Maria Montessori kládla veľký dôraz na prostredie, v ktorom sa dieťa pohybuje. Má to byť prostredie, ktoré dáva dieťaťu nezávislosť a slobodu, ktoré ho podnecuje k učeniu a motivuje k zmysluplnej a sústredenej aktivite. Nazvala ho preto pripraveným prostredím.
Prvé pripravené prostredie vôbec reprezentoval Dom detí (Casa dei Bambini, prvá škôlka, ktorú zriadila M. Montessori). Keď sa neskôr zariaďovali ďalšie školy a škôlky pre deti, preniesli sa do nich rovnaké princípy, ktoré M. Montessori uplatnila v Dome detí. Pokiaľ práve riešite otázku, ako zariadiť detskú izbu v štýle Montessori a chcete doma prostredie priateľské k dieťaťu, môžete sa nechať inšpirovať týmito rokmi overenými princípmi.
1. Všetko na úrovni dieťaťa
Pokiaľ máte doma čerstvé bábätko, znížte sa na jeho úroveň a uvidíte, čo všetko dieťatko z jeho matraca vidí. Najlepšie je, aby malo rozhľad do celej miestnosti, mohlo vidieť vás, keď sa pohybujete. Ak máte doma batoľa, prispôsobte nábytok výške dieťaťa tak, aby malo všetky hračky a pomôcky na dosah. Poličky na knižky voľte do takej výšky, aby si dieťa bezpečne mohlo knižku z poličky vytiahnuť. 
Nezabudnite na dekorácie ako sú obrázky na stene. Aj tie by mali byť iba o kúsok vyššie ako je zrak dieťaťa. Aj stôl a stolička by mali rešpektovať výšku dieťaťa. 
Dôležitá je aj ich váha, aby si dieťa zvládlo preniesť alebo odsunúť stoličku samé. Zásuvky na nábytku by sa mali dať ľahko vysunúť a úchytky by mali padnúť dieťaťu do ruky. Je dobré nezabudnúť umiestniť aj vypínače do takej výšky, aby si dieťa mohlo samé rozsvietiť.
2. Príjemné a usporiadané prostredie
Príťažlivé prostredie s jednoduchým a elegantným nábytkom by malo byť obrazom vašej detskej izby. Typickým Montessori materiálom je drevo, čo sa nábytku ale aj hračiek týka. Všetko by malo mať svoje miesto a mali by ste sa snažiť takto udržať izbu v poriadku a čistote stále (alebo aspoň väčšinu času 😉 ). K tomu vám pomôže aj menšie množstvo hračiek, ktoré dáte dieťaťu k dispozícii. 
Izbu môžete doplniť o obrázy známych umelcov či fotografie na stene. Pokiaľ si zvolíte povedzme obrázky zvieratiek, mali by byť reálne, nie animované v pestrých (často nezmyslených) farbách. Izbu môžete spestriť kvetmi, o ktoré sa potom dieťa od určitého veku môže samé starať. Uprednostnite podlahu bez koberca. Je to jeden z faktorov, ktorý zároveň dáva dieťaťu spätnú väzbu. Chápe sa tým to, že pokiaľ dieťa napríklad drgne do stola či stoličky, tie zavŕzgaju o podlahu. Podobne ak dieťaťu niečo padne z rúk, buchne to o zem, prípadne sa to aj rozbije. Je to signál pre dieťa, že niečo neurobilo správne a má sa pohybovať s väčšou opatrnosťou.
3. Podnosy a pracovné koberce
Pracovné materiály a pomôcky majte v poličke pripravené na podnosoch. Dieťa si tak môže celú aktivitu samé odniesť na príslušné miesto.
Na vystavenie pomôcok môžete použiť aj rôzne boxy či košíky. 
Keďže deti zvyknú pracovať rady na zemi, samotnú aktivitu si môžu rozložiť na tzv. pracovnom koberci, ktorý ohraničuje priestor na hranie a pomáha udržať poriadok pod kontrolou. Tak ako dieťa na konci aktivity vráti podnos s aktivitou do poličky, zroluje aj koberec a vráti ho na svoje miesto.
4. Zóny
Pokiaľ to vaše priestorové možnosti dovoľujú, detská izba by mala mať oddelené zóny – a to napríklad miesto pre aktivity, čítanie a oddych. V dome by nemalo chýbať vyhradené miesto na jedenie či osobnú hygienu.
5. Sklo namiesto plastu
Riad ako taniere, misky, džbániky, šálky, vázičky by mali byť zo skla. Výhodou je, že sú rozbitné a dieťa sa s nimi naučí narábať s opatrnosťou. Veľa Montessori materiálov obsahuje rozbitné alebo drobné objekty ako korálky či malé kocky. Tento fakt, že veci sa dajú rozbiť alebo stratiť, núti dieťa zaobchádzať s nimi s väčšou opatrnosťou. Pokiaľ sa týmto pričinením stane nejaká pomôcka nekompletná, mali by sme ju odobrať z poličky a nahradiť plne funkčnou.
6. Voľnosť
Voľnosť spočíva v slobodnom pohybe a výbere hračiek či pomôcok. Dieťa si samé vyberá, s čím sa práve chce zamestnať, ako dlho sa bude venovať danej aktivite a s kým ju bude robiť. Voľnosť však nie je neobmedzená. Aj tu platia zásady, že dieťa napriek svojmu voľnému pohybu, napríklad nesmie vyrušovať ostatné deti pri práci a musí pomôcku vždy po skončení vrátiť na svoje pôvodné miesto. Aby sa dieťa mohlo naozaj voľne pohybovať, predpokladom je bezpečnosť a teda odstránenie napríklad ostrých predmetov, zabezpečenie rohov na nábytku a pod.. Obľúbeným prvkom je tzv. floor bed (matrac na zemi), učiaca veža či schodíky, ktoré poskytujú dieťaťu voľnosť pohybu a nezávislosť.
7. Vzájomná kooperácia
Pokiaľ máte doma viac detí rôzneho veku, z pohľadu Montessori je to veľmi výhodné. V zmiešaných skupinkách starší pomáhajú mladším a tí sa od nich veľa naučia.
8. Pripravený rodič
K pripravenému prostrediu v neposlednom rade patrí aj Montessori rodič, ktorý má mať znalosť základných Montessori princípov, správa sa k dieťaťu s rešpektom, bez pohŕdania či povýšenia. Rodič by nemal hovoriť o dieťati v jeho prítomnosti. Ak je dieťa pri konverzácii prítomné, treba ho do nej zapojiť.
Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…
Zdroj: voľný preklad z publikácie FEEZ, Suzan. Montessori and Early Childhood: A Guide For Students. Sage Publications, 2010. s. 39 – 44. ISBN 978-1-84787-515-0
. Dá sa tu nájsť slovník so základnými pojmami, ale aj kartičky so znakmi, ktoré som vytlačila a oblepila nimi zboku celú chladničku 🙂 Je dobré to mať na očiach a najmä zo začiatku si pripomínať jednotlivé znaky.
A postupne to naberalo obrátky. Keď som videla, že jej miska začína prekážať a snaží sa obsah vysypať na tácku, tak som jej vyhovela…
