Opäť po nejakom čase som pre vás pripravila článok o tom, s čím sa momentálne doma hráme. Keďže tých obľúbených hračiek je trošku viac, rozhodla som sa, že to rozdelím do 2 samostatných článkov, aby toho nebolo naraz veľa. Tak nabudúce si nezabudnite pozrieť pokračovanie 😉
Ak by som mala nejako opísať, čo Adelku baví vo veku 2,5 roka, povedala by som, že sú to rôzne vkladacie hračky, puzzle, priraďovačky. Okrem toho má veľmi intenzívny záujem o knižky, veľa si čítame, rozprávame sa a Adelka sa naučila spievať aj prvé pesničky. Viditeľne sa jej zlepšuje jemná motorika, stavia stavebnicu omnoho sebaistejšie. Okrem toho si veľmi rada strihá a maľuje. A tu sú jej obľúbené hračky.
- Akrobati – dlho som hľadala nejakú stavebnicu, ktorá by podporovala jemnú motoriku. Na spôsob akrobatov som našla podobné stavebnice v abstraktných tvaroch, ale aj ako panáčikov.
Nakoniec som natrafila na eshop s hračkami, kde som si vybrala týchto akrobatov preto, lebo sa môžu stavať na rôzne spôsoby. A teda nielen rovno na seba, ale aj zošikma, či dolu hlavou.Samotní akrobati sú dosť veľkí, čo bolo tiež jedným z kritérií výberu. Okrem jemnej motoriky si Adelka trénuje aj trpezlivosť a koncentráciu. Samozrejme, že sa hnevá, ak jej to nedopatrením celé spadne, ale patrí to k tomu. - Človek – takto jednoducho sme nazvali toto viacvrstvové puzzle, vďaka ktorému sa Adelka prvýkrát stretla so stavbou tela. Najprv ju bavilo človeka iba mechanicky poskladať a neskôr sa začala aj pýtať na jednotlivé časti tela. Doteraz je pre ňu veľmi príťažlivé rozprávať sa o tom, kadiaľ putuje jedlo v našom tele a najmä ako sa dostane von 🙂 Slovnú zásobu o častiach tela rozširujeme veľmi často pri kúpaní. Naposledy chcela pomenovať členok, lýtko a bedrá. O tom, ako sa na túto tému hrávame, napíšem neskôr.
- Abeceda – ako som spomínala, Adelka má senzitívne obdobie na jazyk. A tak som vytiahla túto abecedu, ktorú som kedysi kúpila v Lidli. Dá sa kúpiť napríklad aj v eshope vnimavehracky.sk .Postupne sa vkladaním Adelka zoznamuje s veľkými tlačenými písmenami. Okrem toho hrávame zvukovú hru. Hovorím jej, ako znejú jednotlivé písmená a ona opakuje. Dôležitá je výslovnosť písmen, a teda nehovorím „pé“ ale „p“, „bé“ ale „b“. Potom hľadáme slová začínajúce na jednotlivé písmená. Podobné ale penové písmenká pridávame zasa ako „prísadu do kúpeľa“ vonku v bazéne 😉
- Puzzle – začali sme skladať klasické puzzle. Mali sme doma jedno, ktoré sa Adelke veľmi páčilo, a tak som jej ho dala do poličky, hoci je pre ňu ešte náročné. Často ho vyberá, zatiaľ však skladáme stále spoločne. Na tomto veľkom puzzle sa mi páči to, že je na ňom veľa vecí a pomerne ľahko Adelka pochopí, aký ďalší obrázok hľadať. S obľubou sama skladá aj puzzle z rozprávkovej knižky, kde sú 6 kusové puzzle.
- Priraďovanie farieb a tvarov – túto priraďovačku som našla v akejsi sade detských hier a celkom sa mi zapáčila. Ľahko sa dá vyrobiť niečo podobné aj doma z papiera alebo kartónu.
- Farebná veža – túto vežu som kúpila ešte veľmi dávno, ani si nepamätám kde.. Vytiahla som ju pre Adelku po dlhšej odmlke opäť. Je to v podstate zasa na spôsob puzzle, ale trojdimenzionálne. Vďaka tomu sa učí chápať, že každý vypuklý tvar má svoj protikus v podobe priehlbiny. Páči sa mi na tejto hračke, že má celkom dobrú kontrolu chyby – dieťa zbadá, že kocky do seba nezapasovali a ak čo i len jednu nedá správne, nezmestia sa všetky na tyč.
Nakoniec som natrafila na 
Samotní akrobati sú dosť veľkí, čo bolo tiež jedným z kritérií výberu. Okrem jemnej motoriky si Adelka trénuje aj trpezlivosť a koncentráciu. Samozrejme, že sa hnevá, ak jej to nedopatrením celé spadne, ale patrí to k tomu.
Najprv ju bavilo človeka iba mechanicky poskladať a neskôr sa začala aj pýtať na jednotlivé časti tela. Doteraz je pre ňu veľmi príťažlivé rozprávať sa o tom, kadiaľ putuje jedlo v našom tele a najmä ako sa dostane von 🙂 Slovnú zásobu o častiach tela rozširujeme veľmi často pri kúpaní. Naposledy chcela pomenovať členok, lýtko a bedrá. O tom, ako sa na túto tému hrávame, napíšem neskôr.
Postupne sa vkladaním Adelka zoznamuje s veľkými tlačenými písmenami. Okrem toho hrávame zvukovú hru. Hovorím jej, ako znejú jednotlivé písmená a ona opakuje. Dôležitá je výslovnosť písmen, a teda nehovorím „pé“ ale „p“, „bé“ ale „b“. Potom hľadáme slová začínajúce na jednotlivé písmená. Podobné ale penové písmenká pridávame zasa ako „prísadu do kúpeľa“ vonku v bazéne 😉
Často ho vyberá, zatiaľ však skladáme stále spoločne. Na tomto veľkom puzzle sa mi páči to, že je na ňom veľa vecí a pomerne ľahko Adelka pochopí, aký ďalší obrázok hľadať. S obľubou sama skladá aj puzzle z rozprávkovej knižky, kde sú 6 kusové puzzle.
Vytiahla som ju pre Adelku po dlhšej odmlke opäť. Je to v podstate zasa na spôsob puzzle, ale trojdimenzionálne. Vďaka tomu sa učí chápať, že každý vypuklý tvar má svoj protikus v podobe priehlbiny. 
Páči sa mi na tejto hračke, že má celkom dobrú kontrolu chyby – dieťa zbadá, že kocky do seba nezapasovali a ak čo i len jednu nedá správne, nezmestia sa všetky na tyč.Nenechajte si ujsť pokračovanie nabudúce … 😉
Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…
Tak som im to pekne naservírovala. Našla som doma akýsi plastový obal, kde bolo práve niekoľko priehlbiniek, aby sa potraviny nedotýkali a dalo sa to aj dobre prenášať. Na môj údiv trvalo asi 2 hodiny, kým mravce začali skúmať ich švédske stoly. Najskôr som to nechala v tráve, ale keďže som bola netrpezlivá, hľadala som stále vhodnejšie miesto. Nakoniec som našla dierku z mraveniska na okraji trávnika, odkiaľ mravce sporadicky vychádzali. To som posúdila ako najlepšie stanovište.
Ako prvý vyjedli med, potom banán a cukor. Zaujímavé, že uhorku uprednostnili pred rajčinou, ktorá bola ozaj sladučká.
