Pripravené prostredie

10. októbra 2016 ~ montemother ~ 3 komentáre

Maria Montessori kládla veľký dôraz na prostredie, v ktorom sa dieťa pohybuje. Má to byť prostredie, ktoré dáva dieťaťu nezávislosť a slobodu, ktoré ho podnecuje k učeniu a motivuje k zmysluplnej a sústredenej aktivite. Nazvala ho preto pripraveným prostredím.

Prvé pripravené prostredie vôbec reprezentoval Dom detí (Casa dei Bambini, prvá škôlka, ktorú zriadila M. Montessori). Keď sa neskôr zariaďovali ďalšie školy a škôlky pre deti, preniesli sa do nich rovnaké princípy, ktoré M. Montessori uplatnila v Dome detí. Pokiaľ práve riešite otázku, ako zariadiť detskú izbu v štýle Montessori a chcete doma prostredie priateľské k dieťaťu, môžete sa nechať inšpirovať týmito rokmi overenými princípmi.

1. Všetko na úrovni dieťaťa

Pokiaľ máte doma čerstvé bábätko, znížte sa na jeho úroveň a uvidíte, čo všetko dieťatko z jeho matraca vidí. Najlepšie je, aby malo rozhľad do celej miestnosti, mohlo vidieť vás, keď sa pohybujete. Ak máte doma batoľa, prispôsobte nábytok výške dieťaťa tak, aby malo všetky hračky a pomôcky na dosah. Poličky na knižky voľte do takej výšky, aby si dieťa bezpečne mohlo knižku z poličky vytiahnuť. Nezabudnite na dekorácie ako sú obrázky na stene. Aj tie by mali byť iba o kúsok vyššie ako je zrak dieťaťa. Aj stôl a stolička by mali rešpektovať výšku dieťaťa. Dôležitá je aj ich váha, aby si dieťa zvládlo preniesť alebo odsunúť stoličku samé. Zásuvky na nábytku by sa mali dať ľahko vysunúť a úchytky by mali padnúť dieťaťu do ruky. Je dobré nezabudnúť umiestniť aj vypínače do takej výšky, aby si dieťa mohlo samé rozsvietiť.

2. Príjemné a usporiadané prostredie

Príťažlivé prostredie s jednoduchým a elegantným nábytkom by malo byť obrazom vašej detskej izby. Typickým Montessori materiálom je drevo, čo sa nábytku ale aj hračiek týka. Všetko by malo mať svoje miesto a mali by ste sa snažiť takto udržať izbu v poriadku a čistote stále (alebo aspoň väčšinu času 😉 ). K tomu vám pomôže aj menšie množstvo hračiek, ktoré dáte dieťaťu k dispozícii. Izbu môžete doplniť o obrázy známych umelcov či fotografie na stene. Pokiaľ si zvolíte povedzme obrázky zvieratiek, mali by byť reálne, nie animované v pestrých (často nezmyslených) farbách. Izbu môžete spestriť kvetmi, o ktoré sa potom dieťa od určitého veku môže samé starať. Uprednostnite podlahu bez koberca. Je to jeden z faktorov, ktorý zároveň dáva dieťaťu spätnú väzbu. Chápe sa tým to, že pokiaľ dieťa napríklad drgne do stola či stoličky, tie zavŕzgaju o podlahu. Podobne ak dieťaťu niečo padne z rúk, buchne to o zem, prípadne sa to aj rozbije. Je to signál pre dieťa, že niečo neurobilo správne a má sa pohybovať s väčšou opatrnosťou.

3. Podnosy a pracovné koberce

Pracovné materiály a pomôcky majte v poličke pripravené na podnosoch. Dieťa si tak môže celú aktivitu samé odniesť na príslušné miesto.Na vystavenie pomôcok môžete použiť aj rôzne boxy či košíky. Keďže deti zvyknú pracovať rady na zemi, samotnú aktivitu si môžu rozložiť na tzv. pracovnom koberci, ktorý ohraničuje priestor na hranie a pomáha udržať poriadok pod kontrolou. Tak ako dieťa na konci aktivity vráti podnos s aktivitou do poličky, zroluje aj koberec a vráti ho na svoje miesto.4. Zóny

Pokiaľ to vaše priestorové možnosti dovoľujú, detská izba by mala mať oddelené zóny – a to napríklad miesto pre aktivity, čítanie a oddych. V dome by nemalo chýbať vyhradené miesto na jedenie či osobnú hygienu.

5. Sklo namiesto plastu

Riad ako taniere, misky, džbániky, šálky, vázičky by mali byť zo skla. Výhodou je, že sú rozbitné a dieťa sa s nimi naučí narábať s opatrnosťou. Veľa Montessori materiálov obsahuje rozbitné alebo drobné objekty ako korálky či malé kocky. Tento fakt, že veci sa dajú rozbiť alebo stratiť, núti dieťa zaobchádzať s nimi s väčšou opatrnosťou. Pokiaľ sa týmto pričinením stane nejaká pomôcka nekompletná, mali by sme ju odobrať z poličky a nahradiť plne funkčnou.

6. Voľnosť

Voľnosť spočíva v slobodnom pohybe a výbere hračiek či pomôcok. Dieťa si samé vyberá, s čím sa práve chce zamestnať, ako dlho sa bude venovať danej aktivite a s kým ju bude robiť. Voľnosť však nie je neobmedzená. Aj tu platia zásady, že dieťa napriek svojmu voľnému pohybu, napríklad nesmie vyrušovať ostatné deti pri práci a musí pomôcku vždy po skončení vrátiť na svoje pôvodné miesto. Aby sa dieťa mohlo naozaj voľne pohybovať, predpokladom je bezpečnosť a teda odstránenie napríklad ostrých predmetov, zabezpečenie rohov na nábytku a pod.. Obľúbeným prvkom je tzv. floor bed (matrac na zemi), učiaca veža či schodíky, ktoré poskytujú dieťaťu voľnosť pohybu a nezávislosť.

7. Vzájomná kooperácia

Pokiaľ máte doma viac detí rôzneho veku, z pohľadu Montessori je to veľmi výhodné. V zmiešaných skupinkách starší pomáhajú mladším a tí sa od nich veľa naučia.

8. Pripravený rodič

K pripravenému prostrediu v neposlednom rade patrí aj Montessori rodič, ktorý má mať znalosť základných Montessori princípov, správa sa k dieťaťu s rešpektom, bez pohŕdania či povýšenia. Rodič by nemal hovoriť o dieťati v jeho prítomnosti. Ak je dieťa pri konverzácii prítomné, treba ho do nej zapojiť.

Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…

Zdroj: voľný preklad z publikácie FEEZ, Suzan. Montessori and Early Childhood: A Guide For Students. Sage Publications, 2010. s. 39 – 44. ISBN 978-1-84787-515-0

Montessori škôlka kúsok za hranicami

16. augusta 2016 ~ montemother ~ 8 komentárov

Mala som príležitosť stráviť deň v Montessori škôlke Children’s House vo Viedni, za čo som veľmi vďačná riaditeľke Katharine, ktorá nám to umožnila. Nachádza sa pri ramene Dunaja Alte Donau asi hodinu od Bratislavy. Škôlka bola založená pred 20 rokmi (áno, dobre vidíte, 20 rokov dozadu) a v týchto nových priestoroch funguje 1 rok. Sú to priestory naozaj nádherné, je v nich veľa svetla vďaka preskleným stenám.

Kultúry a národnosti

Je to medzinárodná škôlka, v ktorej sa rozpráva iba po anglicky. Medzinárodná znamená aj to, že v nej naozaj nájdete zmes rôznych kultúr a národností. A to nielen čo sa detí týka, ale aj učiteliek. Deti sú černosi, belosi ale aj aziati a rovnako medzi učiteľkami nájdete Indku či Moslimku. Považujem to za veľmi prínosné, deti sa naučia akceptovať iné kultúry a berú to veľmi prirodzene. Sami zisťujú, že sme rôzni, ale pritom predsa len rovnakí. Angličtina je spoločným jazykom, ktorý všetkých spája. Všetky pomôcky sú v angličtine, knihy, aktivity na elipse, pesničky. Deti medzi sebou sa zvyčajne rozprávajú svojím rodným jazykom, teda po nemecky.

Pripravené prostredie

Škôlka má 2 poschodia, ja som sa pohybovala na tom druhom, kde bolo približne 70 detí. Priestory sú dostatočne veľké, takže som nemala pocit, že ich tam je naozaj tak veľa. Poschodie je rozdelené na 3 miestnosti: v prvej sú aktivity praktického života a zmyslová výchova, v druhej jazyková výchova, geografia, biológia, zoológia a v poslednej matematika.Keď som vstúpila do týchto priestorov, bola som dojatá. Pomôcky osvetľovalo ranné slnko a s úžasom som si prezerala, čo všetko sa nachádza na poličkách. Všetko bolo upratané na svojom mieste, ale nebolo to nedotknuté. Niektoré pomôcky boli značne ošúchané, čo vypovedalo o tom, ako často ich deti používajú. Aj aktivity na niektorých poličkách neboli upratané celkom do pôvodného stavu, čo sa mi na druhej strane páčilo, dýchalo to tam životom.

Súčasťou pripraveného prostredia je aj akvárium a škrečok 🙂

Režim dňa

Deti začínajú prichádzať do škôlky zvyčajne okolo 8h a do 11h pracujú s Montessori materiálmi podľa vlastného výberu. Okolo 9h sa začína príprava desiaty, zapoja sa deti, ktoré chcú. Umyjú si zeleninu, ošúpu, nakrájajú a naservírujú do misiek. Rovnako si samé natrú chlebík a ponúkajú sa navzájom. Je to veľmi milé vidieť takých malých človiečikov žiť tak kultivovane. Zatiaľ, čo niektorí pripravujú jedlo, iní pracujú s pomôckami. Asi iba 2 deti spomedzi 70-tich musela zamestnať učiteľka, ostatné si našli prácu samé. Všade panovala rušná pracovná atmosféra. Deti si väčšinou po sebe aj upratali a ak na niečo zabudli, napríklad zasunúť stoličku k stolu, učiteľka ich veľmi milo na to upozornila.

Všetci sa správali k sebe veľmi zdvorilo, nehovoriac o učiteľkách. Tie nešetrili slovami prosím a ďakujem a boli voči deťom nanajvýš úctivé. S chladnou hlavou vyriešili akýkoľvek problém či nezhodu medzi deťmi. No neboli v pozícíí sudcov. Nechávali na deti vyriešenie sporu, iba ich usmerňovali.

Kedykoľvek počas dňa môžu deti opustiť priestory a presunúť sa von. Svoju neprítomnosť v triede oznámia jednoducho zavesením magnetky so svojím menom na tabuľu. Vonku ich čaká vždy jedna učtieľka, ktorá je tam za každého počasia. Záhrada je rozdelená na pracovnú a hernú časť. V tej pracovnej je napríklad aj kôlnička s náradím na majstrovanie, veľká bylinková špirála, ovocné stromy a vyvýšené záhony s bežnou zeleninou, ale aj s obilím. Ja som mala možnosť vidieť, ako sa deti učili spoznávať bylinky, šúchali ich medzi prstami a ovoniavali, druhá skupinka pozorovala hmyz a dopĺňala si informácie z nejakej encyklopédie a ďalšie dievčatko sledovalo motýľa. Naozaj tu deti veľmi užitočne trávia čas pri aktivitách, ktoré si samé vyberú a zostávajú pri nich tak dlho, ako to sami cítia.

Od 11h do 12h sú všetky deti vonku. Na poludnie sa deti vracajú späť do vnútra, aby pracovné stoly premenili na obedové. Počas obedu chodia 2-3 deti pomedzi ostatné a servírujú im vodu z džbánu do pohára. Žiadne prehnané strachy, že sa niečo rozbije.Po obede je viac-menej voľný program, niekedy sa robia aktivity na elipse alebo učiteľka predčíta deťom nejakú knižku. Spánok nie je povinný. Postieľky sú však k dispozícii a ak dieťa chce, môže si dať poobedného šlofíka.

Čo viac k tomu dodať. Snáď len to, že stále ešte nechápem, prečo pár kilometrov od našich hraníc existuje celkom iný svet. Svet pochopenia a úcty k deťom, ktorý rešpektuje senzitívne obdobia a podporuje deti pripraveným prostredím. Nechcem ani pomyslieť na to, kde bolo naše školstvo pred 20-timi rokmi, keď táto škôlka vznikala. Môžeme iba dúfať, že vďaka túžbe nás rodičov a pedagógov, ktorí sú otvorení prirodzenému spôsobu vzdelávania, sa pohneme dopredu. Po tom, čo som videla, som úprimne smutná, že musím dať svoje dieťa do obyčajnej škôlky, pretože (zatiaľ) v našom meste iná možnosť nie je. A čo ma dostalo vo Viedni najviac? Že každé dieťa v tejto škôlke vie písať a čítať, o tom asi ani nemusím hovoriť. Ale že 5 – ročné dievčatko priradí k názvu hlavného mesta vlajku toho štátu a zapichne ju na správny štát na mape, to by si mali povinne ísť pozrieť všetci z Ministerstva školstva.

Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…

Ikea ❤ Montessori

14. júna 2016 ~ montemother ~ Leave a comment

Ikea a deti, to k sebe nerozlučne patrí. Pre týchto najdôležitejších ľudí na svete má Ikea veľa vychytávok a o spojení Ikea a Montessori sa už veľa popísalo. Kto to aspoň trochu sleduje, pozná určite známe schodíky pre deti, košíky na hračky či stolčeky so stoličkou. Nerada píšem o tom, čo už napísané bolo, a tak mi dovoľte podeliť sa s vami o to, čo ma v poslednej dobe v Ikea oslovilo. Takže tu je môj ikeácky Montessori výber 😉 1. Stereognostické alebo tajuplné vrecúško ANVÄNDBAR – set 5 bavlnených vreciek, ktoré použijete na hádanie predmetov ukrytých vo vrecku.

2. Pracovný koberec SIGNE – pracovný koberec sa hodí na ohraničenie priestoru akejkoľvek aktivity. Pomáha udržiavať poriadok pri hre. Veľmi primeraný je ako rozmer, tak aj cena.

3. Vázičky VÅRVIND – sú skvelé svojou veľkosťou na aranžovanie kvetín. Výhodou je, že sú z číreho skla, a tak dieťa má pod kontrolou hladinu vody vo váze.

4. Čuchové dózy IHARDIG – na spoznávanie a párovanie rôznch vôní. Páči sa mi, že viečko sa vyklápa a tak dieťa nepomieša vrchnáky pri ovoniavaní.

5. Tabuľa na písanie MÅLA – má dve plochy na kreslenie kriedou a fixkou. Dieťa si môže kresliť aj vertikálne, čo je dobrá predpríprava pre ruky na písanie. Čo mi tu chýba je, magnetická plocha na kreslenie fixkami. Inak by bola dokonalá.

6. Stojan na knihy FLISAT – dobrá alternatíva k poličkám na knihy, pokiaľ nechcete vŕtať do steny. Knižnicu tak ľahko presuniete kamkoľvek.

7. Zrkadlo STUGVIK – má malý rozmer akurát pre deti a dá sa vďaka prísavke priľnúť na akýkoľvek hladký povrch. Výhodou je, že ho môžete zavesovať vyššie a vyššie, ako bude vaše dieťa rásť. Zdá sa mi byť nerozbitné vzhľadom na to, koľkokrát nám už spadlo na zem 😉

8. Stojan na kolieskach RISATORP – dá sa využiť na skladovanie detských potrieb na maľovanie, upratovanie či hračiek. Máme doma podobný, v ktorom skladujeme pomôcky do kuchyne. Vďaka kolieskam ho presúvame podľa potreby.

9. Záhradný stôl pre deti RESÖ – nedávno sme takýto kúpili v Lidli a sedávame za ním celá rodina aj napriek tomu, že mi je do polky stehien 🙂 Super vec!

10. Súprava malých štetcov MÅLA – štetce pre trošku väčšie deti. Majú cca polovičnú rúčku ako normálne štetce.

11. Prestieranie AVSKILD – často sa rieši praktické prestieranie pre deti. Toto je z korku a môžete naň predkresliť siluety príboru a taniera. Dobre sa udržiava a tlmí nárazy.

12. Žehliaca doska JÄLL – je to malá stolová doska, ktorú si dieťa môže pri žehlení položiť či už na nízku skrinku alebo jednoducho si pri ňu čupnúť na zem.

Dúfam, že sa vám môj výber páčil. Máte vy nejaké tipy na inšpiráciu?

Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…

Voda pre kvietky aj pre Adelku

12. septembra 2015 ~ montemother ~ 3 komentáre

Často si s Adelkou na prechádzkach trháme kvietky a dávame potom doma do vázy. Som rada, že sa jej kvety páčia a dostáva sa už do fázy, kedy môžeme bez obáv nechať na stole položenú vázu alebo kvetináč s kvetmi. Zo začiatku mala tendenciu lupienky otrhávať, ale zvykli sme si jej hovoriť, že ich nesmie trhať, ale iba pohladkať. Ten kontakt, ktorý potrebuje mať s kvetmi formou dotyku sme jej týmto nevzali a môže tak uspokojiť svoju potrebu a spoznávať. Dnes si už doma všíma, keď je nová dekorácia alebo nový kvet a dá mi najavo, že sa jej to páči. Chápe, že niektoré veci majú estetickú funkciu.

A tak som sa jedno nedeľné popoludnie vybrala do záhrady a natrhala kvietky. Napadlo mi, že naaranžujem takú malú kytičku aj pre Adelku na stolík. V zápätí som si uvedomila, že si ju vlastne Adelka môže dať sama do vázy s vodou a položiť kam sa jej bude páčiť. Podnos s potrebnými vecami som jej nachystala na stolík. Už raz niečo podobné robila, takže nebolo treba veľa hovoriť a utekala hneď s podnosom k nášmu novému „napájadlu“.Bez veľkých inštrukcií si začala nalievať vodu do pohárika, potom ju preliala do odmerky a napokon do vázy. Sama si zvolila tento postup. Vhodnejšia by bola číra priehľadná vázička, aby videla, ako sa voda leje a presne vedela, koľko vody naliala. Momentálne sme však takú doma nemali. Potom už stačilo iba vložiť kvietky do vázy. Vzala hotovú vázičku a utekala ju položiť ocinovi na stôl do obývačky. Výdajník vody je perfektná vec. Odkedy ho máme doma, už si ani nepamätám, kedy ma naposledy Adelka prosila o vodu. Sama sa obslúži, keď je smädná alebo keď si chce začať vodu prelievať. Máme ho vždy po ruke aj pri varení, dolieva napríklad vodu do hrnca.A keď sa chystáme von na prechádzku, sama si nalieva vodu do fľašky. Niekedy použije na fľašu lievik a nalieva si pohárikom a niekedy si vie už fľašu pridržať.Je to ďalší veľký krok k jej nezávislosti.