Ikea ❤ Montessori

    Ikea a deti, to k sebe nerozlučne patrí. Pre týchto najdôležitejších ľudí na svete má Ikea veľa vychytávok a o spojení Ikea a Montessori sa už veľa popísalo. Kto to aspoň trochu sleduje, pozná určite známe schodíky pre deti, košíky na hračky  či stolčeky so stoličkou. Nerada píšem o tom, čo už napísané bolo, a tak mi dovoľte podeliť sa s vami o to, čo ma v poslednej dobe v Ikea oslovilo. Takže tu je môj ikeácky Montessori výber 😉 ikea montessori1. Stereognostické alebo tajuplné vrecúško ANVÄNDBAR – set 5 bavlnených vreciek, ktoré použijete na hádanie predmetov ukrytých vo vrecku.

2. Pracovný koberec SIGNE – pracovný koberec sa hodí na ohraničenie priestoru akejkoľvek aktivity. Pomáha udržiavať poriadok pri hre. Veľmi primeraný je ako rozmer, tak aj cena.

3. Vázičky VÅRVIND – sú skvelé svojou veľkosťou na aranžovanie kvetín. Výhodou je, že sú z číreho skla, a tak dieťa má pod kontrolou hladinu vody vo váze.

4. Čuchové dózy IHARDIG – na spoznávanie a párovanie rôznch vôní. Páči sa mi, že viečko sa vyklápa a tak dieťa nepomieša vrchnáky pri ovoniavaní.

5. Tabuľa na písanie MÅLA – má dve plochy na kreslenie kriedou a fixkou. Dieťa si môže kresliť aj vertikálne, čo je dobrá predpríprava pre ruky na písanie. Čo mi tu chýba je, magnetická plocha na kreslenie fixkami. Inak by bola dokonalá.

6. Stojan na knihy FLISAT – dobrá alternatíva k poličkám na knihy, pokiaľ nechcete vŕtať do steny. Knižnicu tak ľahko presuniete kamkoľvek.

7. Zrkadlo STUGVIK – má malý rozmer akurát pre deti a dá sa vďaka prísavke priľnúť na akýkoľvek hladký povrch. Výhodou je, že ho môžete zavesovať vyššie a vyššie, ako bude vaše dieťa rásť. Zdá sa mi byť nerozbitné vzhľadom na to, koľkokrát nám už spadlo na zem 😉

8. Stojan na kolieskach RISATORP – dá sa využiť na skladovanie detských potrieb na maľovanie, upratovanie či hračiek. Máme doma podobný, v ktorom skladujeme pomôcky do kuchyne. Vďaka kolieskam ho presúvame podľa potreby.

9. Záhradný stôl pre deti RESÖ  – nedávno sme takýto kúpili v Lidli a sedávame za ním celá rodina aj napriek tomu, že mi je do polky stehien 🙂 Super vec!

10. Súprava malých štetcov MÅLA – štetce pre trošku väčšie deti. Majú cca polovičnú rúčku ako normálne štetce.

11. Prestieranie AVSKILD – často sa rieši praktické prestieranie pre deti. Toto je z korku a môžete naň predkresliť siluety príboru a taniera. Dobre sa udržiava a tlmí nárazy.

12. Žehliaca doska JÄLL – je to malá stolová doska, ktorú si dieťa môže pri žehlení položiť či už na nízku skrinku alebo jednoducho si pri ňu čupnúť na zem.

Dúfam, že sa vám môj výber páčil. Máte vy nejaké tipy na inšpiráciu?

Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…

Naše odplienkovanie

    Už to bude 1 rok, od kedy som Adelku začala nechávať cez deň bez plienky. Pamätám si to, akoby to bolo dnes, ako sme boli kupovať prvé nohavičky 🙂 Snáď sa vtedy Adel stala prvýkrát ženou 😀

Odplienkovanie sa nestalo u nás zo dňa na deň a nebola to ani cesta jednoduchá. Bolo to najmä časovo náročné a niekedy to chcelo naozaj veľa trpezlivosti a vytrvať v tom, čo sme začali aj napriek neúspechom.

Začali sme od 1 roka

    Adelku som začala posadzovať na nočník už okolo 12 mesiacov. Niektorí odporúčajú začať už v momente, keď dieťa dokáže samostatne sedieť. Podporoval ma v tom aj manžel. Vždy, keď som išla ja alebo on na toaletu, Adelka išla s nami. Sedeniu na nočníku sa nijak nebránila. Pri nočníku mala nachystané knižky, ktoré si listovala, alebo sme sa venovali rozprávaniu o tom, ako sa potreba vykoná, čo sa pri tom robí… Na záver mohla vždy spláchnuť a pozrieť, ako sa všetko spláchlo. Zo začiatku, som ju pri splachovaní držala na rukách a keď už bola väčšia, sama vyliezla na zatvorený záchod a splachovala. Bol to taký rituál ukončenia.odplienkovanie

Neúspechy nás neodradili

    Zo začiatku išlo čisto len o sedenie na nočníku bez vykonania potreby. Ak aj potrebu Adelka urobila, nazvala by som to teraz už len čistou náhodou. Trvalo pol roka, keď začala Adelka cielene cikať do nočníka a počas neho som veľakrát mala pocit, že toto nemá zmysel. Bála som sa, aby si nevytvorila predstavu, že na záchod sa chodia čítať knižky a splachovať záchod 🙂 Dnes už viem, že to všetko malo zmysel. Vďaka tomu Adelka pochopila, že to je každodenná rutina, že na záchod sa chodí viackrát denne a hoci ja som si myslela opak, ona veľmi dobre vnímala, ako sa potreba vykonáva.

Zvyšovali sme pravdepodobnosť vykonania potreby do nočníka

    Časom som zistila, že ráno po prebudení sa takmer vždy vyciká alebo aj vykaká. Aby som zvýšila pravdepodobnosť vykonania potreby do nočníka, začala som ju dávať na nočník bezprostredne po zobudení. Niekedy to boli pre mňa veľmi hektické prebudenia, že som takmer bežala s Adelkou na záchod, len aby sa nevycikala do plienky. Podobne to bolo po najedení. V organizme funguje gastrokolický reflex, ktorý  zabezpečuje, že keď sa niečo ústami dostane dnu, tak niečo zasa musí vyjsť aj von. Tak som skúšala posadiť ju na nočník cca 15 minút po najedení, čo som časom odsledovala ako optimálny čas. Predpokladom na to, aby  bola počas dňa vyššia šanca, že sa Adel do nočníka vyciká, bolo ponúkať jej stále vodu. Toto nám veľmi pomohlo dostať sa do cieľovej rovinky. Pamätám si ten deň, keď som do nej doslova liala vodu a behala s ňou na nočník každú chvíľku. V ten deň sa mi podarilo vystihnúť, že sa vycikala do nočníka 3x po sebe. Od toho momentu vždy po posadení na nočík vykonala potrebu alebo mi dala najavo, že treba ísť.

Behanie bez plienky

    Počas tohto odplienkovacieho obdobia som Adelke dávala cez deň výhradne látkové plienky. Je dôležité, aby dieťa cítilo vlhko, keď do plienky vykoná potrebu. Všade som čítala o tom, ako by malo dieťa veľa behať bez plienky a tak mohlo vidieť, čo sa deje pri vykonávaní potreby, resp. spojiť si pocity vnútri organizmu s vykonaním potreby. Počas nášho nočníkového tréningu som vydržala nechať Adelku úplne bez plienky dvakrát po tri dni. Našťastie kobercov máme doma minimum, pretože veľakrát sa mi jednoducho nepodarilo ustriehnuť, že Adelka sa niekde vycikala alebo v tom „lepšom“ prípade vykakala. Nachádzala som „suveníri“ naozaj všelikde. Zaujímavé to bolo aj počas vychádzok…

Chceš ísť na nočník?

Naučila som sa, že nemá zmysel sa Adelky pýtať, či chce ísť na nočník. Vždy povedala „nie“. Preto namiesto opytovacích viet som začala používať oznamovacie – „ideš cikať“. Pokiaľ je momentálne zahĺbená do nejakej činnosti, počkám, kým sa jej pozornosť uvoľní a potom oznámim, že je čas ísť na nočník. Nie vždy súhlasí. V takých prípadoch jej ponúknem na výber z dvoch alternatív – buď pôjdeš sama alebo ťa vezmem na nočník ja. Toto vo väčšine prípadoch u nás funguje.nocnik

Dvakrát v cieli

      Pýtať na nočník sa Adelka začala, keď mala 18 mesiacov. Vydržalo jej to asi 4 mesiace. Počas týchto 4 mesiacov chodila na nočník naozaj ukážkovo. Buď mi oznámila, že treba ísť alebo dokonca išla sama. Postupom času si vedela dať dolu aj sama nohavice. Potom zrazu prišiel zlom a Adelka sa opäť začala pocikávať. Začalo to pokakávaním a potom nemala zábrany sa kompletne do nohavičiek aj pocikať. Nevedela som, čo sa stalo, chcela som to samozrejme vrátiť do starých koľají. No situácia bola stále horšia. V zúfalstve som vyhrabala z odloženej krabice opäť plienky AIO (All In One) a dala som jej do nej jednu tenkú vkladaciu plienku. To teraz spätne považujem za veľkú chybu a krok späť, pretože som ju v pocikávaní vlastne podporila. Stále som sa pýtala „prečo“, čo sa stalo, že sa zrazu Adelka vrátila na úplný začiatok odplienkovania. Začala som intenzívne hľadať odpoveď a bolo mi poradené spomenúť si na moment, kedy sa Adelka prvý raz opäť začala pokakávať. Vraj nemám nad tým veľmi premýšľať a prvá myšlienka, ktorá mi napadne, bude tá správna. Rozmýšľala som veru jeden deň a noc, až sa mi nakoniec vyjasnilo. Pokakávanie začalo v období, keď sme prestávali s dojčením. Zrazu mi všetko docvaklo – Adelka sa vrátila do obdobia, keď bola bábätko a začala mi to dávať najavo takouto formou. A tak sme začali pekne od začiatku. Zasa s holým zadkom počas dňa. Veľmi rýchlo sa ukázalo, že pokiaľ Adel nemá nohavičky, vie ísť sama na nočník, vykonať potrebu, utrieť sa, vyliať všetko do do záchodu a niekedy aj opláchnuť nočník. Akonáhle mala čosi na sebe, stačili iba nohavičky, smelo sa pocikala alebo pokakala. Zvláštne, ako funguje detská psychika. Dnes pokračujeme v behaní naholo pár dní po sebe vždy, keď sa Adel pociká. Kaká už chvalabohu do nočníka. Pokiaľ sme vonku, dávam ju stále preventívne vycikať. Stáva sa, že skôr, ako sa Adel vypýta na nočník, ujde jej pár kvapiek do nohavičiek. Pokiaľ je holá, žiadne kvapky nie sú. Verím, že v lete to dotiahneme už do cieľa.

V noci

Na noc stále dávam Adelke ešte plienku. Zobudila sa už párkrát aj so suchou plienkou a skúšali sme to úspešne aj bez plienky. To, či sa zobudí so suchou plienkou, je stále ale iba vec náhody, nie uvedomenia. Skúšala som Adelku budiť v noci na cikanie, ale výsledok bol iba ten, že celú noc potom už zle spala. A tak som s budením prestala a čakám, kedy to príde prirodzene samé od seba… Počas obedného spánku už plienku nedávam.

        Chcela som s vami zdieľať vlastnú skúsenosť a týmto vám povedať, že aj proces odplienkovania môže mať rôzne odbočenia a že to nie je iba jednosmerka. A hlavne, nikde sa nepíše o tom, že dieťa sa môže vrátiť späť, čo mňa úplne prekvapilo. Držím vám všetkým palce a teším sa na vaše skúsenosti.

Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…

Bod záujmu

   Aj vy  máte niekedy pocit, že vaše dieťa nič nebaví? Dali ste mu na poličku rôzne nové aktivity a stále si nič z toho nevybralo? Kúpili ste novú pomôcku s nádejou, že toto bude to, čo ho zaujme? S Adelkou to máme niekedy doma podobne. Skúšam rôzne veci, obmieňam hračky a potom zistím, že ju baví niečo celkom obyčajné. Trochu som na túto tému googlila a našla som zaujímavé informácie o tom, čo vás môže naviesť na správny výber aktivít pre dieťa.

Možno ste doteraz boli iba slabým pozorovateľom dieťaťa a nevšímali si jeho „body záujmu“. Maria Montessori si pri svojich pozorovaniach všimla, že keď sa dieťa zapojí do niektorých aktivít praktického života, dokáže byť do nich úplne ponorené, a to bez ohľadu na to, čo sa deje okolo. Každá aktivita praktického života má najmenej jeden bod záujmu. Je to určitá vlastnosť alebo moment, ktorý dieťa zaujme a núti ho opakovať danú činnosť znova a znova. Môže to byť príjemný zvuk, ako štrganie fazuliek pri presýpaní, alebo niečo príjemné na dotyk ako mydlové bublinky pri umývaní rúk. Môže to byť ale aj nejaká výzva, akou je navlečenie nite do ihly a podobne.IMG_0804

Dieťa nemusí robiť nejakú aktivitu pre tú podstatu, ktorú vidíme my dospelí. Teda nemusí prelievať napríklad vodu z džbánu do džbánu práve kvôli prelievaniu. Môže ho baviť to, že pri tom vodu rozlieva a že ju utrie handričkou. Toto keď odpozorujeme, otvoria sa nám nové možnosti na tie pravé aktivity a ponúkneme dieťaťu napr. utieranie stola po obede, umývanie dlážky a pod.. Iným príkladom môže byť spomínané presýpanie fazuliek. Aj Adelka prešla týmto presýpacím obdobím a často som ju pristihla s rukami zanorenými v miske s fazuľkami. Vtedy som to prehliadala, ale ju jednoducho bavil ten dotyk fazuliek na rukách. Teraz som aj v tejto súvislosti zažila „aha moment“, keď som si uvedomila, prečo deti tak milujú bazén s guličkami. Bavia ich tieto dotykové zážitky, a preto im ich v tom období treba ponúkať viac a v rôznych podobách – misku s ryžou, s múkou, s teplou a studenou vodou alebo napríklad hmatové doštičky či dotykové pexeso.IMG_9719

Deti robia niektoré veci stále dokola, pretože stále chcú zažívať určitý bod záujmu. A s opakovaním prichádza aj sústredenie. Čím viac sú sústredenejšie, tým viac sú (s)pokojnejšie. Vtedy pracujú v prúde, ale o tom už píšem v inom článku.

Tak na úvod začnite s tým, že si budete všímať, čo skutočne zaujme pozornosť vášho dieťaťa. Nech už to bude čokoľvek, doprajte mu, nech si to užije dosýta. Benefit bude na oboch stranách 😉

Veľmi vyýstižne je táto problematika spracovaná aj v tomto zahraničnom článku.

Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…

Malý, väčší, najväčší

    Vek 18 mesiacov bol u Adelky akýsi prelomový. Začala používať vidličku, krájať s nožom, začala si skúšať obúvať sama topánky a chodiť v mojich, dokázala si sama ako tak vytiahnuť hore nohavice, odložila plienky… Vzrástol jej záujem o detaily a začala vnímať veľkosti. Jedného dňa som ju pristihla, ako sa pokúša  vložiť rôzne zvieratká do „pohárikov“ z ikeáckej skladačky. Skúšala, čo sa kam zmestí. skusanie velkosti Adel 18 m.O pár dní neskôr, keď som si sušila vlasy, vytiahla sáčok s natáčkami a začala ich vkladať jednu do druhej. IMG_3045Tu som pochopila, že by som ju mala podporiť, keď ju momentálne veľkosti zaujímajú  A tak som začala rozmýšľať, aké hračky na rozlišovanie veľkostí máme doma. hračky pre vnimanie velkosti1. Drevené krúžky, ktoré sa navliekajú na paličku

2. Sada závaží – je príslušenstvom k starej kuchynskej váhe, ktorá patrí svokrovcom. Pamätám si podobné závažia, s ktorými som sa hrávala ako malá na prázdninách u mojej babičky. Boli placaté, uložené v drevenej škatuľke. Bohužiaľ ich nikde už nevieme nájsť, čo je veľká škoda, pretože by boli ďalšou perfektnou alternatívou k valčekom, ktoré sú originál Montessori pomôckou. Montessori valčekyMontessori valčeky 2Montessori valčeky 33. Ružová veža mini – mini som ju nazvala preto, že som vežu rozdelila na polovicu a nechala len prvých 5 najväčších kociek. Zistila som, že to je počet kociek, ktoré Adelka vie bez problémov zoradiť podľa veľkosti. Keď prenáša najväčšie kocky, zároveň vníma, že nie je rozdiel iba v ich veľkosti, ale aj v hmotnosti. Niekedy jej ich vymieňam za prvých 5 najmenších kociek, pretože jej sa veľmi páči tá najmenšia 1x1cm. Skúšali sme postupne zoradiť aj viac kociek, ale vtedy sa to pre ňu už stáva neprehľadné. ružová veža4. Matrioška – toto je hračka, na ktorú ja nedám dopustiť. Adelka sa s ňou hráva veľmi dlho, snáď najdlhšie spomedzi všetkých hračiek. Keď bola menšia, zvykla ju stále dokola iba rozoberať. Postupne sa naučila vkladať spodné časti jednu do druhej a dneska ju s mojou pomocou aj zloží. Mám rada takéto nadčasové hračky.

5. Veža z Ikea – z týchto farebných pohárikov Adelka buď stavia vežu, alebo vkladá jeden pohárik do druhého. Dajú sa použiť aj v bazéniku alebo na pieskovisku.

6. Plastový kužel s kruhmi

    Je zvláštne, ako deti v určitej vývojovej fáze začne vždy niečo nové zaujímať. Ako s tým samé prídu, netreba im nič vnucovať. Snažím sa byť v strehu, aby som tie podstatné momenty zachytila včas a podporila ju v tom, čo ju aktuálne baví. Zakázala som si porovnávať Adelku s inými deťmi, pretože každé dieťa má svoje tempo spoznávania sveta. Treba sa premeniť na pozorovateľa a sledovať veľakrát aj tie najmenšie náznaky. Mne veľmi pomáha všímať si napríklad aj to, čo ju zaujíma v knižkách, pri čom sa zastaví, čo chce, aby som jej viackrát prečítala. Niekedy mám naopak pocit, že ju nebaví nič, ale to je zasa iba môj pohľad. Možno vtedy iba nemá svoj deň alebo  by sa možno len tak chcela poprechádzať vonku…

Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…