Tvorenie s deťmi od 18 mesiacov

    Mám pocit, že tvorenie majú radi asi všetky deti. A zvlášť tie najmenšie. Aspoň u nás platí, že keď niečo ideme tvoriť, tak spomalia a zaujímajú sa o ten proces viac ako o čokoľvek iné. Keď sa ma pýtate, čo deťom ponúknuť, že ich nič veľmi nebaví, tak ich vezmite do kuchyne alebo im skúste ponúknuť tvorivé aktivity. Keď sa pri nich naučia sústrediť a spomaliť, možno sa začnú tešiť aj z iných Montessori aktivít. V tomto článku vám dám tipy na rôzne jednoduché tvorivé aktivity, ktoré zvládnu aj najmenšie detičky od cca 1,5 roka (niektoré možno aj skôr).

U nás doma sme použili rôzne samolepky, pečiatky, prstové farby a aj štetce.samolepky nálepky aktivity pre deti Samolepky, to bola kapitola sama o sebe 🙂 Nalepovanie bol (a je) u nás veľký hit. Použili sme na to blok so samolepkami, ktorý obsahuje rôzne tvary a veľkosti nálepiek.Zo začiatku Dorotka nalepovala iba obyčajne na papier, kým sa s nimi naučila robiť. Neskôr sme už nalepovali do rôznych predlôh a skúšali napríklad priraďovať aj farby…Ešte som Dorotke kúpila samolepkovú sadu s predlohami zvierat. Predlohy sú veľkosti A3 a aj samolepky sú oveľa oveľa väčšie. Dorotka lepila úplne podľa seba, ale zebra sa dá „vyzdobiť“ napríklad iba prúžkami a podobne. Nálepky sa dokonca dajú z papiera aj ľahko odlepovať a prelepovať.Potom som ešte v Tedi natrafila na samolepky písmen a číslic. Sú vyrobené z peny, ťažšie sa odlepuje krycí papier, keďže je to produkt určený primárne na iné účely, ale s trochou pomoci sme to spoločne zvládli.

Veľmi podobná samolepkám je práca s Playmais. Sú to škrobové farebné guličky, ktoré v kontakte s vlhkou handričkou ostanú lepivé a dajú sa prilepiť na predlohu.

V balení sú rôzne farby guličiek, vybrala som vždy Dorotke farbu, s ktorou sme vytvárali obrázok. Túto sadu by som odporučila kľudne aj starším deťom (3+), ktoré zvládnu možno už aj na jedno – dve posedenia dokončiť celý obrázok.

Od samolepkovania sa teraz presunieme k pečiatkovaniu 🙂 Dlhšie som hľadala pečiatky vhodné pre malé ručičky, ale kto hľadá, nájde. Objavila som pečiatky s veľkou úchytkou, ktoré sú úplne ideálne.Dobre sa držia a nechávajú pekný veľký otlačok. Naše sú Stampinoo od Janod a ešte rovnako dobré odporúčam Stampo Baby s väčším výberom motívov a zvieratiek.Od pečiatok je len kúsok k pečiatkovacím fixkám. Sú to dot markers, majú penovú špičku a robia sa s nimi bodky……alebo aj čiary 😉 Keďže Dorotka už vníma farby, učíme sa pomocou nich aj priraďovať farbu na farbu. Dajú sa k nim stiahnuť všelijaké predlohy. Nie je to iba o pečiatkovaní, ale v tomto veku aj o presnosti ruky trafiť na predlohe do krúžku. Vyskúšali sme ďalej aj prstové farby. A takto nejak sme začali – iba s bielym papierom.K prstovým farbám môžete rovnako použiť znovu predlohy na dot markery, dieťa bude prstom robiť otlačky na predznačené miesta.  Potom sme prstové farby použili v kombinácii s penovým štetcom

Najskôr s jednou farbou a potom viacerými. Musím povedať, že prstové farby ju veľmi bavili a bavia do dnes. Použili sme ich aj v kombinácii s reliéfnymi pečiatkami. Asi si ešte budete pamätať, ako nám rodičia zvykli vyrezávať zo zemiaku pečiatky 🙂 Tak toto je niečo podobné.Túto kocku som pred pár rokmi kúpila v Kikk pre Adelku, už ju v ponuke nemajú. Ale krásne pečiatky na tento štýl sú napr. StampoPaintktoré kúpite v našom e-shope. Dieťa ich môže rovno namáčať do farby, alebo nafarbiť štetcom a potom otláčať. Dá sa kúpiť veľa rôznych motívov.Toto sú aktivity, ktoré bavia veľkých aj malých. Moje dve baby, keď si s farbami sadli za jeden stôl, dlho také ticho nebolo 🙂 Určite poskúšajte…

Hračky na našej poličke – 21 mesiacov

    V tomto článku vám predstavím Dorotkinu poličku s hračkami, s ktorými sa hrávala vo veku okolo 21 mesiacov. Postupne sme nimi zamenili  hračky pre vek 18 mesiacov, avšak stále ich všetky rotujeme. V závere tohto článku si môžete aj pozrieť video s komentárom k našim hračkám.

Tu je zoznam hračiek z obrázku hore (názvy sú nalinkované) – polička č.1:

  1. Ružová vežaRužová veža je ikonou Montessori. Ako by sme ju mohli vynechať 😉 Vybrala som Dorotke každú druhú kocku a tým zredukovala počet veže na 5 kociek. To je aktuálne počet, v ktorom sa dokáže ako tak vyznať. Vďaka nej sa už teraz naučila vnímať rozdiely vo veľkosti a pochopila, že veľká kocka sa na malú stavia ťažko.

2. Krabička na vhadzovanie tvarov

Mala som dojem, že Dorotke robí niekedy problém naorientovať predmety správnym smerom. Na to dobre poslúžila táto jednoduchá krabička. Vkladajú sa do nej iba 4 tvary a vrchnáčik sa vyklápa dohora. Môžete ju pokojne ponúknuť aj menším detičkám.

3. Matrioška

Matriošku mám veľmi rada. Je to úžasne všestranná hračka, pretože dieťa vníma rozdiely vo veľkosti, pri našej farebnej verzii sa učí priradiť farbu k farbe, uspokojí dieťa, ktoré rado vkladá, otvára a zatvára a pri tom si zdokonaľuje aj jemnú motoriku.Najprv Dorotka iba pootvárala všetky matriošky a snažili sme sa ich vždy pred skladaním nejako zoradiť – viď foto vyššie. Roztriedili sme si spodné a horné diely a následne zoradili podľa veľkosti. Takto sa najjednoduchšie poskladá – vždy sa vloží menšia do väčšej, tá sa zatvorí a takto až do konca. Neskôr už sama experimentovala, skúšala čo kam pasuje a čo s kam zmestí.

4. Kartičky na krúžku s dopravnými prostriedkami

Nie iba chlapcov zaujímajú dopravné prostriedky. Dorotku fascinujú lietadlá, vrtuľníky, bagre a smetiarske autá 🙂 Jednoducho sme si kartičky rozkladali, pomenovávali, niečo o nich povedali a snažili roztriediť aj podľa toho, či sa pohybujú na ceste, vo vzduchu alebo na vode. Takto sa dokázali spolu zabaviť aj sestry 🙂 Upratovanie kartičiek sme využili vždy na navliekanie na krúžok. Krúžok som držala roztvorený a Dorotka kartičky nastrkovala.

5. Motorická dúha

Dúha je hračkou na voľnú hru. Najmä ak sa hrajú obe sestry spolu, tak potrebujú mať niečo, čo osloví obidve.

6. Magenitbook so zvieratkami

Magnetická skladačka, ktorú vieme zavrieť do krabičky a preniesť aj na návštevu k starým rodičom. Je to také jednoduchšie puzzle, kde stačí pospájať 3 kúsky zvieratka. 

K puzzle sú pridané aj kartičky, ako má ktoré zvieratko vyzerať. Dorotke dávam zatiaľ 2 zvieratká, pretože vizuálne musí roztriediť, čo k sebe patrí.

7. Farebné domčeky s rodinami

Hračka na učenie farieb a priraďovanie. Začali sme so základnými farbami a postupne obmieňame a pridávame ďalšie. Je fajn, že domčeky sa dajú zatvoriť strechou a aj postaviť na seba.

8. Zapínací rám so suchým zipsom

Je to jeden z prvých jednoduchších rámov, ktoré môžete deťom ponúknuť. Využijú silu v prštekoch, aby zips otvorili a potom presnosť, aby ho zasa dobre zalepili.A tu je polička č. 2:

9. Hmatové loptičky

Loptičky sú podomácky vyrobené z balónov a naplnené napr. fazuľou, ryžou, cukrom, múkou… Boli vyrobené v pároch, ale pre hmatanie stačí deťom vyrobiť aj jednu sadu.10. Čuchové dozičky

Tieto, musím povedať, má Dorotka stále veľmi rada. A nielen ona, ale aj Adelka si ich chodí niekedy vyberať z jej poličky a ovoniava 🙂Mali sme v nich už všelijaké vône – mätu, kávu, klinčeky, vanilku, levanduľu, badián, škoricu a citrón. Dózičky som kúpila kedysi veľmi dávno v Sconte. Ich výhodou je, že sa neodskrutkovávajú celé vrchnáčiky, keď deti ovoniavajú, ale iba sa pootočí časťou vrchnáka a odhalia sa dierky, aby sa vôňa uvoľnila. Je to výhoda jednak pre deti, ktoré ešte nevedia otvoriť/zatvoriť skrutkovací uzáver a zároveň nehrodí, že by sa vrchnáčiky pomiešali a tým sa skreslili vône.11. Farebné skrutky a matice

Sú zo setu na skrutkovanie a zatĺkanie.  Spolu so skrutkovaním môže zároveň spárovať skrutku s maticou aj farebne.

12. Štipcovanie

Naučiť dieťa štipcovať môžeme najskôr pomocou drevených kolíkov, ktoré vďaka výrezu netreba stláčať. Stačí ich správne naorientovať a zasunúť. To zvládnu aj detičky okolo 18 mesiacov.Potom nasledujú štipce, ktoré sa stláčajú. Na túto aktivitu som Dorotke vyrobila z kartónu ježka a postavila som ho do stojana na hracie karty.Musím povedať, že už na pohľad je to milá aktivita a Dorotke sa okamžite zapáčila.13. Nožnice

Musím povedať, že v tomto veku sa začal u Dorotky veľký záujem o strihanie. Zohrala v tom, samozrejme, aj staršia sestra, ktorú deň čo deň vidí strihať a niečo tvoriť. Do poličky preto pribudol aj podnos s nožnicami. Má k dispozícii stláčacie nožnice Faber-Castell, ale nožničky Djeco klasického typu. Občas si ešte uchmatne Adelkine nožničky Fiskars, ktoré sú podľa mňa úplná topka. Ako veľmi dobrá aktivita sa nám okrem strihania klasických prúžkov papiera osvedčilo strihanie washi pásky. Nastrihala som jej túto lepiacu pásku a prilepila na stôl, podobne ako keď balíme na Vianoce darčeky 😀Páska nám lepšie držala tvar ako papier a niekedy si ju dokonca ani nemusela držať druhou rukou pri strihaní. Odstrihnuté kúsky potom Dorotka lepila na papier. Túto aktivitu môžem naozaj len a len odporučiť!14. Navliekanie

Postupne sme prešli pri navliekaní na voľnejšie lanko a Dorotka navlieka už guličky, ktoré je oveľa ťažšie nasmerovať dierkou ako napríklad kocku. A navliekali sme potom aj takéto milé pastelové zvieratká 🙂Z nich sa naozaj veľmi tešila. Výhodou je, že pri tomto navliekaní je na konci šnúrky drievko, čiže je to taký prechod už k navliekaniu na obyčajnú šnúrku.

15. Magnetická skladačka lietadlo

Táto skladačka je jednoduchá, pomáha uvedomiť si orientáciu v priestore a aj motorike rúk. Sú chvíle, keď ju Dorotka zloží takmer komplet sama, no väčšinou ešte potrebuje moju pomoc. Hlavne naorientovať správne niektoré časti. Je pre vek 2+, čo aj zodpovedá a šikovnejšie deti ju možno zložia ešte skôr. Mne skladanie tohto lietadielka pripomína pocit, ako keď niečo rozložím a musím to dať do pôvodného stavu ? Tak toto je zrejme niečo podobné pre malkáčov, čo ich motivuje skladať.

A na záver aj sľúbené video s týmito hračkami:

 

 

Naše odplienkovanie

    Odplienkovanie je u detí často samostatná kapitola. Mne sa to podarilo s dvoma deťmi a pri každom to bolo iné. Teraz, keď si na to spomínam, s Adelkou to bolo ako na húsenicovej dráhe – raz dolu, raz hore. Zažili sme aj návrat k plienke a dlho trvalo zbaviť sa plienky v noci. Písala som o tom v tomto článku a ešte aj v tomto. S Dorotkou to bolo celkom iné.

Ako sme začali

Hovorí sa, že okolo 18. mesiaca začína byť dieťa pripravené. Tak sme to skúšali, ale Dorot veľmi nechcela sedieť na nočníku. Nesilila som to a sľúbila som si, že nebudem mať veľké očakávania. Pri Adelke som to brala asi až zbytočne vážne. Skúsila som to s ňou o nejaké 2 mesiace neskôr.  Bolo vonku teplo a mohla chodiť stále s holým zadkom. Asi 2 dni trvalo, kým pochopila, že cikať treba do nočníka, tj. 2 dni som chodila, utierala a zbierala kade-tade ? Ale oplatilo sa.

Nočníky a pripravené prostredie

Nočník som jej stále prenášala, aby ho mala poruke. Mali sme potom jeden v obývačke, jeden na terase, jeden v kúpeľni a jeden v izbe. Toto odporúčam, lebo neboli by sme to stíhali dobehnúť. V kúpeľni sme si urobili pripravené prostredie, pretože tam máme aj náš veľký záchod a tam chodí cikať vždy ráno, večer a v noci. Cez deň využíva nočník, ktorý má poruke v kuchyňoobývačke. Pri záchodíku má košík s nohavičkami, ktoré si ráno oblieka a plienkami na noc. Poruke má aj toaletný papier. Viac nám tam netreba. Držiak je na prísavku (z Pepca), ale tá nefungovala, tak som ho prilepila obojstrannou páskou.Nuž a toto sú nočníky, ktoré máme doma:

Nočník č. 1 je obyčajný z Lidla. Sedenie má dosť nízke, hodí sa hlavne pre najmenšie deti. Tie si naň ľahko vysadnú a dočiahnu s nožičkami na zem.

Nočník č. 2 je cestovný nočník. Kúpite ho TU. Nosíme ho na cesty. Modrá gumená vložka sa dá vybrať a umyť. V teréne mám vždy fľašku s vodou a vreckovky, takže to nie je problém. Dá sa použiť aj bez tejto vložky napríklad so sáčkom (buď si kúpite sáčky orignál k nočníku alebo použijete pasujúce mikroténové). Nočník je skladný, šedé nožičky sa dajú sklopiť smerom dovnútra. Ak ich vyklopíte smerom von, môžete ho použiť ako sedátko/redukciu na klasické WC.

Nočník č. 3 je z Ikea. Je pre väčšie detičky od cca 18. mesiaca. Keď bola Dorotka menšia, nedočiahla v ňom s nožičkami na zem a mala tendenciu z neho niekedy aj vypadnúť. Veľká výhoda je, že zelené vnútro je vyberateľné a pohodlne ho umyjete aj v malých WC umývadielkach, zatiaľ čo nočník č. 1 z Lidlu pod točku v malom umývadle nestrčíte.

Nočník č. 4 je taký malý Montessori záchodík. Imitácia záchoda pre dospelých, ktorý kúpite TU. Vekovo odporúčam tiež tak od cca 18. mesiaca, aby dieťa dočiahlo, pretože je vyšší. My ho máme v kúpeľni oproti veľkému WC a často tam sedávame spolu. Zvyká si na sedenie na ozajstnom záchode a teší sa, že má rovnaký ako my. Aj splachuje (teda vydáva splachovací zvuk po stlačení páčky) a v „nádržke“ za chrbtom je priestor na odkladanie napríklad knižky, ak dieťa zo začiatku neobsedí a treba ho trošku zabaviť.

Signály

Ked sa jej chcelo cikať, väčšinou sa začala chytať tam dolu – to bol taký prvý signál, keď som zbadala, že vtedy sa jej chce. Aj kakať chodila sama na nočník od samého začiatku. Síce chvíľu obletovala okolo neho, opakovane vstávala a sadala, kým to urobila, ale nechala som ju, nech si to robí posvojom. Vždy pri tom samozrejme pozorovala, čo sa deje.

Motivácia

Nejak prehnane nechválime a už vôbec netlieskame, keď sa jej to podarilo. Iba som povedala „krásne“ alebo „krásne si sa vycikala do nočníka“. Hovorí sa, že druhé a ďalšie narodené deti v poradí idú v tom vývoji trošku rýchlejšie ako prvorodení. Väčšinou je to vďaka súrodencom, po ktorých opakujú. Využili sme to a zopárkrát som poprosila Adelku, aby jej  to ukázala na nočníku. Myslím, že aj toto k tomu nejakým tým percentom prispelo, že sa nám podarilo zbaviť sa plienky niekedy okolo 21. mesiaca. Ako motivácia môže poslúžiť aj vhodná knižka. Mne sa páči Malý nočník, malé hovienka, pretože nie je až príliš hovienková, ale pekne deťom vysvetľuje, že ľudia a aj zvieratká robíme potrebu a každý na príslušné miesto. Má vysúvacie okienka.

V noci a výlety

Na noc jej stále plienku dávam. Pokiaľ vyslovene nevypije veľa vody pred spaním, vydrží so suchou plienkou až do rána. Niekedy sa v noci zobudí a dám ju vycikať a niekedy sa ráno zobudí s mokrou plienkou. To najmä vtedy, ak veľmi tvrdo spí. Nerobím z toho vedu, postupne sa naučí vnímať svoje telo lepšie. Už teraz sa teším, že sa na cikanie niekedy zobudí. To je dobrý signál. To som u Adelky v jej veku nepoznala. Na výlety autom chodíme už bez plienky. V aute hlási, že chce cikať. Vždy chvalabohu vydrží, kým nájdem vhodné miesto na odstavenie. 

Toto odpliekovanie nám išlo celkom ľahko a vždy som tak neveriacky krútila hlavou nad maminami, ktoré písali, že to zvládli behom pár dní. Vidím teraz aj ja, že možné to je. Ale pokiaľ nechce dieťa a nie je na to pripravené, neurobíte s tým nič. Obzvlášť to nedopadne dobre, ak máme veľké očakávania a veľmi nám na tom záleží. Tlak dieťa veľmi rýchlo vycíti. Po prvých úspechoch som sa aj ja vo vnútri potešila, ale brala som to tak, že sa jej to teraz podarilo a nevadí, ak to nabudúce nebude na 100%. Preto moje odporúčanie na záver je, berte to s ľahkosťou, o nič nejde. Raz sa to naučia.

…a na záver prvá fotka, keď sa Dorotke začalo dariť na nočníku 🙂

Montessori stolík na vodu za pár eur (DIY)

    Dorotke som prichystala stolík na umývanie rúk. Je to taká Montessori klasika, ktorá vychádza z toho, ako sa kedysi umývali ruky. Hoci Dorot už veselo obsluhuje batériu, táto aktivita má v sebe veľa úkonov, ktoré jednak pomáhajú uspokojiť senzitívne obdobie, pomáhajú motorike rúk, je tam následnosť úkonov, ktorú si dieťa musí zapamätať… takže som si povedala, že ju doma nevynecháme.      Vyrobili sme ho svojpomocne a úplne za pár eur. Toto je kupovaný stolík, ale ak máte doma nejaký starý stolík, potom dokúpite už iba príslušenstvo a je hotovo.Tento stolík je kupovaný v Ikea (Lack). Stojí necelých 6€ a je preto taký lacný, lebo je vyrobený v podstate z kartónu. Manžel vyrezal do neho dieru na lavórik a vnútri bol celkom dutý, spevnený akousi hrubšou lepenkou. Aby sa dovnútra nedostala voda, manžel vymyslel, že otvor jednoducho zapení montážnou penou.  Akonáhle dnu dokola nastriekal penu, lavórik v igelitovom sáčku sme vložili do otvoru a pena expandovala. Zaplnila tak dutinu a zároveň dokonalo obopla lavórik. Keď pena vyschla, lavórik sme vytiahli aj so sáčkom a nedokonalosti manžel zatrel ešte silikónom. Silikónom potrel ešte pre istotu aj celú hranu vyrezaného otvoru, aby sme mali istotu, že tam voda nezatečie.No a to je hotovo. Celkové náklady na výrobu si ľahko zrátate sami. Montážnu penu a silikón nájde doma asi každý manžel, ktorý trochu majstruje, takže ostáva dokúpiť lavórik a nejaký džbánik. Cena neprevýši 15€  a to som možno už aj trochu prestrelila.Ak by ste potrebovali dvojlavórikovú verziu stolíka, Ikea má LACK aj vo vačšej verzii. Je to konferenčný stolík tiež v dobrej cene a aj s doskou na odkladanie vecí. My sme podobný s Adelkou využívali na umývanie riadu a na pranie.

Ak ste doma niečo podobné majstrovali, postnite do komentov či už tu, alebo na Fb 😉