Dorotke som prichystala stolík na umývanie rúk. Je to taká Montessori klasika, ktorá vychádza z toho, ako sa kedysi umývali ruky. Hoci Dorot už veselo obsluhuje batériu, táto aktivita má v sebe veľa úkonov, ktoré jednak pomáhajú uspokojiť senzitívne obdobie, pomáhajú motorike rúk, je tam následnosť úkonov, ktorú si dieťa musí zapamätať… takže som si povedala, že ju doma nevynecháme. 
Vyrobili sme ho svojpomocne a úplne za pár eur. Toto je kupovaný stolík, ale ak máte doma nejaký starý stolík, potom dokúpite už iba príslušenstvo a je hotovo.
Tento stolík je kupovaný v Ikea (Lack). Stojí necelých 6€ a je preto taký lacný, lebo je vyrobený v podstate z kartónu. Manžel vyrezal do neho dieru na lavórik a vnútri bol celkom dutý, spevnený akousi hrubšou lepenkou. 
Aby sa dovnútra nedostala voda, manžel vymyslel, že otvor jednoducho zapení montážnou penou. Akonáhle dnu dokola nastriekal penu, lavórik v igelitovom sáčku sme vložili do otvoru a pena expandovala. Zaplnila tak dutinu a zároveň dokonalo obopla lavórik. Keď pena vyschla, lavórik sme vytiahli aj so sáčkom a nedokonalosti manžel zatrel ešte silikónom. Silikónom potrel ešte pre istotu aj celú hranu vyrezaného otvoru, aby sme mali istotu, že tam voda nezatečie.
No a to je hotovo. Celkové náklady na výrobu si ľahko zrátate sami. Montážnu penu a silikón nájde doma asi každý manžel, ktorý trochu majstruje, takže ostáva dokúpiť lavórik a nejaký džbánik. Cena neprevýši 15€ a to som možno už aj trochu prestrelila.
Ak by ste potrebovali dvojlavórikovú verziu stolíka, Ikea má LACK aj vo vačšej verzii. Je to konferenčný stolík tiež v dobrej cene a aj s doskou na odkladanie vecí. My sme podobný s Adelkou využívali na umývanie riadu a na pranie.
Ak ste doma niečo podobné majstrovali, postnite do komentov či už tu, alebo na Fb 😉
Akosi tieto boje v poslednej dobe ustali, a tak som sa rozhodla, že to skúsime. A keďže sme väčšinu času teraz v lete vonku, povedala som si, že jej vytvorím priestor na terase. Menej stien a nábytku rovná sa menšia šanca na čarbanice tam, kde to nechceme 😉 A zdá sa, že to bol celkom dobrý nápad 🙂
Už dlhšie sa mi páči uloženie výtvarných potrieb v pojazdnom vozíku. V Ikea som mala vyhliadnutý pekný 
Vložila som do neho 
Keď som Dorotke prvý raz ukázala štetec, použili sme na maľovanie iba vodu a knižku Colour me. Pochopila, že štetec treba namáčať do vody. Farby zatiaľ Dorotka voľne prístupné nemá. 
Namontovali sme ho ešte pre Adelku a som rada, keď aj po rokoch môžem povedať, že to bol celkom dobrý nápad 
Na blogu nájdete aj článok pod názvom 
V Ikea sme našli všetko, čo sme potrebovali pre vytvorenie dostatočne veľkého tvorivého pracovného prostredia. S dostatkom úložného miesta a aj plochou na vystavovanie výkresov. 
Stolík je dosť veľký aj pre dve deti. Ak máte doma súrodencov v jednej izbe, môže to byť dobrá voľba. Zásuvkové stolíky na kolieskach odkladaciu plochu ešte zväčšujú. Na jednom z nich má Adelka zakladač na papiere – kancelárske, farebné, tvrdé, tzv. šmíráky (z jednej strany použité) a rozstrihané farebné papiere, ktoré sa ešte na niečo využijú.
Nad pracovným stolom visí závesná stena pre výstavku výkresov (je plastová, navŕtaná na stenu). Dajú sa uchytiť štipcami, ktoré sa k tejto stene dajú prikúpiť (a dajú sa umiestniť hocikde vrámci steny). Rovnako sme prikúpili aj nádobky, v ktorých má Adelka štetce, fixky, lineri, pastelky, voskovky, perá a ceruzky. Nezavadzajú na pracovnej ploche a má ich hneď poruke. V priehľadných nádobkách väčšinou Adelka skladuje rôzne drobnosti alebo malé prírodné „poklady“ z prechádzok 😉 Na stolíku má ešte stolovú LED lampu (je fajn ohybná) a pracovnú podložku, ktorá neustále zachraňuje povrch stola a nie je ju takmer ani vidno. 
K stolíku sme dokúpili ešte toto veľmi pohodlné kreslo. Je to vlastne nastaviteľná stolička, ktorú rada využíva aj menšia Dorotka už iba preto, že sa krúti 🙂 Je potiahnutá koženkou a je fajn, že sa dá pretrieť handričkou.
Stolík vás zaujal už v mojom príspevku na Facebooku, tak dúfam, že som poskytla informácie, ktoré ste viacerí chceli vedieť. Ak by nie, pýtajte sa v komentároch, prípadne doplním…
Pre mňa bolo menej prijateľné vŕtať do steny a nechcela som v dome ani ďalšiu „čarachu“ ako napríklad trojnožku, či iný stojan. Stojan, pokiaľ je umiestnený na zemi, musí byť dostatočne vysoký, aby sa pod neho mohol zmestiť aj väčší mobil ako napríklad Munari. Pri Adelke, keď sme bývali ešte v malom byte a nechceli sme robiť žiadne zásahy do stien, natiahli sme šnúru od garniže k lustru a potom na ňu sme zavesili mobil 🙂 To sa dá ale za predpokladu, že v priestore, ktorým šnúra prechádza, je miesto na položenie dieťaťa 😉
Miesto, kam mobil zavesíte, by vrámci možností malo byť iné, ako je miesto odpočinku. Hovoríme tomu tzv. aktívna zóna. Tu sa dieťa hrá, pozoruje, rozvíja. Mobil vešiame vždy cca 30 cm od tváre dieťatka a pod miernym uhlom , tj. nie priamo nad tváričku. Mne sa osvedčilo, že som Dorotku mala položenú na kožušinke, ktorú som si podľa potreby posunula, ako som potrebovala. S postieľkou či matracom to urobíte o niečo ťažšie. Pokiaľ nie je v byte toľko priestoru na odpočinkovú a aj aktívnu zónu, tak pred spaním je potrebné mobil zvesiť, aby dieťa nerozptyľoval. No u nás sa už napríklad dvakrát stalo, že Dorotka pod mobilom od únavy zaspala 🙂 