Dorotka sa začala intenzívnejšie zaujímať o strihanie, a tak sme vyberali pre ňu najvhodnejšie nožnice. No a pri tom som nezabudla ani na vás a urobila som vám prehľad rôznych nožníc. Môžete si prečítať ich výhody a nevýhody. V závere nájdete aj video, kde som to pre vás všetko zhrnula. Všetky nožničky nájdete aj v našom e-shope, vlastne vďaka tomu som ich mohla aj všetky odskúšať.
- Plastové nožnice – sú najbezpečnejším variantom a vhodné pre tých rodičov, ktorý sa veľmi boja o bezpečnosť svojich detí. Aj napriek tomu, že sú z plastu, dokážu prestrihnúť papier. Niekedy sa však papier dostáva medzi čepele nožníc, čo môže pôsobiť pre dieťa rušivo. Napriek tomu lepšia bezpečná verzia asi neexistuje.
- Stláčacie nožnice Faber-Castell – predávajú sa v modrom a ružovom prevedení. Sú šikovné do ruky, ľahko sa stláčajú. Majú pružinku, vďaka ktorej sa sami vracajú do pôvodnej polohy. Preto sa dieťa môže sústrediť na samotné strihanie alebo držanie papiera. Sú ideálne na úplné začiatky strihania už od cca 1,5 roka a vhodné pre pravákov ako aj pre ľavákov.
- Dvojité nožnice – používajú sa na nácvik strihania spolu s rodičom. Rodič vloží prsty do otvorov spolu s dieťaťom a môže mu pomáhať nožnice otvárať alebo smerovať. Predávajú sa v praváckej a ľaváckej verzii. Niekedy mávajú pružinku, ktorá pomáha deťom vrátiť nožničky do pôvonej polohy. Nepovažujem to pri dvojitých nožničkách však za dôležité, nakoľko rodič vlastne plní úlohu otvárania a zatvárania nožníc. Takže sa mi to tu zdá aj zbytočné, keďže dieťa samé tieto nožničky s veľkou pravdepodobnosťou používať nebude.
- Stláčacie nožnice červené – veľmi dobre strihajú, majú kvalitné Solingen čepele. Sú trošku väčšie (na môj vkus) a Dorotke sa trošku ťažšie stláčali. Preto sú asi vhodnejšie pre deti, ktoré majú väčšie a silnejšie ručičky. Papier môžete s nimi strihať z akéhokoľvek smeru a nezasekne sa medzi čepielkami.
- Nožnice Fiskars – tieto sú asi moje najobľúbenejšie. Sú ostré, kvalitné, dobre a spoľahlivo strihajú. Sú síce drahšie, ale podľa mňa stoja za to. Používali sme ich aj s Adelkou, keď začínala strihať a teraz ich nosí v peračníku do školy. Prestrihnú nielen papier, ale aj nejaký tvrdší materiál. Čepele to vydržia.
- Nožnice Djeco – sú tiež veľmi dobré, majú chránené hroty a aj pružinku. My pružinku nepoužívame, pretože Dorotku to hnevalo a chcela mať svoju vlastnú kontrolu nad nožničkami. Sú ostré, papier strihajú z každého uhlu a nezasekáva sa papier medzi čepielkami. Dobrá kvalita za rozumnú cenu.
Akých favoritov máte vy? Napíšte mi 🙂
Ako si môžete všimnúť, opäť je základom 
Takto si dieťa zvykne hneď na tento postup práce a zároveň je pre neho všetko prehľadné a zrozumiteľné. Teda systém neudržiavame iba na poličkách s hračkami, ale aj pri takýchto aktivitách, čo deti veľmi baví. 
Má to pre ne veľký význam a ten poriadok a usporiadanie, ktorý vidia okolo seba, potom prenášajú aj do svojho vnútra. Cítia istotu, dokážu sa pri tom lepšie sústrediť a nerušia ich ďalšie zbytočné predmety či neporiadok (deti v tomto veku majú veľký cit na poriadok vďaka ich senzitívnemu obdobiu).
Pri niektorých činnostiach ešte Dorotka potrebuje moju pomoc. Napríklad pritlačiť 
V druhej hre 
O šťastí rozhoduje v oboch hrách kocka. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že aj tu môžu byť deti sklamané a smutné, ak sa to nepodarí 
Tieto hry hrávame radi. Majú ozaj jednoduché pravidlá, ktoré deti hneď pochopia a hlavne odolné veľké figúrky. Dorotka sa učí základné princípy, ako urobiť určitú akciu podľa kocky alebo striedanie, kto je na ťahu. 
Pre najmenších je to aj taký tréning trpezlivosti a sebaovládania. No a v tieto dni aj príjemný spoločne strávený čas 
Pri zostavovaní koberčeka som si povedala, že nechcem, aby prechádzka po ňom bola príliš útrpná. Masážne prvky sú často nie veľmi príjemné, a preto som sa snažila vyvážiť to aj príjemnými miestami na koberčeku. Striedala som prvky príjemné a nepríjemné, preto dievčatá majú väčšiu motiváciu sa po ňom prejsť a nečakajú iba, kedy z neho konečne utečú 😀
Snažila som sa, aby ladil aj oku, bol farebne vyvážený (a nie príliš krikľavý) a prvky na ňom boli symetrické a mali nejaký systém. A malá rada odomňa – pred tým, než začnete na podklad lepiť, vyskúšajte sa bosou nohou na to postaviť. Zistíte, či vám to takto vyhovuje, či nebude lepšie niečo zmeniť.
Náš podklad je vlastne behúň na stôl, ktorý som kúpila za asi 3€ v Tescu. Na neho som tavnom pištoľou prilepila tieto prvky:
Sami vidíte, že takýto koberček sa dá vyrobiť pomerne lacno a nemusíte míňať veľa peňazí na hotový. A odozva na neho u nás doma je ešte lepšia, ako som očakávala 🙂 Ak vyskúšate, určite mi napíšte alebo pošlite fotky, ako sa vám vydaril. Budem sa veľmi tešiť 🙂
A na záver ako bonus aj krátke video, v ktorom nájdete aj to, čo som sem zabudla napísať 😉