Čo čítame (knihy pre deti 4+)

Momentálne je u nás na poličke niekoľko kníh, ktoré veľmi radi čítame. Niektoré sú poučné so zaujímavými príbehmi a niektoré jednoducho pohladia vašu dušu. Myslím, že sa určite oplatí ich s deťmi prečítať a preto nesmú chýbať ani na mojom blogu.

Adelkiným totálnym favoritom je knižka Filipove prázdninové dobrodružstvá. Príbehy sú v celku dlhé, niekedy si jeden dávame na dvakrát. Sú už pre trošku starších čitateľov, pretože sa v nich aj veľa vecí o svete vysvetľuje. Avšak dá sa s ňou začať okolo 4 rokov a prípadne náročnejšie časti vynechať. Veľa sa Adelka dozvedela napríklad o triedení odpadu…… alebo aj o rastlinách a liečivých bylinkách.Z tejto série sme prečítali aj ďalšiu knižku Filipove cestovateľské dobrodružstvá.

Filip v nej so svojimi kamarátmi cestuje po jednotlivých svetadieloch, kde sa odohrávajú rôzne príbehy. Náučnou ale pútavou formou sa deti môžu veľa dozvedieť o tom, čo je typické pre jednotlivé svetadiely a krajiny. Obe sme si požičali z knižnice a vyzerajú, že v kníhkupectvách sú vypredané, čo je veľká škoda.Ďalšou sériou knižiek je Slepačia polievka pre detské duše. My sme v knižnici natrafili na Najkrajší večer s ockom, ale existuje ešte aj Nezabudnuteľná bábika a Dobré gorily. Ide o veľmi ľudský príbeh malého chlapca, ktorý nikdy nebol v cirkuse a tak veľmi by chcel ísť. Našťastie má dobrého kamaráta, ktorý to pre neho nejako zariadi…Mydlinky – bublinky je knižka, ktorá na chvíľu zastaví čas. Aspoň ja mám ten pocit pri čítani tejto milej knižky, ktorá je veľmi nežná, jednoduchá, s krátkymi príbehmi. Jej príbehy sú o kráse momentov všedného života. Jemné a nenáročné metafory zasväcujú malé deti do knižných výrazov.

Krátke texty sú doplnené nádhernými reálnymi ilustráciami. Som rada, že som túto knižku našla. Pokojne  po nej môžete siahnuť aj s deťmi 3+.No a na záver mám pre vás tip na veľmi peknú poéziu od autorky Jany Pavlíkovej Ročné obdobia.Básničky začínajú jarou a končia zimou. Všetko podstatné o ročných obdobiach je v nej povedané.Najviac sa teším z toho, že som Adelke mohla vysvetliť rým a čo to znamená, keď sa niečo rýmuje. Každý deň prečítame túto knižku takmer celú a už čítame tak, že Adelka dopĺňa rýmy.Neváhala som ani chvíľu a hneď sme si z knižnice od tejto autorky požičali aj Písmenkové riekanky. Vrelo odporúčam všetkými desiatimi!

Dúfam, že ste aj vy marec mesiac knihy prežili s knižkami 🙂 Ak ste na nejaké natrafili aj vy, podeľte sa 😉

Zapaľovanie sviečky

    Téma ohľadom zapaľovania sviečky by sa hádam viac hodila do obdobia dušičiek. My si však aj v tomto období často zapaľujeme doma sviečku a rozkurujeme v krbe. Oheň je nielen pre nás ale aj pre deti fascinujúci. Ja sama sa často zahľadím do ohňa a len tak vypnem a pozerám. Keď rozkurujeme v krbe, Adelka je väčšinou vždy pri tom a chce zapaľovať. Chcela som jej umožniť zoznámiť sa s ohňom bližšie a to tak, aby to bolo bezpečné a aby si voči ohňu vybudovala zároveň aj rešpekt.Tu vám ponúkam jednoduchú aktivitu, vďaka ktorej sa deti môžu s ohňom naučiť zaobchádzať a pre vás oheň v kombinácii s deťmi už nemusí byť už strašiakom. 

Čo na to potrebujete?

– kovový podnos (dostatočne veľký, aby sa tam všetko zmestilo a bol odstatok miesta aj na manipuláciu)

– dlhšie zápalky (ideálne okolo 6-7 cm dlhé, pretože dlhšie sa budú lámať)

– nádobku na vodu (ktorú nepoužívate na pitie) a džbánik na naliatie vody

– misku na použité zápalky (kovovú alebo keramickú)

– zhášadlo

– sviečkuPotreby si rozložte na podnose tak, aby ste všetko mali po ruke v logickej postupnosti. Najlepšie je položiť sviečku naľavo a pohár s vodou a misku napravo od sviečky. Verte alebo nie, deti si to takto zapamätajú. Krabičku so zápalkami si pri škrtnutí položte na stôl škrkátkom nahor. Sviečku zapáľte a horiacu zápalku ponorte do vody a potom odložte na misku. Po chvíľke horenia sviečku zahaste zhášadlom. To bude pre deti také malé kúzlo 🙂Skôr, ako aktivitu ponúknete deťom, vyskúšajte si ju vy sami. Uvidíte, na čo všetko môžete prísť, čo vám môže pri tom zavadzať, čo by ste už druhýkrát urobili inak. Ak uvidíte, že dieťa robí niečo inak ako vy, ale zvláda to a je to bezpečné, nemusíte ho opravovať. Adelka napríklad drží krabičku so zápalkami pri škrtnutí vo vzduchu. Pri ďalšom raze som jej iba ukázala, ako si ju chytí ďalej od seba. Niekedy sa jej nepodarilo škrtnúť zápalkou ani po viacerých pokusoch. Sama musela prísť na to, akú silu na to musí použiť. Ja som jej iba napovedala slovami „silno a od seba“. Táto aktivita ju tak zaujala, že hneď minula krabičku zápaliek. Ďalšíkrát so zápalkami už trošku viac experimentovala a začala si odpaľovať zápalky od horiacej sviečky. Nechala som ju. Inokedy zasa keď škrtla zápalkou, nechávala ju dlhšie rozhorieť. Raz až tak, že už v podstate mala oheň takmer pri prstoch. Trošku sa zľakla, tak som jej hneď ukázala, ako ju v takýchto prípadoch musí ihneď zahasiť vo vode. Myslím si, že v takýchto momentoch sa buduje rešpekt.zapaľovanie sviečkyAktivitu môžete mať doma k dispozícii na poličke. Ale bez zápaliek! Tie si od vás dieťa vždy vypýta a vy viete, že musíte byť pri ňom. Nemyslím si, že oheň by mal byť pre deti tabu. Netreba im ho odopierať, ale správnou formou ukázať, ako sa s ohňom manipuluje a túto potrebu detí (ako aj ostatné) naplniť. Vy sami však musíte vedieť, či a kedy je na to dieťa pripravené…

Abecedná skrinka

    Abecedná skrinka, písmenková komoda alebo akokoľvek ju už nazveme, je veľmi fajn a komplexnou Montessori pomôckou, ktorá, povedzme si to narovinu, vás bude stáť veľa práce a trpezlivosti. Ale výsledok, myslím si, stojí za to.Abecedná skrinka je skrinka s množstvom zásuviek, ktoré sú označené písmenami abecedy. Do nich sa vkladajú predmety začínajúce na príslušné písmeno. Je pomôckou jazykovej výchovy, ktorá slúži primárne pre tzv. zvukovú hru. Kúpiť sa dá napríklad niekedy aj v Lidli (naša je odtiaľ) alebo bežne ju dostať v obchode s náradím.

Na čo sa dá využiť?

Ak máte skrinku vzorne kompletne naplnenú, je možné, že sa dieťa pomocou nej naučí abecedu – jednak poradie a jednak sa naučí priradiť zvuk písmena k jeho vizuálnej podobe práve vďaka vloženým predmetom. To však predpokladá, že dieťa dokáže rozpoznať prvé písmeno slova foneticky, teda podľa sluchu. To je v Montessori známe práve ako spomínaná „zvuková hra“, na ktorú v podstate stačí zopár zásuviek s písmenkami. Keď dieťa pochopí princíp, potom to už ide. Adelka začala počuť prvé písmenko slova, keď mala asi 3 roky. Trvalo to potom cca rok, kým začala počuť posledné, bolo to nedávno. Ale niet sa kam ponáhľať. Senzitívne obdobie pre jazyk a reč trvá až do cca 6 rokov. Po zvukovej hre (na veľa spôsobov) potom vytiahnete šmirgľové písmená a následne pohyblivú abecedu…

Zvuková hra

Zvukovú hru môžete začať úplne jednoducho tak, že vyberiete zopár predmetov, spoločne si ich pomenujete a jeden z nich chytíte do ruky so slovami: „Vidím niečo, čo začína na K.“ (nie KÁ) Keď dieťa pochopí princíp, o čo ide, potom už do ruky nemusíte vziať nič a dieťa samé vyberie správny predmet.Variantom môže byť, že dieťa vyselektuje predmety začínajúce na nejaké písmeno (na obrázku vľavo predmety na S). Prípadne ak už dobre počuje danú hlásku, môže selektovať predmety, ktoré majú S na začiatku a „inde“. (na obrázku predmety začínajúce na M a vpravo predmety, ktoré majú M „inde“).Podobne môžete nadviazať s hláskami, na ktoré slová končia.

Čím ju naplniť?

Ale aby som príliš neodbočila od toho, o čom som chcela písať. Čím naplniť zásuvky abecednej skrinky, aby ste nezbankrotovali? Najskôr prekutrete svoje 30-čné odložené kufríky s céčkami, jojami, mončičákmi a hračkami z kindervajec 😀 Potom prehrabete kuchyňu a manželov vercajch, prípadne zapojíte babku a dedka, že ak majú doma malé zbytočnosti, sem s nimi 😀

Hlavným kritériom je, aby to boli predmety čo najviac reálne. Teda zmenšeniny bežných vecí, ktoré používame. My sme tieto doplnili ešte o niektoré Safari miniatúry, použila som najmä hmyz a kvety. Niektorí na tento účel používajú aj obrázky predmetov, no tomu som sa práve chcela vyhnúť (aj keď pár isto použiť môžete, no nemali by tvoriť väčšinu, pretože to už môžete rovno dieťa posadiť ku knihe s abecedou). Preto niektoré zásuvky máme zatiaľ prázdne, resp. s minimom predmetov. Ale ako som písala vyššie, vôbec to nevadí. Aj s množstvom, ktoré máme teraz, sa dá pekne pracovať a kombinovať ich rôzne pre zvukovú hru. Možno vám napadnú ďalšie predmety a spoločne si skrinky doplníme, preto čakám na vaše komentáre.

Tak a tu je naša náplň abecednej skrinky:

A – anjel, auto

B – bábätko (bábika), baterka, bambuľka

C – cesta, ceruzka, cievka

Č – čiapka, črievičky, čaj

D – drievko, diviak

F – fazuľa, fotka

G – gorila, gombík, gumička, gulička, gaštan

H – húsenica, hmoždinka, hviezda

CH – chlieb (suchý 😉 ), chobotnica

I – ibištek, ihla, indián

J – jadierko

K – koník, kolobežka, kohút, koleso, kvet, kôstka, kocka, kuriatka, korálik

L – lev, lekno, lietadlo

M – mravec, mucha, mušľa, meter, motýľ

N – narcis, náušnice, nožnice

O – orchidea, odznak, ovca, orech

P – panda, pirát, pavúk, páska, pierko

R – rámik, ruža

S – slnečnica, strelícia, svišť, slamka, sliepka, srdce, slimák, spínka

Š – štuple (do uší), škatuľka, štipec (na prádlo aj do vlasov), štupeľ, škorpión, šváb, šupina (z ryby)

T – tulipán, trpaslík

V – vážka, vlajka, váza, vizitka

Z – zub, zebra

Ž – žirafa, žralok, žaba

Niektoré predmety sme doplnili nedávno, preto na fotkách chýbajú. V každej zásuvke máme aj písmenko z nejakého vkladacieho puzzle, ale to tam vôbec nemusí byť.

Dúfam, že sa podelíte v komentároch o svoju zbierku a budem to môcť doplniť do zoznamu aj pre ďalších, ktorí sa na abecednú skrinku ešte iba chystajú.

Takže, lovu miniatúr zdar! 😀

Objavujeme svet – ľudia, zvieratá, stavby sveta

    Nedávno som v článku o mape sveta písala o tom, ako šikovne sme doma spoločnými silami vyrobili mapu sveta vo veľkom formáte.  No a táto mapa nás sprevádza aj ďalej a nabaľujeme na to, čo už vieme, ďalšie vedomosti. Aj naďalej objavujeme svet a zaujímajú nás ľudia, zvieratá a stavby sveta. Začali sme tým, čo býva deťom najbližie, teda zvieratkami. V obchode Tedi som kúpila drevené truhličky, ktoré som na vrchnákoch označila farebne kódovanými svetadielmi podľa Montessori.Naplnila som ich malými Safari zvieratkami, prípadne takými zvieratkami, ktoré sme už mali doma a zmestili sa. Pre prípad, že by sa viaceré dostali mimo svojich krabičiek a Adelka by nevedela, ktoré zvieratko patrí na ktorý svetadiel, označila som ich. Každému zvieratku som niekde zospodu urobila malú farebnú bodku buď lakom na nechty alebo farbou na sklo. To zabezpečí kontrolu chyby a Adelka nemusí za mnou vždy utekať, aby som jej povedala, kam toto zvieratko patrí.

Ono sa to nezdá, ale keď to chcete brať naozaj poctivo a naučiť deti presné mená zvieratiek, má aj dospelý čo robiť. Spoznala som vďaka tomu tri druhy tučniaka. Cisársky je taký najznámejší, nuž a potom sa nám ešte dobre pamätá tučniak čiapočkatý, ktorý má po bokoch hlavy čierne prúžky a vyzerá to, akoby mal okolo brady uviazanú čiapku 🙂 Spoznali sme ešte aj tučniaka skalného, ktorý rád skáče zo skál a vraj sa rád parádi a nechá sa aj vyfotiť 😀

Na poličke s krabičkami máme aj zalaminované obrázky detí sveta. Sú označené podľa svetadielov,  takže sa dajú ľahko priradiť k mape. K týmto obrázkom si ešte radi vezmeme knižku Jak bydlí děti celého světa.Mám ju veľmi rada, pretože oboznamuje deti pár vetami o hlavných znakoch jednotlivých obydlí. Väčšinou sa vlastne dosť veľa rozprávame o tom, čo Adelku zaujalo na obrázku. 

Ďalšie veľmi obľúbené v spojení s mapou sveta sú miniatúry stavieb.

Najprv som ich dala Adelke iba na to, aby si ich popozerala a chytila do rúk. Keď sa s nimi trošku oboznámila, pripravila som jej kartičky (nech sa páči, stiahnite si ⇒)  Stavby sveta, kde sme si ich zároveň aj začali pomenovávať. Veľa sme sa o nich rozprávali a zaujali ju hlavne príbehy prečo a ako stavby vznikali. Veľmi pútavo sme sa rozprávali napríklad o Taj Mahal a pyramídach, tie si zapamätala hneď ako prvé, prečo je šikmá veža šikmá, fascinovalo ju, že Soche slobody sa dá vyliezť až na korunu…

Keď sme ich priradili na kartičky, podľa orámovania kariet bolo ľahké zistiť, ktoré stoja napr. v Európe. Vytiahli sme teda skladačkovú Montessori mapu Európy a uložili pamiatky na príslušné štáty.

Tieto zemepisné veci momentálne patria u Adelky medzi najobľúbenejšie spolu s počítaním do 100 😀 Ja som zemepis nikdy nemala rada. Keby mi ho niekto takto ukázal, verím tomu, že by som si ho zamilovala. Momentálne si Adelka začína všímať vlajky, takže to pekne nadväzuje, ale o tom niekedy nabudúce…