Keď práve Adelke nemôžem čítať, rada počúva audioknihy. Vždy si nejakú obľúbi a púšťa si ju stále dokola na svojom CD prehrávači a popri tom si niečo robí. Zvykli sme si vytvárať aj svoje vlastné audionahrávky a to jednoducho tak, že pri čítaní nejakej knižky som si zapla na mobile diktafón a nahrávala som sa. Takto mám vždy poruke nejakú zábavku, najmä ak cestujeme. Veľa našich nahrávok obsahuje aj rodinné vsuvky, kedy sa napríklad Adelka na niečo pýta a ja jej vysvetľujem, prípadne ocino niečo brúsi vonku, alebo babka kričí, čo si dáme k obedu 🙂 Vďaka tomu sú tieto nahrávky aj peknou spomienkou na to, čo sme vtedy robili a kde sme boli.
Niekoľko audiokníh sa nám naozaj osvedčilo a ja vám ich ponúkam v tomto našom prehľade. Nebudem pri ne písať vek, pretože to môže byť naozaj individuálne. A niektoré z nich sú v češtine. Nám to nevadí, Adelka je na češtinu už zvyknutá, ale pokiaľ by to bol u vás problém, potom je možné pohľadať si menované tituly v knižnej podobe a v slovenčine. Názvy sú nalinkované, tak nech sa páči 🙂
Anička a její kamarádky – Anička je dievčatko, ktoré sa presťahovalo na nejaký čas k svojej babičke, pretože mamina s ocinom odišli do Afriky. Tu začala zároveň aj chodiť do školy. Dostala novú izbu a aj denník, do ktorého si všetko zapisuje. Spoznala nové kamarátky Olinu a Irenu a zažila s nimi rôzne dobrodružstvá. Tieto príbehy pre mňa plynú tak veľmi prirodzene, nenútene, rozprávajú o bežnom živote malého dievčatka.
Dášeňka – Staručká a predsa aktuálna milá rozprávočka zo života šteniatka – rozpráva o tom ako rastie a objavuje svet, ako sa dostala k svojim novým majiteľom, ako pochopiť rôzne pohnútky malého psíčaťa… Rozprávku môžete nájsť aj sfilmovanú.
Děti z Bullerbynu – Príbeh rozpráva 7-ročné dievčatko Lisa, ktorá má dvoch bratov Lasseho a Bosseho. Žijú v malej osade, kde sú iba tri domy a v každom z nich bývajú ich kamaráti. Zažívajú spolu rôzne dobrodružstvá ako napríklad hľadanie pokladu, spoločné trávenie Vianoc či Veľkej noci, korčuľovanie na jazere, nocovanie na senníku, stavanie domčeka, lovenie rakov, zbieranie čerešní…
Majdalenka v záhrade – Záhradka je zanedbaná, opustená a zarastená burinou. Až kým do nej nevkročí dievčatko Majdalenka, ktorá jej po malých krôčkoch vdýchne život. Záhradka s ňou začína komunikovať a Majdalenka prichádza na to, čo záhradka potrebuje. Počas rozprávania príbehu sa deti dozvedia aj veľa užitočných informácií o živote záhradky.
Hlbokomorské rozprávky – príbeh o Bibe rybe a podmorskom hadovi Radovi, kedy sa Bibe rybe – hlbokomorskému čertovi – rozbije svetielko. Príbeh sa točí okolo toho, ako jej ho ostatné živočíchy pomáhali opraviť. Veľmi vydarený dej, pútavý príbeh, vďaka ktorému sa deti čo-to dozvedia aj o svete v tmavých hlbinách mora.
Malý princ – toto je proste „must have“, jednoducho si túto nahrávku musíte s deťmi vypočuť. Adelka ju v lete na dovolenke počúvala stále dokola a my s ňou. Vždy sme tam spoločne objavovali nové ponaučenia. Nahrávka je z roku 1988, ale vo výbornej kvalite.
Slyšíš jak mluví stromy – Ako stromy dýchajú? Prečo kôra stromu praská? Koľko litrov vody by vypil veľký buk za horúceho dňa?Ako nájdu vtáci cestu na juh? Ako sa zvieratá učia? To je len čriepka z otázok, na ktoré nájdu deti odpoveď v tejto úžasnej audioknihe. Malý chlapec sa pýta veľa otázok a skúsený lesník a ochranár prírody mu na ne odpovedá. A verte, že aj my dospelí sa z nej môžeme dozvedieť veľa zaujímavého, že napríklad keď muchy spia, trepú nohami ?
Ema a Barón v meste – Sú to dvaja vymyselníci, Ema je dievčatko a Barón je jej slintavý psík a maznáčik. Eme daroval psíka jeden pán na mestskej tržnici, za čo rodičia neboli teda veľmi radi – to už tak je s rodičmi. Mama sa mu vyhráža útulkom, otec na neho stále nedôverčivo zazerá. Ema sa však o Baróna stará a stále ho má pri sebe. Vďaka vymyselnému Barónovi sa každý deň stáva nezabudnuteľným dobrodružstvom. A verte mi, že aj vy dospelí sa na týchto príbehoch dobre zasmejete 🙂
Dědečku vyprávěj a Dědečku ještě vyprávěj – audioknihy o tom, čo sa smie a nesmie v spoločnosti, v škole, na ulici, v divadle, na návšteve, pri stole… Sú to pekné základy etikety a slušného správania pre predškolákov formou príbehov, ktoré rozpráva dedko svojej vnučke Viktorke.
Vaše tipy na detské audioknihy rada uvítam v komentároch.
Keď som kúpila knižku 
S hodinami sme začali sme celkom jednoducho tým, čo ukazujú ručičky na hodinách. Našla som 
Majú aj vyberateľné čísla, to však nepovažujem za podstatné, nakoľko vo fáze, keď sa dieťa učí hodiny, už poradie čísel minimálne do 10 ovláda. Najskôr sme si vysvetlili 4 hlavné polohy veľkej ručičky a to sme si dlho dokola opakovali. Veľa som sa pýtala, kde musí byť ručička, keď je štvrť, ked je pol, trištvrte a celá hodina a Adelka to ukazovala na hodinách. Neskôr som ja nastavila ručičku do určitej polohy a Adelka ju musela pomenovať, čo bolo už trošku ťažšie. Potom sme osamostatnili malú ručičku a vo finále sme nechali obidve.
Kombinácie oboch ručičiek sme začali celou hodinou. Adelka nastavovala na hodinkách rôzne časy, jednu hodinu, päť hodín, desať hodín… Motivovala som ju, keď bola na ozajstných hodinách celá hodina, aby sa išla pozrieť, koľko je hodín. Toto pochopila pomerne rýchlo a prešli sme na pol. Dlho trénovala tieto dve polohy, kým sme sa posunuli k štvrť a trištvrte. Tie sa jej dlho mýlili a stane sa aj teraz, že si nespomenie na ich názov alebo si ich pomýli.
Keď už nadobudla akú-takú predstavu o hodinách, vytiahla som babinin darček z predošlých Vianoc – kruhové podlahové 
Ako sme si čítali na tomto puzzle jednotlivé časy, natrafili sme na 24-hodinový čas a vyvstala otázka, ako to, že je tam 20 hodín, keď také číslo na ciferníku nemáme. Aby som jej to zodpovedala, nakreslila som jej na papier úsečku s časmi, kde som jej vysvetlila, ako sa používajú časy 13 až 24 hodín.
Okrem toho sme tu začali pracovať s nakresleným ciferníkom, čo ma prinútilo (neviem či zjednodušiť si prácu alebo zatraktívniť túto aktivitu) dať si vyrobiť 
Tak prišla na rad „pečiatkovacia aktivita“ 🙂 Na začiatku ju dosť bavilo pracovať s pečiatkou bez čísel. Mohla do ciferníka dopisovať čísla, čo ju celkom bavilo. Keď to už vedela, používala ďalej pečiatku s číslami a sústredila sa viac na kreslenie ručičiek.
Buď som jej ja zadala, akú hodinu má nakresliť, alebo si vymýšľala aj sama.
Otlačila si pečiatku, dokreslila ručičky…
… a nakoniec čas nastavila aj na hodinkách.
Ako Adelka s touto aktivitou pracovala, si môžete pozrieť v tomto videu: 
Vďaka lineárnemu kalendáru deti jasne vidia, kde je začiatok a kde koniec, kde sa momentálne nachádzame vrámci roka a čo nás čaká najbližšie. Väčšie deti, ktoré vedia čítať, do neho môžu priebežne nalepovať dni. my zatiaľ dni nelepíme, Adelka si uplynulé dni „fajká“ ceruzkou. Pre zvýraznenie cyklov, ako sa pracovné dni a víkendy opakujú, odporúčam vyfarbiť dni víkendov. Adelke som do neho zaznačila napríklad kto má kedy narodeniny, kedy je Veľká noc, Vianoce… a pod..
Niekto preferuje kruhový kalendár, videla som taký pekný drevený, kde sa dni, týždne a mesiace označovali korálikom. No z môjho pohľadu je názornejší práve lineárny. Kruhový kalendár by som zvolila až vtedy, keď sa dieťa dobre orientuje v lineárnom.
Okrem kalendára pribudli v Adelkinej izbe aj hodiny. Ak by ste hľadali vhodné do detskej izby, nech sú čo najjednoduchšie a s arabskými číslicami, ideálne by mohli mať aj minúty a sekundovú ručičku (v kuchyni máme hodiny bez čísel a na tých sa kvôli tomu ešte nevie orientovať).
Pre mňa bolo menej prijateľné vŕtať do steny a nechcela som v dome ani ďalšiu „čarachu“ ako napríklad trojnožku, či iný stojan. Stojan, pokiaľ je umiestnený na zemi, musí byť dostatočne vysoký, aby sa pod neho mohol zmestiť aj väčší mobil ako napríklad Munari. Pri Adelke, keď sme bývali ešte v malom byte a nechceli sme robiť žiadne zásahy do stien, natiahli sme šnúru od garniže k lustru a potom na ňu sme zavesili mobil 🙂 To sa dá ale za predpokladu, že v priestore, ktorým šnúra prechádza, je miesto na položenie dieťaťa 😉
Miesto, kam mobil zavesíte, by vrámci možností malo byť iné, ako je miesto odpočinku. Hovoríme tomu tzv. aktívna zóna. Tu sa dieťa hrá, pozoruje, rozvíja. Mobil vešiame vždy cca 30 cm od tváre dieťatka a pod miernym uhlom , tj. nie priamo nad tváričku. Mne sa osvedčilo, že som Dorotku mala položenú na kožušinke, ktorú som si podľa potreby posunula, ako som potrebovala. S postieľkou či matracom to urobíte o niečo ťažšie. Pokiaľ nie je v byte toľko priestoru na odpočinkovú a aj aktívnu zónu, tak pred spaním je potrebné mobil zvesiť, aby dieťa nerozptyľoval. No u nás sa už napríklad dvakrát stalo, že Dorotka pod mobilom od únavy zaspala 🙂 