Tento  experiment vznikol, keď nám pri jednom z prvých obedov vonku spadla na zem uhorka. V takých situáciách zvykneme Adelke hovoriť, nech to nechá tak, že mačky alebo vtáci zjedia, no pri uhorke by to bolo zavádzajúce tvrdiť 😉 Tak som povedala, že to necháme mravcom. „Mravcom?“ opýtala sa Adelka. Vtedy som aj ja zapochybovala, či im to bude chutiť. „Uvidíme, či im to zavonia,“ povedala som. Potom mi napadlo, že dáme mravcom rôzne kúsky potravy, aby Adelka naozaj videla, čo mravcom chutí a čo nie.  Tak som im to pekne naservírovala. Našla som doma akýsi plastový obal, kde bolo práve niekoľko priehlbiniek, aby sa potraviny nedotýkali a dalo sa to aj dobre prenášať. Na môj údiv trvalo asi 2 hodiny, kým mravce začali skúmať ich švédske stoly. Najskôr som to nechala v tráve, ale keďže som bola netrpezlivá, hľadala som stále vhodnejšie miesto. Nakoniec som našla dierku z mraveniska na okraji trávnika, odkiaľ mravce sporadicky vychádzali. To som posúdila ako najlepšie stanovište.

Bolo treba uchrániť túto návnadu aj pred nežiaducimi návštevníkmi. Raz som pristihla Adelku, ako si omáča prštek do medíku a robili si na to zálusk aj mačky. A tak sme to radšej prikryli a nechali sa prekvapiť, čo sa udeje.

Keď sa nám to hemžilo mravcami, Adelka si mravcov trošku užila…

No a takto to vyzeralo na druhý deň ráno…Ako prvý vyjedli med, potom banán a cukor. Zaujímavé, že uhorku uprednostnili pred rajčinou, ktorá bola ozaj sladučká.

Po tomto zážitku Adelka šokovala babku vetou, že mravce ľúbia banán. Potom dodala, že aj medík a cukor. Takže sme to zhrnuli, že mravce majú radi sladké 😉

Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…