Niektoré hračky sa môžu zdať pre menšie deti náročné a neprehľadné. Ale len dovtedy, pokiaľ nenájdeme vhodný systém, ako sa s nimi hrať. Maria Montessori hovorila, že poriadok pre deti „je tým, čím je rybám voda, v ktorej plávajú a zvieratám zem, po ktorej sa pohybujú“.
Poriadok a systém v prvom rade vytvárame pomocou pripraveného prostredia, ktoré je prispôsobené potrebám dieťaťa. V druhom rade poriadok spočíva aj v spôsobe, akým sa s Montessori pomôckami pracuje (ale aj postupuje pri činnostiach bežného života) – má to svoj začiatok a koniec, miesto na koberčeku a systematickú prácu, ktorej sa stupňuje náročnosť.
Niektoré princípy môžeme hravo preniesť aj do hry s obyčajnými hračkami. Príkladom môže byť napr. viacvrstvové puzzle, ktoré keď jednoducho „vysypeme“, nemôže byť pre deti prehľadné. Ak s ním dieťa robí prvý raz, je na nás, aby sme mu „urobili poriadok“, prácu sprehľadnili a vytvorili systém, akým sa bude skladať.
My si napr. jednotlivé vrstvy kôpkujeme a kôpky ukladáme v poradí, v akom za sebou nasledujú. 
Podobný systém sme si vytvorili aj pri druhej hračke, kde treba obrázky správne priradiť k zvieratku a v správnom poradí. Ako pomôcku som prefotila vyskladanú skladačku na kopírke a obrázok som tam dočasne vložila ako pomôcku. Jednotlivé dieliky si vytriedime podľa zvieratiek na druhej strane a potom po stĺpčekoch si ich otáčame obrazkom nahor. Tie už Dorotka pohľadá a uloží na príslušné miesto. Je to niekoľko úkonov a krokov, ktoré ale povedú po niekoľkých razoch k samostatnej práci. A neskôr sa v tom bude vedieť vyznať aj bez toho „urobenia poriadku“ na začiatku.
Podobný systém sme si vytvorili aj pri druhej hračke, kde treba obrázky správne priradiť k zvieratku a v správnom poradí. Ako pomôcku som prefotila vyskladanú skladačku na kopírke a obrázok som tam dočasne vložila ako pomôcku. 
Jednotlivé dieliky si vytriedime podľa zvieratiek na druhej strane a potom po stĺpčekoch si ich otáčame obrazkom nahor. Tie už Dorotka pohľadá a uloží na príslušné miesto.
Je to niekoľko úkonov a krokov, ktoré ale povedú po niekoľkých razoch k samostatnej práci. A neskôr sa v tom bude vedieť vyznať aj bez toho „urobenia poriadku“ na začiatku.
Na prvý pohľad sa môžu zdať takéto hračky náročné pre takéto menšie deti. Väčšie deti potrebujú od nás už menšiu pomoc, ale to už vždy prispôsobíme dieťaťu. Dôležité je, viesť deti k systému a poriadku, pretože poriadok a systém vo vonkajšom prostredí sa potom prenáša aj do ich vnútra a taký usporiadaný pohľad na svet si potom utvárajú. Pomáha im to zároveň spoznávať a chápať náš svet
Pripomenulo mi to príbeh z knižky 
O pár dní neskôr sme u prababičky videli celkom zblízka drozdie hniezdo. Uhniezdili sa pri starom vodojeme. Keď sme nechtiac do vodojemu buchli, hneď natiahli krk a otvárali zobáčiky. Mysleli si, že priletela mama s potravou.
Sú prehľadné, na každej strane reálny obrázok zvieratka/vtáka, strany majú tvrdé a hlavne 
Páči sa mi, že obrázok na tlačidle je ten istý ako v knižke, takže dieťa nemá problém si zviera priradiť. A stláčajú sa celkom ľahko. Text je krátky, so zaujímavými infoškami, ale zistíte aj, čím sa zvieratá živia, aké majú hniezdo a kde zvyčajne žijú. 
Opäť jedna z knižiek, ktorá bude rásť s deťmi, pretože zaujme tak ročného ako aj prváka 
Zároveň sme oprášili po Adelke 
Vytlačili sme si k nim aj anatomické kartičky s jednotlivými časťami tela, a tak si zároveň všetko pomenovávame.
Kartičky si môžete stiahnuť 
Nedá mi nespomenúť ešte jednu fajn knižku o vtáčikoch, ktorú máme doma a to 
Dlho mala Adelka obdobie čítania knižiek (vlastne stále má) a vôbec som nedúfala, že niečo ako zastrkovanie valčekov ju v tom čase osloví. Keď bola menšia, skúsila si podobné valčeky, ktoré sme mali doma – boli to 
Ponúkla som jej raz na skúšku aj 3 a netvrdím, že by to nezvládla, ale nebavilo ju to tak, ako keď má sady 2. Pri 3 sadách zrejme pôsobí na ňu demotivačne to, že sa môže viackrát po sebe pomýliť. Práve úspech je to, čo ju pri práci ťahá ďalej. No aj pri 2 sadách bolo pre mňa aj pre manžela napínavé sledovať, ako si s tým poradí.
Nakoniec som natrafila na 
Samotní akrobati sú dosť veľkí, čo bolo tiež jedným z kritérií výberu. Okrem jemnej motoriky si Adelka trénuje aj trpezlivosť a koncentráciu. Samozrejme, že sa hnevá, ak jej to nedopatrením celé spadne, ale patrí to k tomu.
Najprv ju bavilo človeka iba mechanicky poskladať a neskôr sa začala aj pýtať na jednotlivé časti tela. Doteraz je pre ňu veľmi príťažlivé rozprávať sa o tom, kadiaľ putuje jedlo v našom tele a najmä ako sa dostane von 🙂 Slovnú zásobu o častiach tela rozširujeme veľmi často pri kúpaní. Naposledy chcela pomenovať členok, lýtko a bedrá. O tom, ako sa na túto tému hrávame, napíšem neskôr.
Postupne sa vkladaním Adelka zoznamuje s veľkými tlačenými písmenami. Okrem toho hrávame zvukovú hru. Hovorím jej, ako znejú jednotlivé písmená a ona opakuje. Dôležitá je výslovnosť písmen, a teda nehovorím „pé“ ale „p“, „bé“ ale „b“. Potom hľadáme slová začínajúce na jednotlivé písmená. Podobné ale penové písmenká pridávame zasa ako „prísadu do kúpeľa“ vonku v bazéne 😉
Často ho vyberá, zatiaľ však skladáme stále spoločne. Na tomto veľkom puzzle sa mi páči to, že je na ňom veľa vecí a pomerne ľahko Adelka pochopí, aký ďalší obrázok hľadať. S obľubou sama skladá aj puzzle z rozprávkovej knižky, kde sú 6 kusové puzzle.
Vytiahla som ju pre Adelku po dlhšej odmlke opäť. Je to v podstate zasa na spôsob puzzle, ale trojdimenzionálne. Vďaka tomu sa učí chápať, že každý vypuklý tvar má svoj protikus v podobe priehlbiny. 
Páči sa mi na tejto hračke, že má celkom dobrú kontrolu chyby – dieťa zbadá, že kocky do seba nezapasovali a ak čo i len jednu nedá správne, nezmestia sa všetky na tyč.