Hračky na našej poličke (6 – 9 mesiacov)

~ montemother ~ 4 komentáre

    Hračky na našej poličke v období medzi 6. a 9. mesiacom sa niesli predovšetkým v duchu hmatátiek a hryzátiek, ale v neposlednom rade aj rôznych zmyslových a motorických hračiek.

Niekde na prelome 5. a 6. mesiaca som Dorotke dala k dispozícii spojené disky. Okrem toho, že trénujú pohyb rúk, sú výborným hryzátkom.Rovnako skvelá úchopová hračka je aj táto pavučina. Tvoria ju gumičky, takže celá je ohybná, aj keby ste na ňu napríklad stúpili.Aj pokiaľ ide o hryzátka, snažila som sa o pestrosť materiálov, tvarov aj farieb. Spomedzi hryzátiek mala Dorotka veľmi rada látkové a háčkované hračky. Ceruzka je veľkosťou akurát do bábätkovskej rúčky.Pri tejto fotke musím povedať, že nedám dopustiť na tieto háčkované košíky, pretože sú bezpečné, mäkké, nemôže sa s nimi dieťa buchnúť, ako ich z poličky vyberá von. A úplne som sa do nich zaľúbila, pretože sú krásne ? Mne ich háčkovala Lulu.

V čase, keď jej išli zúbky, mala zrejme najradšej gumenú žirafku Sofiu (teda jej kopytá 😉 ) a zajka. Obe hryzátka sú z veľmi jemného a príjemného materiálu/silokónu. Na cesty do autosedačky sme veľmi často brávali háčkované hryzátko a silikónovú veľrybku, ktorá sa dá pripnúť aj na oblečenie.Neskôr prišli na rad lopty. Na obrázku je konkrétne vidno japonskú loptičku, a rôzne úchopové a hmatové loptičky. Tie som Dorotke predtým vešala ako mobil pri zrkadlo a teraz ich rada skúmala, chytala, hrýzla a dočahovala, keď sa odkotúľali. Sú výbornou motiváciou na plazenie spolu s menšími hmatovými loptičkami. Rôzne hmatátka a hryzátka nájdete TU. Farebné hmatové loptičky ju bavili hádam najdlhšie zo všetkých hračiek. Vždy si vybrala jednu, ktorej povrch skúmala.Keď sa začala plaziť, kotúľajúce sa loptičky boli silnou motiváciou a nič ju neodradilo, ani keď sa loptička odkotúľala na druhý koniec izby. A keď už sme pri tom plazení, výborne sa vynaháňala aj s valčekmi. Dorotka sa vďaka nim preplazila na väčšie vzdialenosti ako obyčajne. Mali sme 2 valčeky: malý valček s rolničkou a veľký valec s guličkami. Malý vydáva prenikavejší zvuk a odkotúľa sa ďalej a rýchlejšie. Niektoré deti viac motivuje a niektoré môže naopak odradiť tým, že sa ďaleko odkotúľa. Dorotka ho mala radšej ako ten veľký, ktorý je pomalší. Dokázala ho naháňať aj 10 minút…Dorotka mala na poličke v jednom košíku zmyslové loptičky a v ďalšom zmyslové kocky. A to zámerne, aby pocítila rôznosť tvarov. Každá z kociek má malý prvok, ktorý niečím upúta – či už zvukom, odleskom, alebo hmatovým vnemom. Prvým ozajstným Montessori materiálom na Dorotkinej poličke bola krabička s farebnými zásuvkami. Nemyslela som si, že zrovna táto krabička bude u nás medzi prvými. No ako začala Dorotka otvárať šuflíky v obývačke, vravím si, že to skúsime. Túto krabičku som ju nechala používať iba, keď som bola pri nej a väčšinou som jej ju pridržiavala. Často ju totiž prevracala. Naučila sa vďaka nej uchopiť úchytku, otvoriť zásuvku a vybrať z nej gombík, ktorý ako-inak končil v ústach. Vložiť ho naspäť sa naučila o pár dní neskôr. Čiže pri tejto krabičke ide o tréning prštekov a koordinácie a aj pochopenie toho, že vnútri sa stále čosi skrýva, aj keď to nevidí. Väčšie deti túto krabičku rady používajú, keď majú obdobie vkladania a vyberania, robia to stále dokola a predmety môžu potom aj vkladať do zásuviek podľa farby…

Vidím to tak, že to pravé „Montessoriové“ sa začalo touto krabičkou a už teraz sa teším na ďalšie Montessori krabičky a materiály.

Život s bábätkom (6-9 mes.)

~ montemother ~ Leave a comment

    Život s bábätkom začal byť o niečo živší, keď sa Dorotka začala v 5 mesiacoch pretáčať na bruško. Akonáhle to dokázala, viac a viac času trávila na brušku. Dokonca aj v noci.Veľmi ju zaujímalo prštekmi skúmať rôzne povrchy, najmä etiketky či už na oblečení alebo na mojkacej handričke. Museli sme ju brať všade so sebou.Dá sa povedať, že najobľúbenejšími hračkami v období 5-6 mesiacov boli handričky, látkové hračky a plienky.Postupne sme museli začať robiť zmeny nielen v detskej izbe, ale aj v spálni. V izbe sme odložili kožušinku a vystriedala ju pri zrkadle penová podložka. Veľmi rada sa pozorovala v zrkadle, komunikovala sama so sebou, vydávala pri tom zvuky, dotýkala sa sama seba v zrkadle. Zrkadlo sme mali najskôr iba opreté o stenu, no ako začala byť pohyblivejšia, pripevnili sme ho na stenu.Zmeny sme museli urobiť aj v spálni. Dorotkinu postieľku sme mali prisunutú k našej manželskej posteli, avšak aj tak spávala s nami, keďže ju aj v noci kojím. Keď dokázala urobiť viac pretočení z chrbátika na bruško a opačne, bolo jasné, že sa ľahko môže skotúľať z postele. Nechceli sme ju v pohybe nejako limitovať a preto sme posteľ aj postieľku rozmontovali a spávame na zemi iba na jednom spoločnom matraci. Naučila sa postupne z neho zliezť a neskôr naňho aj vyliezť. Samozrejme sa stalo, že sa z neho aj nepodarene skotúľala, ale ujma nebola taká, ako keby spadla z postele. Rovnako sme to riešili aj pri Adelke – tu je článok o tom, ako sme spali na zemi.Ďalšou významnou zmenou bolo, keď sa začala plaziť. Zo začiatku to trochu vyzeralo, ako keby plávala kraula na suchu 🙂 V tomto období začala využívať aj nízku poličku, v ktorej má hračky. Sama sa k nej doplazila  a vybrala si, na čo mala momentálne chuť. A to doslova, pretože samozrejme všetko končilo v ústach.Skôr než začala štvornožkovať, stavala sa na vlastné. Začalo to tak, že sa pokúšala vyliezť na akékoľvek dosiahnuteľné vyvýšené miesto – najprv na matrac v spálni, potom ju bavilo preliezať cezo mňa v ľahu, cez vankúše a podsedáky, až sa postavila o stupienok, schodíky či detskú stoličku. Dokáže sa vyštverať napríklad o gauč a stáť vystretá.

Väčšinu času ju nechávam bosú alebo iba v bodyčku, aby lepšie cítila povrch a mohla sa nohami odrážať. Niekoľko dní pred dosiahnutím 9 mesiacov začala štovrnožkovať. Zvláštne bolo, že štvornožkovala iba nahá v plienke a trvalo to iba 2-3 dni. Potom sa opäť vrátila k plazeniu.

Pri zrkadlo sme jej namontovali tyč, pri ktorej si môže trénovať postaviť sa a neskôr aj prvé kroky. Toto je celkom prvá fotka hneď po namontovaní a jej prvé pokusy vôbec na tyč dosiahnuť.

Tento príspevok som napísala jednak preto, aby sme si na tieto míľniky neskôr lepšie pospomínali a aj pre vás, ktorí máte bábätká, že pri čítaní možno budete pokyvkávať hlavou, že podobne to prebieha práve u vás 🙂

 

Tisícková reťaz

~ montemother ~ Leave a comment

   Tisíckovú reťaz som Adelke ukázala, keď začala počítať cez stovku. Počítanie do sto sme si celkom fajn užili so stovkovou tabuľkou, písala som o nej TU. Rovnako môžete s deťmi počítať do sto aj so stovkovou reťazou. Obe pomôcky sledujú to isté, len každá trošku inak. Na stovkovej tabuľke vidno čísla po desiatkach pod sebou, zatiaľčo na stovkovej reťazi ukladáte čísla do radu za sebou. My sme stovkovú reťaz doma nepoužili, pretože Adelka  sa dosť dobre chytala so stovkovou tabuľkou. Ak by s tým však mala problém, určite by som jej ju dala.

Zvedavosť mala v očiach, keď som je povedala, že jej teraz ukážem jednu veeeeľmi dlhú reťaz. Doniesla som ju na podnose a spoločne sme ju rozložili na chodbe na zem. Namiesto pracovného koberčeka sme použili papierovú rolku kuchynských utierok 🙂Išla som na ňu otázkami, pretože desiatkové perlové tyčinky už pozná. Či chce vedieť, koľko takýchto desiatkových tyčiniek tu máme. Požičala som si z materiálu od stovkovej tabuľky čísla od 1 do 100 a Adelka zrátala pomocou nich tyčinky. Zistila, že ich je 100, rovnako ako čísel na stovkovej tabuľke. Ostala trochu prekvapená, ako sa to podobá 🙂Opýtala som sa jej ďalej, či by aj ju zaujímalo, koľko korálikov má táto dlhá reťaz a išli sme na to. Vytiahli sme šípky s číslami a úplne najskôr sme si ich rozložili na podnose, aby sa Adelka zorientovala, čo tam všetko máme.A začala postupne ukladať a nahlas si počítať.Na jedno počítanie sa dostala asi  po 300, potom si musela dať prestávku. Je to dlhá práca a vyžaduje sa tu veľa sústredenia a aj trpezlivosti, preto pokojne to môžu deti robiť na viackrát. Avšak nerobila by som veľmi dlhé prestávky, aby dieťa nestratilo niť. Ideálne je deň po dni. My sme tisíckovú reťaz rozkladali (a prekračovali na chodbe 🙂 ) tri víkendy po sebe. Vždy sme začínali od začiatku a Adelke som pomáhala rozložiť reťaz a šípky tam, kde naposledy prestala. Čiže vždy si to trochu ešte zopakovala pred tým, než pokračovala ďalej.

Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že by pokojne mohlo byť šípok aj viac. Myslím tým po jednotkách pokračovať aspoň do 300. Horšie si Adelka spočiatku v hlave premietala, aké číslo bude nasledovať, kým pochopila princíp. Keby som mala viac času, určite jej ich dorobím.

Keď sa dostanete s počítaním až na samý koniec, je dobré priniesť aj tisíckovú kocku z korálikov a povedať si, že na tejto reťazi je práve toľko korálikov ako v tejto tisíckovej kocke. Rovnako aj po každej napočítanej stovke priniesť jeden stovkový štvorec z korálikov. Tak sa prepoja súvislosti medzi týmito pomôckami.

Na záver by som povedala asi toľko, že hoci Adelka veľmi rada počíta, nie je to materiál, ktorý by chcela robiť zas a zas. Je to povahou tejto pomôcky, ktorá je náročná najmä na výdrž a tak myslím, že je fajn, že si reťaz prešla od začiatku do konca aspoň raz. Napadlo mi, že by mohla existovať aj obria tisícková tabuľka 😉 Podobná stovkovej, ktorá by bola ešte názornejšia…

 

 

Čo má spoločné MONTESSORI a MEDITÁCIA

~ montemother ~ 2 komentáre
    Pri čítaní Veľkej knihy meditačných techník sa mi opäť rozjasnilo a pospájali sa mi ďalšie súvislosti pokiaľ ide Montessori metódu. Možno to bude pre niekoho „aha moment“ ako aj pre mňa, a preto ho rada s vami zozdieľam.

Z pohľadu Montessori

Asi už poznáte, že v Montessori sa pracuje s pojmom „flow“ alebo „byť v prúde“. Vlastne to znamená, že deti, ktoré sa pri práci s pomôckami dostávajú do prúdu, sú vtedy veľmi sústredené, nevnímajú vôbec okolie (aj keď sa ich čokoľvek  pýtate), sú pohrúžené do svojej činnosti tak, že dochádza k tzv. polarizácii pozornosti. Teda dieťa svoju pozornosť sústreďuje výlučne na jedno miesto. Je totálne v prítomnom okamihu, vníma každý detail svojej aktivity. Treba povedať, že tento stav nastáva vtedy, ak dieťa svojou aktivitou kopíruje aktuálne senzitívne obdobie. My dospelí nemôžeme vznik takto hlbokej koncentrácie u dieťaťa nijako vyvolať, môžeme iba pripraviť prostredie a ponúkať vhodné aktivity. Maria Montessori povedala: „Poriadok v psychickom živote dieťaťa začína charakteristickým fenoménom pozornosti.“ Vedela, že po vystúpení detí z tohto stavu flow, sú deti plné energie, oddýchnuté, milšie sa správajú k ostatným, sú empatickejšie, majú ochotu pomáhať druhým, rozvíja sa v nich vnútorná disciplína a začínajú sa tzv. normalizovať.

Z pohľadu meditácie

Vo Veľkej knihe meditačných techník je jednou z foriem meditácie tzv. „všímavosť“, ktorej autor venuje celú jednu časť. Všímavosť charakterizuje ako:
– uvedmovanie si a prijímanie prítomných prežitkov,
– venovanie pozornosti tomu, čo robíme,
– nenechávanie plynutia života na autopilota,
– váženie si prítomného okamihu, kedy si zároveň neprajeme, aby skončil.
 
Autor uvádza veľmi pekný príklad všímavosti, ktorý často zažívajú aj deti v Montessori prostredí pri aktivitách praktického života: „Keď umývate riad, skúste si uvedomovať pocity na svojich rukách, ako na ne pôsobí voda s napeneným saponátom, akú farbu a štruktúru majú zbytky jedla alebo ako sa lesknú čisté taniere.“ Akoby som videla deti pri stolíku s vodou ako sa kochajú krásou jarovej peny a chcú robiť s vodou znovu a znovu.
Podľa tejto knižky, všímanie nám:
– umožňuje plnšie a intenzívnejšie prežívať celú škálu emócií,
– umožňuje naladiť sa na druhých a lepšie vnímať vzájomné prepojenie,
– pomáha prijímať všetky prežitky a neľpieť iba na tých príjemných,
– pomáha prijať bolesť a vďaka tomu sa znižuje aj prežívané utrpenie,
– pomáha stať sa citlivejšími.
 
Vedecky sa potvrdilo to, že tieto techniky výrazne menia myseľ, všímavosť pomáha riešiť problémy súvisejúce s hnevom a vzťahové problémy, zmierňuje bolesti chrbta a ďalšie chronické bolesti kostrového svalstva a pomáha riešiť širokú škálu zdravotných ťažkostí vyvolaných stresom. Všímavosť dokonca vedie k súcitnejšiemu správaniu a celkovému pocitu životnej pohody. Zistilo sa, že k týmto zmenám dochádza už aj u ľudí, ktorí venovali výuke meditácie všímavosti 3 hodiny týždenne po dobu 8 týždňov.

Záver

Po prečítaní predchádzajúcich riadkov asi už vidíte, kde sa koncentrácia v Montessori a meditácia všímavosťou prelínajú. Ide predovšetkým o zmeny v psychike, ku ktorým dochádza v Montessori ako k vedľajšiemu produktu práce s aktivitami a pomôckami. Úžasné na tom je, že deti v Montessori prostredí k tomuto stavu dospievajú samovoľne, zatiaľčo my dospelí si to musíme niekedy v rýchlosti bytia pripomínať napríklad aj takouto formou meditácie všímavosťou.
 
Z toho celého mi vyplýva jeden jediný záver, a to – robme to, čo nás baví, iba tak budeme šťastní my aj naše okolie.