Nedávno som v článku o mape sveta písala o tom, ako šikovne sme doma spoločnými silami vyrobili mapu sveta vo veľkom formáte. No a táto mapa nás sprevádza aj ďalej a nabaľujeme na to, čo už vieme, ďalšie vedomosti. Aj naďalej objavujeme svet a zaujímajú nás ľudia, zvieratá a stavby sveta. 
Začali sme tým, čo býva deťom najbližie, teda zvieratkami. V obchode Tedi som kúpila drevené truhličky, ktoré som na vrchnákoch označila farebne kódovanými svetadielmi podľa Montessori.
Naplnila som ich malými Safari zvieratkami, prípadne takými zvieratkami, ktoré sme už mali doma a zmestili sa. Pre prípad, že by sa viaceré dostali mimo svojich krabičiek a Adelka by nevedela, ktoré zvieratko patrí na ktorý svetadiel, označila som ich. Každému zvieratku som niekde zospodu urobila malú farebnú bodku buď lakom na nechty alebo farbou na sklo. To zabezpečí kontrolu chyby a Adelka nemusí za mnou vždy utekať, aby som jej povedala, kam toto zvieratko patrí.
Ono sa to nezdá, ale keď to chcete brať naozaj poctivo a naučiť deti presné mená zvieratiek, má aj dospelý čo robiť. Spoznala som vďaka tomu tri druhy tučniaka. Cisársky je taký najznámejší, nuž a potom sa nám ešte dobre pamätá tučniak čiapočkatý, ktorý má po bokoch hlavy čierne prúžky a vyzerá to, akoby mal okolo brady uviazanú čiapku 🙂 Spoznali sme ešte aj tučniaka skalného, ktorý rád skáče zo skál a vraj sa rád parádi a nechá sa aj vyfotiť 😀
Na poličke s krabičkami máme aj zalaminované obrázky detí sveta. Sú označené podľa svetadielov, takže sa dajú ľahko priradiť k mape. K týmto obrázkom si ešte radi vezmeme knižku Jak bydlí děti celého světa.
Mám ju veľmi rada, pretože oboznamuje deti pár vetami o hlavných znakoch jednotlivých obydlí. Väčšinou sa vlastne dosť veľa rozprávame o tom, čo Adelku zaujalo na obrázku.
Ďalšie veľmi obľúbené v spojení s mapou sveta sú miniatúry stavieb.
Najprv som ich dala Adelke iba na to, aby si ich popozerala a chytila do rúk. Keď sa s nimi trošku oboznámila, pripravila som jej kartičky (nech sa páči, stiahnite si ⇒) Stavby sveta, kde sme si ich zároveň aj začali pomenovávať. 
Veľa sme sa o nich rozprávali a zaujali ju hlavne príbehy prečo a ako stavby vznikali. Veľmi pútavo sme sa rozprávali napríklad o Taj Mahal a pyramídach, tie si zapamätala hneď ako prvé, prečo je šikmá veža šikmá, fascinovalo ju, že Soche slobody sa dá vyliezť až na korunu…
Keď sme ich priradili na kartičky, podľa orámovania kariet bolo ľahké zistiť, ktoré stoja napr. v Európe. Vytiahli sme teda skladačkovú Montessori mapu Európy a uložili pamiatky na príslušné štáty.
Tieto zemepisné veci momentálne patria u Adelky medzi najobľúbenejšie spolu s počítaním do 100 😀 Ja som zemepis nikdy nemala rada. Keby mi ho niekto takto ukázal, verím tomu, že by som si ho zamilovala. Momentálne si Adelka začína všímať vlajky, takže to pekne nadväzuje, ale o tom niekedy nabudúce…
Výborný nápad s tými škatuľkami.
Ďakujem 🙂
Toto je super 😉
aj my sa doma chystáme na spoznávanie sveta, tak tie kartičky sa nám perfektne hodia. Vďaka za ne 😉
Rado sa stalo 🙂 Tesim sa na vase inspiracie, sledujem vas na instagrame… 😉
Velmi inspirativne, dakujem :). Napad s truhluckami je skvely.:) Mozem sa opytat ci ste si tie karticky deti sveta (format pdf) iba vytlacili v tlaciarni a zalaminovali?Dakujem
DObrý deň Janka, áno presne tak, iba vytlačila, zalaminovala a nastrihala…
Dobry den, mozem sa opytat kde sa daju kupit miniatury stavieb sveta? Dakujem
Dobrý deň Soni, kúpite ich napríklad aj v našom e-shope tu: https://www.montemother.com/eshop/92-safari-miniatury
Dakujem?
Krásny deň prajem,
chcela by som sa informovať, či by k miniatúram stavieb na ich priraďovanie boli vhodné aj reálne fotky? Napr. maminka pri Eiffelovej veži, tatko pri opere v Sydney, babka pri koloseu v Ríme atď. Tak mi napadlo, že by to dieťa mohlo viacej zaujať, ale zase neviem, či by to neodvádzalo pozornosť dieťaťa od samotnej činnosti. Neskúšali ste niečo podobné?
Používali ste niekedy k čítaniu pre Adelku alebo aj k názornému ukázaniu fotoknihy?
Ja mám záľubu robiť z každej dovolenky fotoknihu s minimom textu a viacerými fotkami, bolo by aj takéto niečo vhodné pre deti?
Ešte by ma zaujímalo, keď tlačíte rôzne obrázky, či ich tlačíte na tvrdý papier (výkres) alebo postačuje klasický kancelársky papier, keďže následne sa aj tak laminuje?
V jednom z Vašich článkov som čítala, že Adelka rada počúva rozprávkové nahrávky. Ešte nemám prejdené úplne všetky Vaše články, tak neviem, či sa niekde nepísalo o televízii, no ak môžem, chcela by som sa ešte spýtať, ako je to s TV u Vás doma, či Adelka niekedy pozerá rozprávky v TV alebo televíziu vôbec nesleduje?
Ďakujem
S pozdravom
ZuzanaD
Dobrý deň Zuzi,
čo sa týka priraďovania k miniatúram, tak fotky z dovolenky by som volila až ako jednu z posledných priraďovaní (prác). Záleží veľmi na veku dieťaťa. Najskôr by sa mali priraďovať miniatúry k obrázkom miniatúr na bielom pozadí, potom k obrázkom reálnych stavieb na bielom pozadí, následne k obrázkom reálnych stavieb v prostredí. Čiže váš nápad patrí až niekde sem na koniec a nie je vôbec zlý 🙂 Mne sa celkom páči 🙂
Fotokniha je fajn, deti si radi prezerajú spomienky a zážitky. U nás to nie je inak. Je dobré sa o fotkách rozprávať, dieťa si tak vytvára slovnú zásobu. Zvyčajne ho to zaujíma o niečo viac ako iné obrázky, lebo je to o ňom. V tejto súvislosti je možnosť nafotiť a vyrobiť knižku z nejakej krátkej aktivity, kde ide o logickú postupnosť krokov alebo o nejaký príbeh.
Čo sa týka laminovania, ja tlačím na klasický kancelársky papier.
No a pokiaľ ide o TV, tak ten sleduje minimálne, v tomto veku zvyčajne 1-2 10-minutové rozprávky za deň, ktoré vyberám ja alebo spolu.
Ďakujem veľmi pekne za cenné rady.
O postupnosti pri priraďovaní som vôbec netušila, logicky to dáva zmysel 🙂
Až teraz som našla článok http://www.montemother.com/pesnicky-a-rozpravky-alebo-co-pocuvame/ tento mi tiež pomohol.
Teším sa na ďalšie články a podnety.
S pozdravom
Zuzana
Dobry den prajem,
rada by som sa opytala ako sa vam podarilo vytlacit na drevene krabicky tie kontintenty bez bieleho podkladu? A kde sa daju prosim vas kupit tie hodiny, ktore vidno na fotke?
Dakujem Janka