„V skutočnosti je úplne bezpredmetné, ak sa snažíme dosiahnuť a udržať disciplínu striktnými príkazmi, či naopak – naliehavými prosbami. Spočiatku snáď môžu tieto metódy vyvolať zdanie, že sú účinné, ale pri bližšom skúmaní táto ilúzia skutočnej disciplíny mizne.“

„Prvé záblesky disciplíny sa prejavujú pri konkrétnej činnosti. V určitom okamihu je dieťa určitou činnosťou úplne zaujaté. Ihneď to poznáme na výraze jeho tváre, vďaka sústredeniu a aj vytrvalosti, s ktorou sa venuje tento činnosti.“

„Disciplína sa dosahuje vtedy, ak sa dieťa SPONTÁNNE zaoberá nejakou činnosťou. Vykonávanie určitej činnosti sa nedá deťom prikazovať. Musí to byť taká činnosť, ktorú si dieťa vnútorne praje vykonávať. Alebo ku ktorej má prirodzené sklony, prípadne k nej postupne smeruje. Takéto činnosti dávajú ľudskému životu systém a poriadok a otvárajú mu cestu nekonečným možnostiam rastu.“

„ČINNOSŤ sa tak stáva prostriedkom k dosiahnutiu rozvoja samého seba.“

„Pomocou motorických cvičení prehlbuje dieťa svoju schopnosť porozumieť sámému sebe, uvedomuje si seba a svoje okolie. Správnou koordináciou činností zdokonaľuje celú svoju bytosť.“

„Malé deti radi vykonávajú zámerne a pomaly zložité úkony, ako obliekať a vyzliekať sa, upratovať izbu, prestierať stôl, jesť a pod.. A my dospelí, keď vidíme, ako sa dieťa namáha a „stráca čas“ s niečím, čo my máme za chvíľku a bez sebamenšej námahy hotové, to radšej urobíme za ne. Sme stále ovládaní predsudkom, že zmyslom detskej činnosti je navonok dokončiť  nejakú činnosť. Preto dieťa obliekame, umývame, berieme mu z rúk predmety, ktoré horlivo chytá a chce s nimi manipulovať. Nalievame mu polievku, kŕmime ho a upratujeme po ňom stôl. A potom, čo mu takto posluhujeme, nezriedka ho považujeme za hlúpe a neschopné, čo sa bežne stáva u osôb, ktoré, hoci obmedzujú rozvoj osobnosti druhého, sú presvedčené o tom, že mu poskytujú pomoc a ochranu. Často považujeme dieťa za málo vytrvalé alebo zlé, pretože my sami nemáme dostatok trpezlivosti… Tieto negatívne ladené postoje na dieťa ťaživo doliehajú a ZRAŇUJÚ jeho krehkú a jemnú DUŠU.“

 „A ako statočný človek bojuje o svoje právo na život, tak aj dieťa sa vzpiera a búri proti každému, kto potláča hlas prírody v ňom. Svoj nesúhlas dáva najavo agresivitou, hnevom, krikom a slzami. Ale tomu, kto dieťaťu nerozumie, napriek tomu, že je presvedčený, že mu pomáha, sa potom dieťa javí ako rebel…“

„Akonáhle si dieťa nejakú činnosť osvojí, so záujmom ju opakuje. Opakuje ju nekonečne veľakrát so zrejmým uspokojením a tým rozvíja svoje duševné schopnosti. Vyvíjame sa tým, že opakujeme, čo sme sa naučili, nie tým, že niečo nové pochopíme. OPAKOVANÍM, nie učením nového sa rozvíja život každého jedinca. Ked dieťa dospeje do štádia, kedy opakuje svoj výkon alebo aktivitu, začína vnútorne rásť a to sa prejavuje navonok v jeho disciplíne. Opakovanie však musí byť odozvou na jeho potrebu.“

„Poslušnosť teda potrebuje vycvičiť nielen intelekt a rozum, ale tiež VôĽU. Trpezlivým OPAKOVANÍM  aktivít potom precvičuje svoju vôľu.“

Zdroj: Objevování dítěte, Maria Montessori