumičkami 🙂 Do skrine som jej dala aj jeden kôš na špinavé oblečenie.
Oblečenie v zásuvkách má Adelka uložené na stojato. Inšpirovala som sa internetom, ako najefektívnejšie usporiadať v skrini oblečenie a našla som spôsob KonMari, ktorý sa mi zapáčil, vyskúšala som ho a zistila, že nielenže funguje, ale aj šetrí miesto. A Adelka krásne vidí všetka tričká a tak nemusí rozhádzať celý šuflík, kým si vyberie, čo potrebuje. Vymyslela ho ako inak Japonka, Marie Kondo a napísala o ňom aj knihu Upratané! Nenašla som si zatiaľ toľko času, aby som ju prečítala, ale čítala som recenzie ľudí, ktorí jej metódu aplikovali a to ma presvedčilo ju vyskúšať. V podstate platia 2 zásady:
- ukladať oblečenie vertikálne,
- skladať na tretiny.
Čiže ak skladáte napríklad tričko, preložíte rukávy a potom ho nepreložíte na polovicu, ale na tretinky. Ponožky rovnako na tretinky, s čím sa ja nestotožňujem, lebo sme zvyknutí ich skladať do „uzlíka“. Neviem si predstaviť, ako by som na tretiny poskladala detské mini ponožky a už vôbec nie, ako by to urobilo dieťa. Aj Adelku som naučila poskladať si ich do uzlíka a takto sa jej nikdy v skrini nerozhádžu.
Ja som spôsob KonMari zaviedla aj v mojej a manželovej skrini pri spodnom prádle. Manžel bol unesený, aký poriadok zrazu má a podpichoval ma, aby som aj jemu nalepila obrázky na šuflíky ako Adelke 🙂 Keď som si u seba preusporiadala pančušky, ktoré pred tým zaberali celý šuflík, zrazu som mala v šuflíku asi tretinu voľného miesta.
Sama som netušila, že aj v skrini sa dá čarovať 🙂 Dá to zabrať všetko deťom preusporiadať a označiť, ale výsledok stojí za to. Budú zasa o krôčik samostatnejšie, naučia sa samé voliť správne oblečenie podľa počasia a udržiavať v skrini poriadok. Áno, aj to sa dá. Ukázala som Adelke, ako si jednou rukou odsunie oblečenie od kraja šuflíka a druhou vloží ďalší kus oblečenia. Nie je to dokonalé, ale myslím, že sme obidve spokojné a to je hlavné 😉
Ak sa vám článok páčil a bol pre vás užitočný, zdieľajte a dajte mu like ?