Čím je Adelka staršia, tým viac vidím zmysel v tom, že sme sa rozhodli ísť cestou podľa Marie Montessori. Som vďačná za to, že som vôbec túto cestu objavila. Prečo teda tak veľmi máme radi Montessori?
1. Som človek, ktorý má rád systém a poriadok, aby boli veci prehľadnejšie. Mám rada, keď sú jednoducho veci na svojom mieste. Deti sú vo svojej podstate poriadne tiež a ja to na Adelke vidím. Dostáva sa do veku, kedy je už schopná položiť veci tam, kam patria. Zo začiatku pokladala hračky na hociktorý nábytok, najčastejšie na stolík v obývačke, postupne začala hračky ukladať hocikam do poličky s hračkami a dnes je schopná položiť hocijakú vec na svoje miesto. Vidím veľký význam aj v podnosoch, ktoré sa v Montessori využívajú na prezentáciu a vykonávanie rôznych aktivít. Adelka veľmi rada prekladá a prenáša svoje hračky alebo aj iné veci, ktoré nájde v domácnosti. Už sa v nej zakorenilo, že veci sa pokladajú na podložku, na podnos alebo na tanier (včera ma prekvapila napríklad tým, ako si sama vybrala hračku z krabice, kde má odložené hračky, s ktorými sa momentálne nehrá a automaticky si išla po podnos, aby si to naň položila). V neposlednom rade systém a poriadok prináša deťom istotu, že sú v prostredí, ktoré poznajú a uľahčuje im to orientáciu.
2. Montessori vedie dieťa k nezávislosti a samostatnosti. Veľmi vďačím za to, že už viem, čo znamená pripravené prostredie. Celú domácnosť sa snažíme riešiť tak, aby bola „Adelka friendly“. Bez toho by nešlo rozvíjať jej samostatnosť. Či už ide o spanie na zemi, učiacu vežu, pomocné schodíky, nízky nábytok, detské náradie a rôzne detské nástroje… Vďaka tomu objavujem, čoho všetkého je malé dieťa schopné. Stačí dieťaťu iba tú možnosť dať a dokáže byť veľmi vynaliezavé a tvorivé. Máme vyskúšané, že pripravené prostredie tiež umožní dieťaťu naučiť sa niečo úplne novým spôsobom, ktorý by nám dospelým ani nenapadol.
3. Montessori ma naučilo rešpektovať dieťa a jeho potreby poznaním senzitívnych období (viac o senzitívnych obdobiach v tomto článku). Hoci nie je pre nás dospelých pohodlné napríklad utierať každú chvíľu rozliatu vodu v kuchyni, viem, že prelievanie a máčanie sa vo vode je momentálna potreba, ktorá ak bude naplnená, pominie a nahradí ju ďalšia.
4. Montessori pomenúva veci pravými menami. Hoci aj u nás je pes havo, snažíme sa používať výrazy bez zdrobnenín. Dnes už viem, že ani zložité slová nie sú problém, ak dieťa chápe ich význam.
5. Adelku dnes vnímam ako parťáka. Naučila som sa, že deti sú schopné mnohých vecí, pokiaľ im to my dospelí dovolíme. Respektíve pokiaľ nerobíme všetko za ne a príliš im nepomáhame. Maria Montessori povedala:
„Never help a child with a task at which he feels he can succeed.
Nikdy nepomáhajte dieťaťu s úlohou, pri ktorej má pocit, že môže uspieť.“
Niekedy je pre mňa ťažké držať sa vzadu, ale našťastie Adelka chce čoraz viac robiť všetko sama a to ma núti prestaviť svoje myslenie a viac jej dôverovať. Zvykla som si v kritických momentoch sama sebe položiť otázku, čo najhoršie sa môže stať, ak sa jej v tej konkrétnej chvíli niečo nepodarí. Odpoveďou je vo väčšine prípadoch, že niečo rozbije, porozlieva, zašpiní… Sú to všetko veci, ktoré sa nakoniec dajú napraviť (kúpiť inú misku namiesto rozbitej, poutierať porozlivané, vyčistiť koberec, oprať oblečenie…). Keď toto prijmem, oveľa ľahšie sa mi s Adelkou spolupracuje. A najlepšie na tom je, že keď prijmem pre mňa najhorší scenár, potom sa to väčšinou ani nestane.
6. Vďaka prístupu M. Montessori som pochopila dôležitosť chýb v procese učenia. Je nesmierne dôležité nechať dieťa robiť chyby. Práve tým si zdokonaľuje svoje schopnosti a samé sebe odhaľuje, čoho je schopné. Naučila som sa pomáhať Adelke väčšinou len vtedy, ak ma o to požiada. Niekedy ju preruším sama, ak vidím, že sa príliš s úlohou trápi, až ju to veľmi hnevá. Vtedy mi to príde kontraproduktívne a radšej jej pomaly ukážem, ako sa to robí správne. Prípadne jej pomôžem len do takej miery, aby to už ďalej zvládla sama.
Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…
Čo na to potrebujete:
Nám už visia prvé výtvory na stene. Ako a s čím maľujete vy?
Naposledy, keď som išla zapekať baklažán, Adelka nakrájané baklažány poprekladala na plech (konečné rozloženie som už ja doladila) a potom ich nasolila. Keďže soľ a horkosť, ktorú baklažán po nasolení pustí, umývam, bolo mi jedno, ak použije viac soli. 
Veľmi obľúbenou činnosťou pri raňajkách je šúpanie vajíčka. Na začiatku ho rukou povaľká po stole a potom škrupinu pomaly ošúpe už takmer sama. Je to veľmi dobrý tréning nielen jemnej motoriky, ale aj koncentrácie.
Keď bolo vonku pekne, hrali sme sa vonku na písmenkovú polievku. Vysypala som Adelke do bazéna penové písmenká. Veľmi ju teraz baví, že mi ukáže písmenko a ja jej poviem, že je to napríklad „U ako ujo“, mimochodom jej najobľúbenejšie 🙂 
Stále sa rada máča a neprejde deň, aby vodu alebo čaj niekam neprelievala. V tomto smere sú u nás úplným hitom 
…ale mnohokrát sa veľmi sústredí a do skúmavky trafí. 
Sem-tam si všimnem, ako sa snaží skúmavku naplniť po okraj. Niekedy ešte nevie nalievanie včas stopnúť, aby sa voda nepreliala. Tak to bolo aj na úplnom začiatku, keď sme začínali trénovať nalievanie vody z džbánika do pohára. Preto jej do džbána nalievam vždy len toľko vody, koľko sa do pohára zmestí. A aktivity ako táto sú práve na to, aby si to natrénovala. 