Triedenie

29. októbra 201529. októbra 2015 ~ montemother ~ Leave a comment

Keď bola Adelka menšia, často mi pomáhala pri vykladaní umývačky. Vykladala iba menšie veci a väčšinou to bol teda príbor. Okrem toho, že do teraz rada zastrkuje a vyberá príbor z umývačkového „priehradkovníka“, občas mi chce/-la pomôcť aj pri ukladaní príboru do šuflíka. Preto som doma už dávno preorganizovala šuflíky a príbor dala úplne naspodok. Zo začiatku príbor iba vyložila, ako sa jej podarilo. Keď mala asi 21 mesiacov (už si to presne nepamätám), všimla som si, že príbor triedi a lyžičky ukladá medzi lyžičky. Dávala vtedy malé aj veľké na jednu kopu a rovnako to bolo aj s veľkými a dezertnými vidličkami. Veľkosti rozlišovala až neskôr a prišlo to úplne samé, nebolo treba ani vysvetľovať. Dnes už sama príbor poukladá každý na svoje miesto. (keď bude mať manžel viac času, pridám sem aj video, bude potom aj na FB)

Bolo to nejako koncom leta, keď začala byť na tieto veci vnímavá. Tak som ju zapojila aj v kuchyni pri výrobe slivkovej zmrzliny. Slivky som po obvode dokola narezala a Adelka ich rozpolovala. Na kôstky som jej dala misku a rozpolené slivky dávala rovno na váhu. Okrem iného to bol dobrý tréning pre šikovné pršteky 😉

V jedno upršané popludnie, keď som žehlila, vytiahla Adelka zo skrine tašku plnú topánok po kamarátkiných deťoch. Sama sa rozhodla, že každej topánke nájde pár. Bola to aktivita aj na pol hodinu v plnom nasadení. Videla som na internete fotky, že deti zvyknú triediť takto aj ponožky, tak to ešte vyskúšame.

Neskôr sme začali triediť aj farby. Tie sa Adel naučila najmä pri navliekaní gombíkov na šnúrku. Vždy som komentovala, akej farby gombík navliekame a postupne som Adelke hovorila, aby navliekla modrý, žltý atď.. Keď už poznala farby, dala som jej na podnos farebné poháriky z ikeáckej veže (žltý nahradila väčším pohárikom z kuchyne) a gombíky, aby dala gombík konkrétnej farby do príslušného pohárika. Hovorí sa, že najskôr by dieťa malo dostať dve farby, potom tri a postupne pridávať. Keďže Adelka farbám už celkom dobre rozumela, nemala s tým veľký problém, bola to pre ňu primeraná výzva.

Na rovnakom pricípe nám slúžia aj farebné stojany na pastelky. Toto je už náročnejšie usporiadať podľa farby, pretože pasteliek je veľa odtieňov. Snažím sa pastelky zatiaľ Adelke dať na kôpky podľa farieb, aby si uvedomila tú roznorodosť odtieňa jednej farby. Zatiaľ ich takto hromadne priraďuje a verím, že sa čoskoro posunie ďalej. Stojančeky spájajú zároveň príjemné s užitočným, že okrem ich využitia pri takýchto aktivitách si Adelka vie sama pastelky upratať a uskladniť na poličke.

Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…

Knihy z našej poličky (+18 mes.)

20. septembra 201520. septembra 2015 ~ montemother ~ 7 komentárov

Knižky sú u nás spomedzi všetkých hračiek a aktivít momentálne na prvom mieste. Rada by som sa teda podelila o knihy pre deti, ktoré máme momentálne na poličke. Väčšina je požičaných z knižnice, nakoľko som v kníhkupectvách nenašla, čo som hľadala (tu nájdete odporúčania, ako vyberať knižky pre deti).

1. Detský lexikón Je typ detskej encyklopédie, ktorá ukazuje ako to vyzerá v kuchyni, v záhrade, v nemocnici, na stavenisku, na ceste, na letisku, v prístave… V centre je vždy obrázok obklopený vecami a ich názvami. Odkedy Adelka letela prvý raz lietadlom, lietadlá patria medzi jej obľúbené.2. Moja druhá knižka Tiež encyklopédia s veľmi peknými reálnymi fotkami hudobných nástrojov, divých zvierat, morských živočíchov, plazov a obojživelníkov, hmyzu. Adelku veľmi zaujali najmä dinosaury, nikdy pred tým ich nevidela. Páčia sa jej ich názvy, ktoré jej často dokola čítam. 3. Môj prvý slovník Ďalšia naša encyklopédia. Túto knižku som našla v domácej knižnici po manželovi. Predmety z domácnosti, z prírody a sveta okolo nás sú pomenované po slovensky aj po anglicky. Knižka je veľkého formátu a dosť podrobná, takže vždy je priestor na rozšírenie slovnej zásoby.4. Moji priatelia na dedine Milé leporelo bez textu, zato plné bohatých ilustrácií. Text nám v nej ani nechýba, pretože samotné obrázky ponúkajú veľa príbehov na domyslenie. Je to momentálne jedna z Adelkiných obľúbených knižiek.5. Pláva loďka po vode Jedno zo starších leporel, ktoré Adelku baví najmä vďaka zvučným rýmom. Mne sa páči aj z toho dôvodu, že ukazuje všelijaké aktivity na vode a rôzne plavidlá.6. Ako žijú lesné zvieratkáVeľmi pekne ilustrovaná knižka s príbehmi o medvedej, líščej, srnčej a zajačej rodinke počas štyroch ročných období. Jedna z našich prvých knižiek, kde ide o čítanie príbehu. Zatiaľ však nečítame stranu za stranou, ale skôr si Adelka vyberá čítanie podľa toho, čo ju zaujme na obrázku. Texty sú ešte trošku náročnejšie na pochopenie, je v nich veľa básnických prostriedkov, ktoré si vyžadujú moje komentáre.7. Ako Tina a Julka robili šarkana Toto je knižka po mojom mužovi. Konečne knižka o deťoch, zo života a s príbehom o tom, ako deti vyrobili šarkana, ako sa im roztrhol a ako to napravili. Ďalšia Adelkina veľmi obľúbená. 8. Ako bývajú zvieratká? Maličké leporelo s obrázkami a veršovačkami o zvieratkách a ich príbytkoch. Jednoduchosťou obrázkov je vhodné aj pre deti +12 mesiacov. 9. Prvý deň v škôlke Táto knižka ma zaujala činnosťami, ktoré deti na obrázkoch robia. Je tam veľa toho, čo doma robíme alebo čo Adelka už pozná. Má veľmi rada deti a toto je kniha o deťoch. Asi práve preto je momentálne jej najobľúbenejšia. Texty už viem takmer naspamäť, čo jej ich musím dokola niekoľkorát za sebou čítať. 10. Čo robia železničiari? Čo robia smetiari?Sú to knižky z jednej série, existujú aj ďalšie dve pod názvom Čo robia policajti? a Čo robia hasiči?. Sú veľmi poučné a prídu si v nich na svoje menšie aj väčšie deti. V knižke Čo robia železničiari? je vyobrazené, ako to vyzerá na železničnej stanici, na nástupišti, čo všetko sa dá robiť vo vlaku, ale aj to, čo všetko sa vlakom prepravuje a akú údržbu vlaky potrebujú. Adelku zaujímajú vláčiky a vždy videla vlak iba keď okolo nás prechádzal. Touto knižkou sa jej záujem vystupňoval a mám v pláne ju v blízkej dobe zobrať na jazdu vlakom, aby si to, čo pozná z knižky, aj zažila. Knižka Čo robia smetiari? ukazuje, ako putujú odpadky od zahodenia smetí až po zavážanie na skládku. Na posledných stranách sa píše o tom, ako fungujú spaľovne a ako sa teplo zo spaľovania odpadkov dá využiť na výrobu tepla. Obsahom a najmä poslednými stranami je to knižka vhodná pre deti +3 r., ale dá sa s ňou začať aj u menších detí. Minimálne sa dá na ňu nadviazať v reálnom živote sledovaním smetiarov cez okno. To si Adelka väčšinou nenechá ujsť 😉

11. Where Do They Go When It Rains (Kam idú, keď prší)

Knižka Where Do They Go When It Rains (Kam idú, keď prší) je od mojej obľúbenej autorky Gerdy Müller. Máme od nej už sériu knižiek Jar, Leto, Jeseň, Zima a nesklamala ani táto. Má veľmi milý, jednoduchý príbeh o deťoch, ktoré sa vybrali k jazeru a zastihol ich dážď. Rozprávanie o tom, čo robia a kam sa schovávajú zvieratká, keď prší, je doplnené nádhernými ilustráciami. Je to opäť kniha pre rôzne vekové kategórie, aj pre staršie deti. 12. JazvečíkTúto knihu si Adelka takmer pred rokom vybrala sama z domácej knižnice a sprevádza nás doteraz predovšetkým na nočníku 🙂 Miluje psov a mačky a pri tejto knihe pochopila, že aj psíka treba kŕmiť, kúpať, česať…

Okrem spomenutých sa stále vraciame k niektorým z týchto knižiek a prachom nezapadli ani tieto knižky.

Verím, že vás naše tipy inšpirujú a budem rada, ak sa podelíte o knižky, ktoré čítate doma vy.

Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+ …

Voda pre kvietky aj pre Adelku

12. septembra 2015 ~ montemother ~ 3 komentáre

Často si s Adelkou na prechádzkach trháme kvietky a dávame potom doma do vázy. Som rada, že sa jej kvety páčia a dostáva sa už do fázy, kedy môžeme bez obáv nechať na stole položenú vázu alebo kvetináč s kvetmi. Zo začiatku mala tendenciu lupienky otrhávať, ale zvykli sme si jej hovoriť, že ich nesmie trhať, ale iba pohladkať. Ten kontakt, ktorý potrebuje mať s kvetmi formou dotyku sme jej týmto nevzali a môže tak uspokojiť svoju potrebu a spoznávať. Dnes si už doma všíma, keď je nová dekorácia alebo nový kvet a dá mi najavo, že sa jej to páči. Chápe, že niektoré veci majú estetickú funkciu.

A tak som sa jedno nedeľné popoludnie vybrala do záhrady a natrhala kvietky. Napadlo mi, že naaranžujem takú malú kytičku aj pre Adelku na stolík. V zápätí som si uvedomila, že si ju vlastne Adelka môže dať sama do vázy s vodou a položiť kam sa jej bude páčiť. Podnos s potrebnými vecami som jej nachystala na stolík. Už raz niečo podobné robila, takže nebolo treba veľa hovoriť a utekala hneď s podnosom k nášmu novému „napájadlu“.Bez veľkých inštrukcií si začala nalievať vodu do pohárika, potom ju preliala do odmerky a napokon do vázy. Sama si zvolila tento postup. Vhodnejšia by bola číra priehľadná vázička, aby videla, ako sa voda leje a presne vedela, koľko vody naliala. Momentálne sme však takú doma nemali. Potom už stačilo iba vložiť kvietky do vázy. Vzala hotovú vázičku a utekala ju položiť ocinovi na stôl do obývačky. Výdajník vody je perfektná vec. Odkedy ho máme doma, už si ani nepamätám, kedy ma naposledy Adelka prosila o vodu. Sama sa obslúži, keď je smädná alebo keď si chce začať vodu prelievať. Máme ho vždy po ruke aj pri varení, dolieva napríklad vodu do hrnca.A keď sa chystáme von na prechádzku, sama si nalieva vodu do fľašky. Niekedy použije na fľašu lievik a nalieva si pohárikom a niekedy si vie už fľašu pridržať.Je to ďalší veľký krok k jej nezávislosti.