Vo veku 2,5 roka pomaly začíname s lepením. Vek nie je ani tak podstatný, ako je podstatný záujem dieťaťa o tvorenie. U nás kreatívne tvorenie Dorotku baví a vystihli sme aj načasovanie.
Na úplný začiatok je fajn sa oboznámiť s princípom lepenia pomocou lepiacej pásky. Po Veľkej noci sme odstrojili baburiatka a Dorotka ich otrhala do misky. Využili sme ich potom na vytvorenie hebkej koalky. 
Orezávacím nožíkom som vyrezala z papiera tvar koaly a papier som podlepila obyčajnou lepiacou páskou. Nalepili sme jej oči a nos a na zvyšok lepiacej pásky už Dorotka s Adelkou dolepili baburiatka. 
V ďalšej aktivite sme lepili na papier košík s vajíčkami. (predloha tu na stiahnutie) Nemusia to byť vajíčka, ale napr. ovocie alebo akýkoľvek iný nápad. Podstatné pri výbere tejto aktivity pre mňa bolo, aby Dorotka pracovala s dostatočne veľkými tvarmi (čo naozaj bolo, keďže sme to lepili na výkres formátu A3).
Okrem vystrihnutého košíka a vajíčok som pripravila Dorotke aj lepidlo a štetec, ktorým ho bude nanášať. Lepidlo používame bezpečné pre deti od 10 mesiacov (kúpite v našom e-shope TU), je umývateľné a chutí horko. Viacerým by zrejme napadlo použiť tyčinkové lepidlo. Áno, je to možno čistejšia práca, ale to je zrejme jeho jediná výhoda. Tekuté a tyčinkové lepidlo by som porovnala asi takto:
- tyčinkové lepidlo skúmavé deti väčšinou vyskrutkujú úplne von a pozornosť môže odpútavať aj vysúvací mechanizmus
- tyčinkové lepidlo sa ťažšie používa na väčšie plochy
- tyčinkovým lepidlom a silným prítlakom môže dieťa trhať papier
- pri tekutom lepidle sa dieťa môže rozhodnúť koľko lepidla nanesie a ľahšie sa naučí, koľko ho potrebuje
- použitím štetca sa trénuje jemná motorika a trojprstový úchop, ktorý neskôr treba pri písaní
- tekuté lepidlo môžeme v prípade potreby aj zafarbiť, aby dieťa ľahšie videlo, kde ho nanieslo
- tekuté lepidlo môžeme dieťaťu ponúknuť v praktickej fľaštičke od laku na nehty ako v našom prípade, čo Dorotku ohromne bavilo (viac ako štetec). Ľahšie sa takto nanáša lepidlo na veľmi malé plochy (s klasickým štetcom sme nanášali lepidlo na veľké plochy)
Po lepení veľkých tvarov sme prešli na aktivitu, kde bolo treba viac presnosti a Dorotka pracovala nielen s veľkými tvarmi, ale aj s úplne malými. Pripravila som jej zajačika spolu so vzorom a predlohou, na ktorú nalepovala (predloha tu na stiahnutie). Táto aktivita je podľa mňa veľmi dobre spracovaná, pretože je tu pre dieťa vzor, ako má výsledok vyzerať; je tu predloha, na ktorú sa nalepuje a teda dieťa tie hlavné tvary musí trafiť nalepiť; dieťa nalepuje smerom od veľkých tvarov k malým a pripravuje si ruku postupne na jemnejšiu prácu. Ako môžete vidieť aj na videu, Dorotku toto naozaj bavilo.
Po lepení veľkých tvarov sme prešli na aktivitu, kde bolo treba viac presnosti a Dorotka pracovala nielen s veľkými tvarmi, ale aj s úplne malými. Pripravila som jej zajačika spolu so vzorom a predlohou, na ktorú nalepovala (
Táto aktivita je podľa mňa veľmi dobre spracovaná, pretože je tu pre dieťa vzor, ako má výsledok vyzerať; je tu predloha, na ktorú sa nalepuje a teda dieťa tie hlavné tvary musí trafiť nalepiť; dieťa nalepuje smerom od veľkých tvarov k malým a pripravuje si ruku postupne na jemnejšiu prácu. 
Ako môžete vidieť aj na videu, Dorotku toto naozaj bavilo. Pripravila som jej preto ešte podobnú aktivitku s tučniakom (predloha na stiahnutie TU).
TIPY NA ZÁVER:
- Lepidlo som preliala do nádobky s vrchnákom, kde si Dorotka namáčala štetec. Lepidla nenalejte veľa, ale iba toľko, aby boli ponorené celé štetiny. V opačnom prípade sa zašpiní rúčka od lepidla a to skomplikuje celú prácu.
- Namiesto štetca môžete na nanášanie lepidla použiť aj vatovú tyčinku do uší.
Ideálne je, aj rumpľa farebne ladí s lavórikmi a zásterkou. Farbu nespomínam náhodou, pretože nejde iba o estetickú záležitosť, ale v Montessori tu ide o farebné kódovanie, ktorým sa odlišuje jedna aktivita od druhej. Ale vidíte, že sa dá prežiť aj s oranžovou rumpľou, keď iná vtedy nebola 😉