Už najmenšie deti si dokážu samé pripraviť desiatu alebo olovrant. U nás je to najčastejšie ovocie. Už od 1,5 roka som nechávala Dorotku, aby si sama ošúpala banán alebo mandarínku. Nie je na tom samozrejme nič svetoborného. Ale rada by som vám ukázala, ako si aj pri príprave ovocia môžu deti udržať poriadok a systém, ktorý máme na Montessori tak radi.
Ako si môžete všimnúť, opäť je základom podnos, ku ktorému pridáme 2 misky. Jednu na odpad a druhú na pripravené očistené ovocie – teda pokiaľ neskončí rovno v ústach, čo je aj u nás častý prípad 🙂 (či pravá miska bude slúžiť na odpad alebo ľavá, je v princípe jedno) 
Takto si dieťa zvykne hneď na tento postup práce a zároveň je pre neho všetko prehľadné a zrozumiteľné. Teda systém neudržiavame iba na poličkách s hračkami, ale aj pri takýchto aktivitách, čo deti veľmi baví. 
Má to pre ne veľký význam a ten poriadok a usporiadanie, ktorý vidia okolo seba, potom prenášajú aj do svojho vnútra. Cítia istotu, dokážu sa pri tom lepšie sústrediť a nerušia ich ďalšie zbytočné predmety či neporiadok (deti v tomto veku majú veľký cit na poriadok vďaka ich senzitívnemu obdobiu).
Pri niektorých činnostiach ešte Dorotka potrebuje moju pomoc. Napríklad pritlačiť krájač na jabĺčko (snažím sa krájať jablko na tenké plátky, prípadne bez šupky to ide fajn) alebo dotiahnuť luskáčik na oriešky. No ostatné sa vždy snaží zvládnuť sama – veď to poznáte „ja sama“ 😀 Oceníte to neskôr, keď mladšiemu súrodencovi natrú chlebík alebo vám pripravia kávu 😉
Zdieľania, lajky a komenty vždy potešia.
V druhej hre 
O šťastí rozhoduje v oboch hrách kocka. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že aj tu môžu byť deti sklamané a smutné, ak sa to nepodarí 
Tieto hry hrávame radi. Majú ozaj jednoduché pravidlá, ktoré deti hneď pochopia a hlavne odolné veľké figúrky. Dorotka sa učí základné princípy, ako urobiť určitú akciu podľa kocky alebo striedanie, kto je na ťahu. 
Pre najmenších je to aj taký tréning trpezlivosti a sebaovládania. No a v tieto dni aj príjemný spoločne strávený čas 
Pri zostavovaní koberčeka som si povedala, že nechcem, aby prechádzka po ňom bola príliš útrpná. Masážne prvky sú často nie veľmi príjemné, a preto som sa snažila vyvážiť to aj príjemnými miestami na koberčeku. Striedala som prvky príjemné a nepríjemné, preto dievčatá majú väčšiu motiváciu sa po ňom prejsť a nečakajú iba, kedy z neho konečne utečú 😀
Snažila som sa, aby ladil aj oku, bol farebne vyvážený (a nie príliš krikľavý) a prvky na ňom boli symetrické a mali nejaký systém. A malá rada odomňa – pred tým, než začnete na podklad lepiť, vyskúšajte sa bosou nohou na to postaviť. Zistíte, či vám to takto vyhovuje, či nebude lepšie niečo zmeniť.
Náš podklad je vlastne behúň na stôl, ktorý som kúpila za asi 3€ v Tescu. Na neho som tavnom pištoľou prilepila tieto prvky:
Sami vidíte, že takýto koberček sa dá vyrobiť pomerne lacno a nemusíte míňať veľa peňazí na hotový. A odozva na neho u nás doma je ešte lepšia, ako som očakávala 🙂 Ak vyskúšate, určite mi napíšte alebo pošlite fotky, ako sa vám vydaril. Budem sa veľmi tešiť 🙂
A na záver ako bonus aj krátke video, v ktorom nájdete aj to, čo som sem zabudla napísať 😉
Na to, že to bol celkom spontánny nápad, to dopadlo nad očakávania. Všetci sme sa zapájali do tvorby. Adelka sa naučila robiť s tavnou pištoľou. Vyrábali sme väčšinu doplnkov vlastnoručne.
Základ tvorila krabica od topánok. Veľkosť Betlehemu sme prispôsobili veľkosti postavičiek (sú to 
Ostatné kamienky ako aj materiál na strechu sme našli na záhrade. Adelka dotvorila prednú časť nakoniec ešte fúkacími fixkami.
Dorotke som pripravila jej prvú aktivitu na lepenie. 
Vytlačila som 
Vznikne celkom pekný výsledok, no treba počkať, kým lepidlo zaschne, aby bambuľky neopadali.
Robili sme si aj voňavý pomaranč, do ktorého sme zapichovali klinčeky. Dorotke išlo dobre robenie dierok špáradlom…
… a Adelku zasa bavilo zapichovanie klinčekov. Pomaranč sme asi o dva dni zjedli a mal vianočnú klinčekovú arómu 🙂 
Adelka má 2 dni pred Vianocami meniny a dostala farbičky na sklo. Využili sme ich na zdobenie plastových gúľ.
Kontúrkou som jej predkreslila obrázky a po zaschnutí vymaľovávala.
Výsledok je naozaj veľmi pekný, čo poviete? 🙂 
Ďalšiou fajn aktiviou na našej poličke je tento malý stromček z 
Dorotke som musela háčiky trošku viac otvoriť, aby sa jej ľahšie zavesovalo. Teraz sa s tým trošku potrápila, ale budúce Vianoce to už zvládne ľavou zadnou. 
Keďže lepenie malo u nás veľký úspech, hneď na druhý deň som vymýšľala niečo ďalšie. A tak sme s Dorotkou začali robiť pohľadnicu.
Kúsky papiera nalepovala na predlohu so stromčekom.
Cieľom bolo polepiť čo najväčšiu plochu so stromčekom, aby to nakoniec vyzeralo nejak takto: 
Dorotkiným výtvorom som podlepila papier s vyrezaným stromčekom, pohľadnicu som s Adelkou dotvorila ešte 
No a aby Vianoce boli kompletné, nemôže chýbať ani vianočný stromček. Toto je taká detská verzia z filcu, ktorú kúpite na 
Na bambuľky sa vešajú filcové ozdoby, čím si deti zdoknalia jemnú motoriku a koordináciu oko-ruka. Vešanie jej išlo odruky, zvesovanie je trošičku náročnejšie, aj keď sa to možno nezdá.