Ako vyzerá ľudské telo a z čoho sa skladá, je jedna veľká téma. A keď sa dieťa pri sprchovaní začne pýtať na časti ľudského tela, je čas túto tému načať. Ruky, nohy, hlava a podobne, to sú už staré známe veci, ale pojmy ako chodidlo, priehlavok, lýtko, to je už o level vyššie. Aj pokiaľ sa u vás na to dieťa nepýta, stačí pri sprchovaní komentovať, že „teraz umyjeme dlane, hruď, bedrá“ a hneď dieťa vstrebáva novú slovnú zásobu. Na tretíkrát už vás bude samé navigovať, aby ste mu umyli aj chodidlá.

Kostra z cestovín

V súvislosti s telom som vytiahla opäť nášho človeka – viacvrstvové puzzle. Ale tentokrát sme využili iba podklad s kostrou. Prikladali sme rôzne cestoviny na kosti. Na začiatok som Adelke urobila jednu ukážkovú kostru z cestovín. Veľmi rýchlo to pochopila a prikladala si už potom sama cestoviny na predlohu z viacvrstvového puzzle. Dokonca hlavu a kľúčnu kosť si vymyslela oveľa lepšie zo špagiet.

Kostra z papiera

Tu som usúdila, že skúsime poskladať reálnu kostru. Našla som túto jednoduchú PREDLOHU KOSTRY NA STIAHNUTIE. A ani neviem ako, dospeli sme k tomu, že Adelku obkreslím a opäť spontánnym nápadom bolo ukladať túto kostru na Adelkin obrys. Samotné obkreslovanie tela Adelku super bavilo, odporúčam každému. Hlavne potom ten jej úžas nad tým, že to ona je na papieri. Samozrejme aj my s manželom sme sa museli takto obkresliť 🙂Mimochodom, tu sa dá začať hovoriť o mapách, pretože obrys tela na papieri je vlastne mapa tela. So staršími deťmi môžete o mapách nadviazať napríklad so zakreslením izbičky, vášho mesta, štátu, kontinentov…

Kostra z predlohy je cca 1 m dlhá a úúúplne presne zapasovala na Adelkinu mapu tela 🙂

Kniha pre deti o ľudskom tele

No a aby sme neostali iba pri kostre, načali sme aj tému orgánov ľudského tela. Stačilo pri raňajkách ukázať, kadiaľ ide papanica. Ako prechádza ústami, zúbky ju požujú, jazyk premieša a potom prejde do žalúdka, tenkého a hrubého čreva a nakoniec ju Adelka vykaká. Toto má taký úspech, že sa z toho u nás stala rozprávka na dobrú noc 🙂 A vďaka knižke Nazri do svojho tela si toho hovoríme oveľa viac.

Lepšie raz chytiť ako 100-krát počuť

Niektorí si asi hovoria, že je čas a zbytočné s takýmito malými deťmi hovoriť o týchto veciach. No práve naopak. Oni si často samé o to žiadajú a vtedy nasajú najviac informácií s minimálnym úsilím. Samozrejme, pokiaľ to podáme jednoducho a pútavo.  A hlavne tak, aby to bolo uchopiteľné. Teda cievky si ukazujeme na koži, počúvame tlkot srdca či škvŕkanie v žalúdku, hmatáme si tep alebo rozťahujúce sa rebrá pri dýchaní…  A všetky orgány si vieme chytiť do ruky vďaka miniatúram Safari alebo vyskladať časti tela s rôznymi 4D puzzle.

Takže nikdy nie je príliš skoro, pokiaľ je to zábava 😉

 Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…