Upratovanie je v každej domácnosti na dennom poriadku. Ale upratovanie hračiek a izby to je trošku iná kapitola. Chcem vám napísať zopár tipov, ktoré nám pomáhali od batoľaťa.
1. Menej je viac
Majte na poličkách iba toľko hračiek, koľko dieťa zvládne samé (resp. s vašou malou pomocou) upratať. Keď bola Dorotka batoľa, pamätám si dokonca extrém, ako mala v poličke iba 2 hračky. Častejšie som jej ich menila a nemala šancu urobiť veľký neporiadok.
2. Každá vec má svoje miesto
Toto uľahčuje aj orientáciu dieťaťa a má pocit istoty. Ja to mám tiež tak, že keď nie sú veci na svojom mieste a nemôžem niečo nájsť, som minimálne nesvoja 
. Niekde som dokonca videla, ako na stenu okolo vecí na poličke, obkreslili deťom siluety, a tak s istotou vedeli, čo kam položiť.
. Niekde som dokonca videla, ako na stenu okolo vecí na poličke, obkreslili deťom siluety, a tak s istotou vedeli, čo kam položiť.3. Podpora
Naša staršia mala rada, keď som bola pri upratovaní aspoň prítomná v izbe. Mala pocit, že v tom nie je sama. To stále platí do dnes
4. Mami, hovor mi…
…čo mám teraz upratať. Toto mi hovorila starsia dcéra, keď sa v tom strácala. Moja pomoc spočívala v tom, že som jej povedala: Teraz uprac všetky knižky. … Teraz všetko oblečenie. …Teraz všetko lego… Postupne sa jej izba stávala prehľadnejšou a naučila sa urobiť si v tom systém. Upratať napríklad najväčšie veci prvé a hneď toho vyzerá byť menej.
5. Učenie pri upratovaní
Tu nadviažem na predošlý bod, kedy sa snažím najmä mladšej Dorotke urobiť upratovanie hravejšie a zároveň sa pri tom niečo naučí. Trénujeme napr. pamäť a pýtam sa jej – Čo myslíš, čo bolo na tomto mieste na poličke? Ak nevie, dávam nápovedy, ako to asi vyzerá, na čo sa to používa, čím si rozvíja jazyk a porozumenie. Keď upratujeme stavebnicu, určím napr. – upraceme teraz všetky trojuholníky, … teraz všetky modré diely….alebo ťažšia kombinacia – teraz všetky žlté štvorce a pod..
Takto nám to ide ľahšie a nie je potom upratovanie taký boj. Skúste a dajte vedieť, či niečo zafungovalo aj u vás, držím palce
