Niekedy medzi 4. a 5. mesiacom začala Adelka javiť záujem o dospelácke jedlo. V tomto období, kedy zároveň u nej začal dojčenský štrajk, sa prvýkrát stretla s mrkvičkou. Podľa Montessori je práve obdobie medzi 4. – 6. mesiacom senzitívnym obdobím pre zavádzanie príkrmov. Badám to aj na našej Adelke, že je to tak.

    Počas rodinných jedál bola s nami väčšinou za stolom a so záujmom sledovala všetko, čo sa pri stole odohráva. Veľmi rýchlo pochopila, že veci z taniera sa dávajú do úst a a začala sa za jedlom načahovať a otvárať ústa. Dali sme jej teda ochutnať jedlo z nášho taniera. Po mrkvičke nasledovala rajčina  (vybrali sme jadierka a dužinu sme vyškrabkávali  a lyžičkou jej dávali do úst), banán (tiež „naškrabkaný“), špaldová krupicová kaša, rozmixovaný zemiak. Všetko to dostala do úst kávovou kovovou lyžičkou, nie umelou (v Montessori sa kladie dôraz na „dospelácke“ prestieranie, príbory sedenie…). Banán som jej dala ochutnať aj v celku, bol to zážitok pre ňu aj pre mňa 🙂 Vedela si ho takto pekne držať až kým nebol celkom ožužlaný a nezačal sa šmýkať. Potom som jej ho pomáhala držať aj ja.

    Podstatné pre nás v tomto období je, dopriať jej zážitok z nových chutí, ak o ne prejavuje záujem. Je veľmi dôležité nepremeškať toto senzitívne obdobie. Nejde o to, nakŕmiť ju dosýta, ale oboznámiť s jedlom. Ponúkam jej vždy takmer všetko, ak o to má záujem. Samozrejme chce jesť vtedy, keď vidí jesť nás, čo je pochopiteľné a prirodzené.

    Ak by som mala pomenovať to, ako bude u nás zavádzanie príkrmov vyzerať, bude to kombinácia Montessori prístupu a BLW (Baby-led Weaning). BLW sa prekladá ako prirodzené prikrmovanie. Ide tu o to, aby sa dieťa dostalo do kontaktu s ovocím, zeleninkou v takej podobe, ako narástli. Teda žiadne pyré ani kašičky, ale skutočné kúsky jedla, ktoré si dieťa vie samé vložiť do úst. Samé si tak reguluje čo a koľko zje. V Montessori sú naopak základom kašičky, pričom dôraz sa kladie na spôsob stolovania. Dieťa by malo mať k dispozícii svoj stolček a stoličku vhodnej veľkosti, za ktorým sa odohráva kŕmenie skutočným kovovým príborom opäť detskej veľkosti. Na porovnanie oboch prístupov som našla na blogu How We Montessori prehľadnú tabuľku, ktorú som voľne preložila a doplnila o vlastné postrehy (pre zväčšenie kliknite na tabuľku):

    Adelku budeme učiť stolovať v duchu Montessori, ale určite ju neukrátime o zážitok jesť jedlo (najmä ovocie a zeleninu) tak, ako narástlo, teda v celku a to predovšetkým v záhrade priamo z kríka alebo zo stromu. Veď spoznávanie nových tvarov, chutí, vôní, druhov ovocia a zeleniny, ako to podáva BLW, je sčasti vlastne Montessori 😉 Okrem toho to vnímam tak, že dnes už všetko má špeciálne pomenovanie, niekedy najmä tie najprirodzenejšie veci … 😉

 Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+ …