„Ja sama“ je to, čo v poslednej dobe počujem od Adelky každú chvíľku. Keď s tým začala, nechcela vôbec od nás pomoc. Aj za cenu toho, že sa jej to nepodarí, z čoho sa nakoniec veľmi hnevala. Postupne začala byť prístupnejšia, keď som jej stále dokola ponúkala, že to skúsime spolu. Pochopila, že to nechcem urobiť celé za ňu, ale len rozumnou mierou prispieť k tomu, aby to dokázala sama.

Stále posúva svoje hranice schopností a prichádza každým dňom s niečím, čo chce skúsiť sama. Niekedy mi aj povie, že to chce „skúsiť sama“ a dovolí mi participovať. Tak to bolo aj s obliekaním. Priznám sa, že prvá moja myšlienka bola, že obliecť sa sama ešte nedokáže. Ale zároveň som chcela, aby aj v tomto bola samostatnejšia. Prišlo mi to jednak komplikované na vysvetľovanie a na druhej strane som nevedela, ako začať. Predstavovala som si, ako ruky a nohy strká do celkom iných dier na oblečení ako treba, až sa nakoniec do toho zamotá 🙂

Vedela som, že sa Adelka musí pri obliekaní posadiť na schodík. Pretože samotné obliekanie vyžaduje maximálne sústredenie a úsilie. Zároveň by nedokázala udržiavať rovnováhu pri obliekaní nohavíc. Našťastie som tiež niekde videla malú fintu, ktorá pomôže deťom zorientovať sa. Finta spočíva v tom, že treba položiť oblečenie pred dieťa na zem. A to v takom smere, v akom si ho bude obliekať. Na začiatok je to veľké uľahčenie, že dieťa nemusí rozmýšľať, ako oblečenie správne otočiť. Niekedy už si pred obliekaním sama oblečenie položí na zem, ale samozrejme v zlom smere. Verím, že časom jednoducho odkuká, ako to má byť správne a pochopí, ktorá končatina kam patrí. Zatiaľ si vie obliecť sama nohavičky a nohavice. Nohavičky si oblečie už s 90%-nou úspešnosťou. S nohavicami je to zatiaľ 50:50, pretože záleží aj od toho, o aké nohavice ide. Či sú to pevné rifle, úzke legíny alebo voľné tepláky bez patentov. Posledné menované jej idú najlepšie. Na pančušky si ešte vôbec sama netrúfne. Skúšame obliecť postupne aj ponožky. Vie si ich natiahnuť na chodidlo a potom má už väčšinou problém dotiahnuť to do konca. Chodidlo pri obliekaní všelijako smeruje, že sa to podobá na gymnastiku. Chýba jej zatiaľ správna koordinácia.S tričkami jej tiež stále pomáham. Skúšali sme obliekať najprv tak, že si tričko prevliekla cez hlavu a potom natiahla ruky do rukávov. Ale je veľmi ťažké pre ňu nájsť v pokrčenom tričku rukávy. Preto to momentálne robíme tak, že opäť tričko položím správnym smerom a prednou stranou dolu pred Adelku na zem a vloží do neho najskôr ruky a potom prevliekame hlavu. Tento druhý spôsob ju zatiaľ viac baví. 

Oblečenie pre Adelku máme uložené v spálni v komode so zásuvkami. Tu sa nachádza oblečenie na doma. Toto je jej šatník, do ktorého ma prístup. Môže si sama vyberať, ktoré tričko, tepláky, pančušky, ponožky či pyžamo si chce obliecť. Nohavičky máme uložené z praktických dôvodov v kúpeľni, ku ktorým má tiež prístup. Oblečenie na von jej zatiaľ vyberám ja, pretože nevie zatiaľ odhadnúť, čo si treba obliecť, keď je zima alebo teplo. Do šuflíkov si niekedy aj sama ukladá opraté veci, ktoré zvesíme zo sušiaka. Nevie si ich zatiaľ zložiť, ale napriklad nohavičky zvládne preložiť napoly a uložiť na miesto. Tiež keď sa balíme k starým rodičom, navigujem ju, čo všetko si má zbaliť do cestovnej tašky a ona si to sama zabalí…

Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…