Čo pláva a čo sa potopí

~ montemother ~ Leave a comment

    Nedávno sme doma s Adelkou robili pokus, ktorý naozaj pripravíte za pár minút, keď chcete zmysluplne využiť čas. Skúšali sme, čo pláva na hladine a čo sa potopí.

Priviedla nás k tomu nečakane knižka o Mackovi Pu – Kam miznú po daždi kaluže?, ktorú Adelka našla v knižnici a nechcela sa jej vzdať.

Je vcelku náučná, vysvetľuje prečo je dobrý dážď, čo sa deje s kalužami, prečo niektoré veci plávajú a iné nie… Musím povedať, že veľa sa toho na ňu z tejto knižky nalepilo, že som to ani nečakala. A tak som v tejto súvislosti chcela, aby si to, čo sme si čítali, aj vyskúšala.

Našla som narýchlo pár predmetov z domácnosti a išli sme na to. Zvolila som sklenenú misku s vodou, aby z každej strany Adelka mohla pozorovať, čo sa vo vode deje. Postupne vkladala predmety do vody a čakala, či klesnú, alebo ostanú plávať.

Prekvapila nás ceruzka, ktorú ťahala ku dnu guma a špička vytŕčala nad hladinu. Spolu so zopár ďalšími predmetmi Adelka sama pochopila, že by sa zišla tretia kategória – ponára sa.

Predmety roztriedila a potom si pokus chcela zopakovať ešte raz celkom sama 🙂 A to je pre mňa vždy najväčšia odmena.

 

Mapa sveta

~ montemother ~ 2 komentáre

    Krátko na to, ako som oboznámila Adelku s glóbusom pevniny a vody, prišiel na rad glóbus so svetadielmi. Oba sme si porovnali a vysvetlila som jej, že na ňom je pevnina trošku iná, farebná a každý tento farebný „diel sveta“ voláme svetadiel. Modrú plochu sme si pomenovali ako oceán.

     Tento glóbus bol odrazovým mostíkom k mape sveta, okolo ktorej sa dlho u nás všetko točilo. Na nej sme si postupne pomenovali všetky svetadiely. Robili sme veľa aktivít na zapamätanie si farebného kódovania svetadielov. Stiahla a rozstrihala som túto mapu sveta.

Adelka ju vymaľovala a spoločne sme jednotlivé svetadiely nalepili na papierové taniere alias pologule.

Vyrobili sme aj knižku svetadielov, kam si Adelka všetky svetadiely obkreslila a potom ich vymaľovala. Toto ju veľmi bavilo a museli sme to robiť dvakrát 🙂 Keď som videla, ako veľmi ju to baví, jedno popoludnie, kým Adelka spala, som vyrobila mapu sveta vo veľkom formáte. Na tejto stránke som našla vyhovujúcu predlohu a za cca 1,5 hodiny som mala svetadiely obkreslené na veľký papier z papierovej rolky na kreslenie. Mapu sme podlepili kartónom a Adelka ju vymaľovávala vodovkami niekoľko dní. Celkovo má rozmer 90×45 cm.Som rada, že si ju vyrobila sama, pretože sa veľa vďaka tomu naučila. Bude peknou pamiatkou na toto obdobie a teším sa, keď jej ju v ráme zavesíme na stenu.

Ďalšie pokračovanie na tému mapy sveta nabudúce 😉

 

Čas spomienok

~ montemother ~ 1 Comment

       Koniec roka je čas, kedy väčšina ľudí bilancuje a dáva si novoročné predsavzatia. My si predsavzatia nedávame, ale radi si spomenieme na to pekné, čo sme v predošlom roku zažili. Predovšetkým sa zameriavame na všetko pozitívne a ak aj boli ťažké chvíle, z ktorých sme si už vzali ponaučenie, nevŕtame sa v nich a ideme jednoducho ďalej.

A keďže dobrom sa dobro násobí, pekné priťahuje ešte krajšie, chcem vám povedať jednoduchý spôsob, ako sa lepšie sústrediť na to pekné vo vašom živote. My sme si urobili pohár spomienok.

Ide o to, zbierať si počas roka pekné spomienky. Či už do krabičky si budete odkladať na pamiatku predmety, ktoré vám pripomenú vaše úsmevné zážitky a chvíle, alebo si ich môžete zapisovať na malé papieriky a odkladať do nejakej nádoby, napríklad do pohára. Na pintereste nájdete veľa nápadov, ako si „odkladať spomienky“. Ja som náš pohár spomienok neodfotila, pretože sviatky trávime mimo domov a ani som nevedela o čom a či vôbec budem cez sviatky niečo na blog písať. Tu je však zopár pekných pohárov, podobných tomu nášmu:

Zdroj foto: pinterest

Potom na Nový rok alebo na Silvestra si urobte pohodu doma s rodinou, s partnerom alebo sami so sebou a vráťte sa v čase. Čítajte si lístočky a pospomínajte na pekné zážitky, smejte sa a  cíťte vďačnosť za všetko krásne, čo vám život priniesol.

Keď si začnete spomienky odkladať, môžete do toho zapojiť aj deti. Nech si aj ony  vytvoria svoj pohár a buď budete zážitky zapisovať za ne (ak ešte nevedia písať, môžu si odkladať aj spomienkové predmety) alebo si ich budú písať samé. Čím skôr sa naučia zameriavať pozornosť na to dobré, tým lepšie.

My si naše spomienky ešte len budeme čítať, lebo sviatky trávime na cestách s rodinou. Vám všetkým prajem d nového roka krásne chvíle s vašimi najbližšími, ale aj s tými „okoloidúcimi“. Aby sme si boli všetci bližší, užívali si prítomné okamihy a viac sa tešili z maličkostí.

Lenka

 

 

Ako sme bábike ušili nohavice…

~ montemother ~ 2 komentáre

Keď sa jeseň prehupla do zimy, Adelka starostlivo usúdila, že predsa aj bábika potrebuje dlhé nohavice, aby jej nebolo zima 🙂 Pohotovo ma poslala kúpiť jej nejaké. Na takéto rozmary ja len tak ľahko neskočím a preto som navrhla, aby jej ich ušila. „Ale ja neviem ušiť nohavice,“ bolo prvé, čo jej napadlo. Ubezpečila som ju, že je to ľahké, že jej to ukážem a potom už to dokáže aj sama. Bola nadšená, veľmi sa na to tešila a ešte v ten deň som doma musela nájsť látku. Na ňu som nakreslila strih a Adelka si nohavice vystrihla.Vystrihnuté nohavice sme spojili po krajoch špendlíkmi, takže aj pri šití musela byť opatrná, aby sa nepichla. Párkrát sa to samozrejme aj stalo, ale patrí to jednoducho k tomu.Ihlu si navliekla celkom sama. Je dobré si ihlu zapichnúť do ihelníčka, aby boli obe ruky voľné a jedna mohla niť prestrčiť uškom ihly a druhá potiahnuť. Uzlík zatiaľ robím ja.Na jednej strane nohavíc asi do polovice dĺžky som Adelke ukázala, ako bude robiť jednoduché stehy. Má už skúsenosti so šitím TU, takže to pochopila pomerne rýchlo a asi tak 2/3 nohavíc ušila sama. Musela som jej trochu pomáhať, keď sa jej minula niť.Ušila ich po kúskoch asi za tri dni a musím povedať, že ju to veľmi bavilo. Najmä ten moment prekvapenia, keď boli nohavice hotové a prevracali sme ich z rubovej strany. Bola hotová, že to sama dokázala, čomu na začiatku ani neverila 🙂