Aktivity praktického života

26. januára 201728. februára 2017 ~ montemother ~ Leave a comment

Niekedy ich nazývame aj činnosti každodenného života a patria sem všetky činnosti, ktoré súvisia so starostlivosťou o vlastné telo a o okolité prostredie. Je to vlastne všetko to, čo robí človeka človekom. Deti už od útleho detstva sledujú nás dospelých, ako si umývame ruky, nalievame vodu, umývame riad, zaväzujeme šnúrky, aranžujeme kvety a podobne. A chcú nás napodobňovať.

Aktivity praktického života tvoria prevažnú časť činností detí do 3 rokov a aj od 3 rokov by mali byť neoddeliteľnou súčasťou dňa.

Do veku 3 rokov by mali tvoriť gro detských aktivít. Aby deti vedeli zvládnuť základné sebaobslužné činnosti ako naliať si vodu z džbánika, naložiť jedlo, ošúpať ovocie, obliecť sa, obuť sa, atď. V tejto súvislosti som našla video, ako sa v 2,5 roku Adelka obúvala:

Aj keď sa to možno nezdá, ale sú to azda tie najdôležitejšie aktivity pre dieťa. Netreba deti ani príliš zahŕňať rôznymi „umelými“ aktivitkami. Takže ak máte núdzu o zmysluplne strávený čas s deťmi, venujte sa doma aktivitám praktického života. Poďme si teda povedať, čo všetko sa z môjho pohľadu deti môžu týmito aktivitami naučiť a prečo sú také prospešné:

rozvíjajú sa pri nich motorické schopnosti a koordinácia oko-ruka. Dieťa pri nich vykonáva najrôznejšie pohyby rúk, zápästia či niekedy aj celých ramien. Toto nenahradí žiadna iná aktivita.
rozvíjajú jemnú motoriku, deti sa učia ovládať svoje prsty, napríklad rozpoznať, že tanier treba chytiť pevne, zatiaľčo vajíčko veľmi opatrne. No a to nehovorím o tom, ako pracujú pršteky napríklad pri samotnom šúpaní vajíčka…
majú vlastnú kontrolu chyby tým, že dieťa hneď ľahko rozpozná, že niečo nerobí správne. To ho posúva dopredu, musí rozmýšľať, ako to urobiť lepšie. Napríklad rozleje sa voda pri nalievaní z džbánu, rozbije sa pohár, vysype sa ryža pri prekladaní z misky do misky, ostane špina na tanieri pri umývaní riadu, odstrihne príliš dlhé alebo krátke kvietky do vázy a pod..
deti k týmto aktivitám samé prirodzene inklinujú. Priťahujú ich ako magnet. A preto sa pri nich vedia aj veľmi sústrediť, že nevnímajú nič naokolo. A to je stav, ktorý chceme u detí dosiahnuť. Keď vidíte, že dieťa s upreným pohľadom a vyplazeným jazykom sa snaží navliecť šnúrku do topánky, to je to správne rozpoloženie. Maria Montessori to nazývala „polarizáciou osobnosti“. Deti po vystúpení z tohto stavu sú pokojnejšie, spokojnejšie a zrelaxované.
vďaka nim sa rozvíja u dieťaťa koncentrácia a trpezlivosť. Tieto schopnosti si potom prenášajú do bežného života, čo je na nezaplatenie.
pomáhajú rozvíjať presnosť a odhad,
tým, že ich robia každý deň, robia ich stále lepšie a lepšie, čím si veria vo vlastné schopnosti, budujú sebavedomie a zároveň ich to motivuje robiť veci „ja sám“, lebo vedia, že to zvládnu.

V ďalších príspevkoch napíšem o tom, ako vyzerajú tieto aktivity u nás. Najbližšie sa môžete tešiť napríklad na naše obľúbené umývanie riadu 🙂

Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+ …

Hry na niečo vs. Montessori

12. januára 201712. januára 2017 ~ montemother ~ 4 komentáre

Od Adelkiných 3. narodenín sa u nej veľmi rozvinula fantázia. Rada sa hrá na niečo, vytvára si v mysli rôzne situácie, hračkám dáva úlohy a inscenuje s nimi rôzne scenáre. Veľa som čítala o tom, že tzv. „pretend play“ alebo „hry na niečo“ nie sú Montessori. Nerada veci škatuľkujem. A preto som sa snažila vytvoriť si svoju úvahu a názor na tento druh hry. A na čo som prišla ? Čítajte ďalej …

U detí vo veku 3 – 5 rokov nastupuje túžba hrať sa na niečo. Ako som písala vyššie, nebolo to inak ani u nás. Prišlo to akoby zo dňa na deň. „Ty budeš chobotnica a budeš bývať v tomto jazere,“ povedala raz Adelka ocinovi, keď spolu rozprestierali modrú deku na zem (rozumej modrá deka = jazero 😉 ). Sama si vytvára tieto príbehy a veľmi ju to baví. Okrem toho rada počúva všelijaké vymyslené príbehy, tak už sa niekedy s mužom cítime ako rádiá, lebo to nemá konca 🙂

Montessori pomôcky vs. fantázia

Hovorím si, že podľa Montessori treba nasledovať dieťa v tom, čo ho baví. To by bol taký prvý argument, prečo pretend play podporovať. Alebo možno nie podporovať, ale dať dieťaťu na to priestor, aby som sa presne vyjadrila. Keď sa zamyslím nad Montessori pomôckami pre deti 3 – 6 rokov, pri nich veľmi priestor na fantazírovanie nie je. A ani by sa dieťa nemalo hrať s týmito pomôckami inak, ako je určené. Aspoň teda v Montessori škôlkach. Tým si zachovávajú istú dôstojnosť a vážnosť, ktorú si samozrejme v plnej miere aj zaslúžia. Myslím si, že pokiaľ dieťa má môžnosť chodiť do Montessori škôlky, kde si v plnej miere užije Montessori pomôcky, potom je to úplne v rovnováhe, ak sa doma hrá dieťa s autíčkami, domčekom pre bábiky, vláčikmi a pod..

Reálne skúsenosti nadovšetko

M. Montessori bola zástankyňou reálnych skúseností. A teda aby dieťa poznalo veci priamo, hmatateľne a mohlo si čo najviac toho zažiť a užiť. Preto by sme nemali deťom vytvárať napríklad umelé kuchynky s „akože riadom“, ale umožniť im variť v kuchyni s nami. Alebo v prípade chlapcov, zapájať ich do majstrovania spolu s otcom či dedkom, aby si skúsili držať šrobovák, kladivo, zatĺkať a hlavne vidieť výsledok práce, ktorý je použiteľný v našom svete. To je podľa mňa to, o čo tu hlavne ide. Hry na niečo majú totiž veľa spoločného s realitou – vychádzajú z nej. Vezmite si hry na lekára, na obchod, na policajtov… to všetko deti niekde videli, zažili a majú s tým priamu či nepriamu skúsenosť. Preto je také dôležité pripraviť deťom prostredie, v ktorom je všetko prispôsobené ich veľkosti.

Vieme improvizovať?

Pomocou hry na niečo sa môžu deti aj veľa naučiť. Či už si rozšíria slovnú zásobu, naučia sa riešiť rôzne situácie alebo vychádzať s ľuďmi. Pomáhajú im rozvíjať kreativitu, vytvárať si všelijaké scenáre, ktoré môžu všelijako dopadnúť. Improvizácia je pri týchto hrách niečo cenné, čo chýba niekedy aj nám dospelým v reálnom živote – byť pripravení na všetko. To sa môže z pohľadu Montessori zdať práve kameňom úrazu, pretože tieto hry sú neriadené a nemajú vždy rovnaký priebeh. Chýba v nich štruktúra, rovnaký začiatok, priebeh a koniec, k čomu sa deti snažíme viesť v Montessori prístupe.

Aby som to na záver zhrnula – všetkého veľa škodí. Deti samé k týmto hrám inklinujú a snáď nie je dieťa, ktoré by sa na niečo nehralo. Zrejme je to vývinová potreba a deti tieto hry nielen potrebujú, ale aj majú veľmi radi. Nemá zmysel ich v dieťati potláčať, ale rozumným spôsobom na ne vytvoriť čas aj priestor. U detí do 3 rokov by som jednoznačne pretend play vynechala, pretože dieťa musí predovšetkým pochopiť reálny svet. Až keď pochopí a spozná svet okolo, môže vstúpiť do sveta fantázie.

Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…

Najkrajšie (Montessori) knižky pre deti o zime a Vianociach

8. decembra 20169. decembra 2016 ~ montemother ~ 3 komentáre

Tak, ako sa menia ročné obdobia, tak meníme aj my knižky na našej poličke. Ak by ste hľadali inšpiráciu ohľadne kníh o Vianociach a zime, tu je môj výber 😉 (keby niekto nevedel, tak všetky názvy sú klikateľné a dostanete sa cez ne ku knižným titulom na internete)

1. Co se děje o Vánocích – krásne veľké leporelo, pri ktorom môžete o sviatkoch a zvykoch rozprávať 2 a 3-ročným deťom.

2. Potulky zimou – jedna zo série 4 knižiek o ročných obdobiach. V knižke je veľa detailov a spolu s dieťaťom môžete stranu za stranou sledovať, ako sa rozvíjajú príbehy rôznych ľudí. Veľmi obľúbená séria mojej 3- ročnej dcéry.

3. Vánoce z celého světa – knižka spojená s omaľovánkami a rôznymi úlohami pre deti. To všetko v podtóne oslavy Vianoc v rôznych kútoch sveta. Vzhľadom pre svoju pestrosť by som ju odporúčala pre deti od 3 – 4 rokov.

4. Winter – leporelo Gerdy Muller, ktorá si získala moje srdce a obdiv za jej realistické knižky a krásne ilustrácie. Je zo série 4 ročných období Spring, Summer, Autumn, Winter. Môžete si ich listovať už s deťmi okolo 1 roka.

5. Terka sa učí piecť – pečenie k vianočným sviatkom neodmysliteľne patrí. A preto, ak chcete vedieť, ako Terka pomáhala mamičke upiecť koláčiky, určite si ju prečítajte.

6. Terka sa učí lyžovať – ďalší príbeh o Terke, ktorý môže byť veľmi motivačný, pokiaľ chcete zrovna túto zimu postaviť vaše deti prvýkrát na lyže 😉

7. Terka oslavuje Vianoce – ako oslavuje Terka Vianoce a čo všetko treba pred Vianocami nachystať, to sa dozvedia deti z tejto knižky.

8. Narodenie Ježiška – Knižka pre všetky zmysly – príbeh pre najmenších o tom, ako sa narodil Ježiško. Vnútri zazrú dokonca aj ligotavú hviezdu alebo si môžu chytiť jemnú Ježiškovu prikývku. 9. Adventný kalendár – pre malých knihomoľov je tu originálny adventný kalendár, ktorý obsahuje 24 malých knižočiek na každý deň až do Vianoc.

Aké sú vaše obľúbené vianočné a zimné knižky? 😉

Deti sveta – knižky, aktivity a hry

29. novembra 2016 ~ montemother ~ 4 komentáre

V tomto článku by som chcela zhrnúť knižky, kartičkové aktivity a jednu peknú spoločenskú hru, s ktorými sme začali s Adelkou objavovať krajiny a kultúry sveta. Mám rada túto tému, lebo sa pri nej dá rozprávať nielen o tom, že na našej planéte žijú rôzni ľudia a všetko sú to ľudia ako my, iba inak vyzerajú, inak sa obliekajú, stavajú si iné domy, ktoré súvisia povedzme s podnebím, varia si rôzne jedlá, chovajú rôzne zvieratá a podobne. Ale dá sa tu hovoriť aj o kultúre obliekania, zvykoch a tradíciách.

Deti ako ja

Na tému detí sveta nás celkom nevinne priviedla jedna krásna knižka z knižnice. Možno ju už poznáte. Reálne fotky detí a ich rodín, s krátkym popisom ich života. Nám učarovali krásne veľké fotky a rôzne detaily o deťoch, o tom, čo radi jedia, aké majú domáce zvieratko, alebo čo ich v škole baví…

Práve tieto detaily Adelku veľmi zaujali a vždy sa ma opýtala napríklad “ a čo jedia? Akého majú psa?“. Táto knižka Adelke učarovala. Poznáte ten pohľad, keď dieťa stretne dieťa, uprene na seba pozerajú a navzájom sa skúmajú? Tak tu to bolo niečo podobné. Tento chlapec napríklad zaujal Adelku jeho prstami na nohách. Má totiž veľmi širokú nohu, lebo nikdy nenosil topánky…

Kartičky

Na túto tému sa hrávame už dlhšie s týmito milými kartičkami. Ako kontrola chyby tu slúži farebná bodka. My sme ich začali skladať už okolo 2 rokov a to tak, že postavičky som dávala Adelke roztriedené, zaštipcované štipcom na prádlo. Vedela ich potom zaštipcovať aj naspäť (najprv s mojou pomocou) a odložiť na miesto.

Oveľa podrobnejšie sú kartičky od Juchuuu, ktoré sa dajú obohatiť ešte kartičkami s obydliami sveta. To ocenia najmä staršie deti.

Alebo krásne sú aj tieto karty zo stránky Teachers Pay Teachers. Dajú sa zdarma stiahnuť, ale treba sa registrovať. Miriam z poľského blogu Moje Montessori si k nim vytvorila aj titulnú stránku a mala výborný nápad zaradiť medzi deti aj fotku svojho synčeka 😉 S týmito kartami sa dá pracovať v kombinácii s mapou sveta.

Cestujeme prstom po svete

Na internete som objednala veľmi peknú knižku – Markétka a Míša na cestě kolem světa, len akosi ku nám ešte nedorazila. Bude to pre Adelku darček k Vianociam. Je veľmi pekne ilustrovaná a bude sa dať pri nej veľa hovoriť o kultúrach, zvykoch, pamiatkach či krajinných zvláštnostiach. Opäť je v nej veľa detailov, ktoré isto vzbudia veľa otázok.

Keď sme už veľa hovorili o tom, ktoré deti sú z ktorej krajiny, tak som Adelke ponúkla aj toto puzzle sveta. Adelka ho miluje a skladá ho snáď aj každý deň. Vďaka nemu spoznala názvy kontinentov a začali sme sa rozprávať o zvieratách, ktoré kde žijú a o stavbách sveta. Výhodou je, že po vybratí puzzlí nájde dieťa predlohu, na ktorú naspäť puzzle ukladá.

Na túto tému som našla aj peknú spoločenskú hru Travelino. Je v nej 6 figúrok rôznych národností a veľa kartičiek farebne odlíšených podľa kontinentov. Veľmi obľúbenou aktivitou u nás je momentálne priraďovanie kartičiek ku kontinentom.

Každý kontinent má svoju farbu a tou sú aj kartičky orámované.

Je to vlastne spoločenská hra, kde deti s figúrkami cestujú po celom svete a spoznávajú jednotlivé krajiny. Hádže sa kockou a na niektorých políčkach si majú hráči navzájom dávať všelijaké otázky o krajinách alebo úlohy. Dá sa s ňou však zahrať aj svojským spôsobom a opäť tak predovšetkým rozšíriť slovnú zásobu.

Toľko od nás na túto tému. Ak máte aj vy nejaké tipy na tému sveta a rôznych kultúr, rada sa nechám inšpirovať 🙂 Celkom by nám bodla napríklad aj nejaká kreslená rozprávka o spoznávaní krajín. Nepoznáte nejakú?

Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…

Zdroj foto knihy Markétka a Míša na cestě kolem světa: http://www.axioma.cz/knihy/encyklopedie/marketka-a-misa-na-ceste-kolem-sveta.htm