Čuchové dózy – urob si sám

    Keď mi Adelka začala pri varení privoniavať koreničky, povedala som si, že je asi čas urobiť nejaké tie čuchové dózy. Pomaly začína vnímať svet aj inak ako očami, čo ma celkom teší, pretože pre trénovanie zmyslov toho M. Montessori vymyslela celkom dosť 😉ako-vyrobit-montessori-cuchove-dozy

Kúpila som v lekárni nádobky na mastičky. Tie sa mi zdali, že dobre tesnia a vôňa z nich len tak rýchlo nevyprchá. Potom som sa rozhodovala, aké vône do nich dám. Kritériom bolo, aby to boli vône bežné, výrazné a zároveň, aby som to doma všetko mala po ruke. img_2974-001Tie vône ma naladili už celkom vianočne 😉 Klinčeky, škoricu a rascu som zabalila do malých látkových batôžtekov. img_2976

Každá vôňa bola v modrom aj červenom batôžteku, aby sme potom mohli hľadať rovnaké vône (tzv. párovanie).

img_2980

Citrón, mandarinku a mätu som mala v podobe esenciálnych olejov, ktoré som nakvapkala na vatu.img_2982

Batôžteky a vatu som dala do nádobiek a bolo hotovo. Nádobky som ešte označila rovnakou látkou, ako boli batôžteky, aby to korešpondovalo. Vystrihla som malé krúžky z látky a tie som tavnou pištoľou prilepila na vrchnák.montessori-cuchove-dozyZačali sme so 4 pármi vôní (možno by stačili aj 3 páry na úplný úvod). Rozhodla som sa, že keď Adel spozná tieto 4 vône, potom vždy postupne jednu zamením. A až na samý koniec jej nechám v poličke 6 párov dózičiek.

No a aby si Adelka vedela skontrolovať, či našla rovnaký pár, na spodok nádobiek som nakreslila 4 rôzne tvary.

img_3012

Myslím, že sa mi to celkom podarilo. Veď pozrite na ten úsmev 🙂

img_3016

Čo sa týka tohto nášho prevedenia, na záver by som chcela povedať, že som videla rôzne čuchové dózy, ktoré boli vytvorené napríklad zo sklených koreničiek. Výhodou môže byť to, že dieťa iba otočí vrchnákom alebo vyklopí uzáver a môže si cez dierky pričuchnúť. Vraj nepomieša obsah, ktorý sa v nich skrýva, ako v našom prípade, keď nádobky otvára. Ak by ste sa do podobného niečoho pustili, zvážte prípadne aj túto možnosť. Ja som nechcela investovať do drahých koreničiek, nakoľko človek nikdy nevie, či a ako dlho to dieťa bude baviť. A na druhej strane, keď si uvedomím, že Adelka mi bežne odskrutkováva koreničky, myslím, že aj naša verzia je tiež celkom fajn 😉

Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…

Ste otrokom MONTESSORI ?

    Dávnejšie som na Facebooku čítala komentár k fotke s podtitulom „Montessori podľa nášho tatina“, na ktorej dieťa nastrkovalo korálky na metličky ručného mixéra. Komentoval to iný muž slovami „Montessori, to je to, kde sa rodič postupne stáva otrokom dieťaťa?“. Tento výrok ma donútil zamyslieť sa nad tým, ako rôzne ľudia dokážu chápať Montessori učenie. Doslova ma to vytiahlo z mojej bubliny, ktorú som si okolo seba vytvorila v domnienkach, že veď predsa každý musí mať rád Montessori. Zrejme si tento muž myslel, že Montessori je výchova bez pravidiel a hraníc, kedy sebavedomé dieťa svojimi požiadavkami prevalcuje dospelého.

Áno, Montessori deti, ak ich tak môžem nazvať, sú sebavedomejšie. Viac si veria, sú slobodnejšie a naučené spoliehať sa viac na seba. Otázka je, či my dospelí sme pripravení vychovávať takéto deti. Myslím si, že takýto nový prístup k deťom nie je pre každého rodiča. Najmä nie pre toho, ktorý nie je ochotný opustiť svoj staré vzorce myslenia a správania a prispôsobiť sa dieťaťu. Prispôsobiť nerovná sa podriadiť. Aj Montessori má svoje hranice a hoci ich nastavuje jasne, nastavuje ich aj s rešpektom a úctou k dieťaťu. V Montessori vždy hľadáme spôsob, ako umožniť dieťaťu to, čo chce, ale nie na úkor ostatných.

Ja to vidím skôr opačne. Otrokmi sa stávame práve vtedy, ak veľa vecí dieťaťu zakazujeme a máme potrebu mať všetko pod kontrolou. Často preberáme zodpovednosť za konanie svojich detí a nenecháme ich urobiť chyby. Akokoľvek chceme svoje dieťa uchrániť, musíme mu nechať voľnosť veci zažiť. Dieťa nie je vôbec hlúpe a vie sa o seba veľmi dobre postarať. Raz si nechcela moja Adel obliecť sveter, keď sme sa chystali do obchodu. Vedela, som, že v klimatizovaných priestoroch jej istotne bude zima, nehovoriac o oddelení s chladenými výrobkami. Napriek tomu, že som ju niekoľkokrát na to upozornila, sveter si zobrať nechcela. Sama prišla v obchode na to, že jej je zima. Dnes si už sveter berie sama alebo dá na moju radu, pokiaľ ideme niekam inam. Ďalšou vecou u nás bolo chodenie naboso vonku. Spočiatku som to riešila (respektíve riešila som svoje strachy). Dnes to už nechávam na Adel. Zopárkrát sa už stalo, že si nohu poranila. Nemalo by zmysel jej hovoriť stále dokola „obuj sa, lebo si pichneš niečo do nohy“, pretože pokiaľ to nezažije, dieťa nevie, čo sa pod tým skrýva. Rovnako je to aj so šálkou horúceho čaju. Dieťa nerozumie slovám „nechytaj, popáliš sa“, pokiaľ to neskúsi. Nevie, aký pocit je to na prstoch, držať niečo horúce. Aj my sme sa raz popálili prvýkrát, aj nám prvý raz niečo pichlo do nohy alebo nám bola zima, keď sme sa dobre neobliekli. Aby bolo jasné, nemyslím tým, že máme deti vystavovať nebezpečenstvu. Chcem tým povedať to, že otrokmi svojich detí sa stávame vtedy, ak ich nenecháme vhodným spôsobom veci zažiť a robíme všetko za ne. Najmä, pokiaľ to dokážu samé.

Pamätám si, ako mne otec vždy hovoril, ako mám veci robiť. Akokoľvek som to vymyslela, nikdy to nebolo dosť dobre. A možno práve preto nechávam svojej dcére slobodu vo výbere aj v rozhodovaní, podporujem ako len viem všetko, čo si vymyslí a to vždy tak, aby to vyhovovalo nám obom. Beriem to ako hru, ukazuje mi pri tom nové možnosti, ktoré ja už svojím stereotypným spôsobom myslenia nevidím.

Žiadna z výchov, či už je to Montessori, Waldorf, Reggio Emilia, alebo hocičo iné, nerobí z rodičov otrokov svojich detí. Všetko je to o nás,  ako sa k výchove postavíme.

 „Buď zmenou, ktorú chceš vidieť vo svete.“

Gandhí

 

Farebné doštičky – urob si sám

    Farebné doštičky sú Montessori zmyslovou pomôckou na spoznávanie farieb a ich odtieňov. Existujú 3 škatuľky s doštičkami:

škatuľka č. 1 –  základné farby – červená, modrá, žltá – z každej farby 2 páry

škatuľka č. 2 – základné a odvodené farby – biela, čierna, šedá, hnedá, oranžová, zelená, ružová, fialová, modrá, červená, žltá – z každej 2 páry

škatuľka č. 3 – odtiene farieb – 9 farieb v 7-mich odtieňoch (šedá v odtieňoch od bielej až po čiernu, červená, oranžová, žltá, zelená, modrá, fialová, hnedá a ružová).

Vzhľadom na to, že táto pomôcka nie je veľmi náročná na domácu výrobu, vyrobili sme si aj my škatuľku č. 3 – tieňovanie.farebne-dosticky-diy-urob-si-sam

Potrebovali sme na to drevené doštičky, bielu farbu, (zalaminované) farebné prúžky, obojstrannú lepiacu pásku a nožnice. Dá sa zaobísť aj bez drevených doštičiek a jednoducho pracovať iba so zalaminovanými farebnými prúžkami. No viem, ako vždy dopadnú zalaminované kartičky a tiež aj kvôli manipulácii som sa rozhodla urobiť túto pomôcku trvácnejšiu. drevene farebne dosticky ciste

Farebné doštičky môžete vyrobiť  dvoma spôsobmi:

  1. nalepíte na drevené doštičky (zalaminované) farebné prúžky komplet aj s bielymi okrajmi. Výhoda je tá, že nemusíte doštičku maľovať bielou farbou ako podklad. PREDLOHY NA STIAHNUTIE: Škatuľka č. 2 a Škatuľka č. 3.
  2. natriete ich bielou farbou, ako to bolo u nás. Keďže sme využili farebné prúžky zo vzorkovníka farieb z farbov-lakov,vzorkovnik farieb(tam vám ho buď dajú alebo predajú za symbolickú cenu; my sme dostali grátis), nesedel nám presne rozmer farebných prúžkov na doštičky. Vtedy je lepšie podklad namaľovať nabielo a na to nalepiť farebné prúžky. Ak zarobíte farbu hustejšiu, postačí 1 náter. My sme mali vzorkovník, kde je 5 odtieňov z každej farby. Originál pomôcka obsahuje 7 odtieňov, ale vôbec mi to nevadí, pretože aj tak som zistila, že Adelka nedokáže momentálne usporiadať viac ako 4 odtiene. Zo vzorkovníka sa dalo použiť 8 farieb, ešte musím dorobiť fialovú a červenú (tyrkysovú máme naviac). Prúžky zo vzorkovníka som zalaminovala a nalepila obojstrannou lepiacou páskou (kobercová, nie penová) na doštičku. Páska drží nad moje očakávania, snáď ešte lepšie ako sekundové lepidlo, a to ani nemusí byť na celej ploche farebného prúžku. Farebné prúžky boli trošku širšie ako doštička a tak som prečnievajúcu časť jednoducho odstrihla. Samotné laminovanie, strihanie a lepenie mi zabralo niečo vyše hodiny času.farebné doštičky urob si sám diy

Najjednoduchšou alternatívou k originál farebným doštičkám je, že si môžete kúpiť v galantérii tzv. štopkacie priadze, ktoré vyzerajú veľmi podobne ako farebné doštičky. Podobné vlastne kedysi používala M. Montessori. Boli to drevené doštičky, na ktorých boli navinuté hodvábne nite. color-tablets-montessoriDoštičky boli nasadené na dvoch protiľahlých stranách do líšt, takže sa nite nedotýkali stola. Tak bolo možné s doštičkami pracovať bez toho, aby sa deti dotýkali hodvábnych nití. Farby nití si tak uchovávali po dlhú dobu svoj odtieň.*

M. Montessori opisuje vo svojej metóde použitie 8 farieb po 8 odtieňov, pričom dieťa sa na počet 8 odtieňov dostáva postupne, tréningom. color-tablets-originalDokonca deti mali k dispozícii 2 sady týchto doštičiek s tieňovaním (tj. 2 x 64 ks) a nielen usporadúvali od najtmavšej po najbledšiu, ale aj párovaním hľadali rovnaký odtieň vybranej farby.** Podobnú tendenciu pozorujem aj u Adelky, že pri ukladaní doštičiek, vždy pozerá na sýtosť inej susediacej farby.img_7455

O tom, ako sa hrať s farebnými doštičkami a podporiť u dieťaťa rozlišovanie farieb, napíšem nabudúce… 😉

Zdroje:

* M. Montessori, Objevování dítěte

** M. Montessori, The Montessori method: http://digital.library.upenn.edu/women/montessori/method/method.html

Zdroj ČB fotografií:  http://digital.library.upenn.edu/women/montessori/method/method.html

Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…

Vtáky

     Na stavbe nášho nového domu sme našli hniezdo. Kedysi v lete, ešte na otvorenej stavbe, tam mal svoje hniezdo s vajíčkami malý vtáčik. Adelka ho vždy kontrolovala, keď bola príležitosť. Do jesene nevysedel vajíčka, zrejme sa mu muselo niečo stať, a tak ostalo po ňom hniezdo. Samozrejme, ja nadšená som ho hneď  chcela ukázať Adelke. Je to zážitok vidieť a najmä držať hniezdo v rukách. hniezdo

A tak sa začalo pátranie, čo to bolo za vtáka 🙂 Neverila som, že už len zo samotného hnieza sa dá toľko vydedukovať. Už keď som ho prvý raz chytila do ruky, všimla som si, že sú v ňom okrem iného aj ľudské vlasy. Myslela som si, že to tam zavial vietor moje alebo niečie, ale zistila som, že nie. Niektoré vtáky stavajú hnieza zo srsti zvierat ako sú psy a mačky (väčšinou ich použijú ako výstelku pod vajíčka) a aj z ľudských vlasov. Tie normálne zakomponujú pomedzi trávu. V našom hniezde bol ešte aj mach, špagát a jemné páperie. img_7153

Tieto všetky indície nás doviedli k tomu, že ide o vtáka, ktorý žije medzi ľudskými obydliami. K identifikácii vtáka nám ešte veľmi pomohli vajíčka. Boli veľké niečo cez 2 cm a čisto biele. Boli prekvapivo ľahké, pretože vyschli. To znamená, že hniezdo bolo dlho opustené. Pátrala som po ňom na tejto stránke, kde nájdete pekný atlas rastlín a živočíchov s fotkami a popisom. Vďaka nej si myslíme, že to bolo hniezdo s vajíčkami dážďovníka.

hniezdo dazdovnik

  • zdroj foto: http://snaturou2000.sk/zivocichy/dazdovnik-tmavy

Pre Adelku bolo nesmierne zaujímavé skúmať, z čoho je hniezdo vytvorené a držať vajíčka. img_7145Veľa sme sa o tom rozprávali, vysvetľovali si, že podobne ako sliepka, tak aj vtáčiky znášajú vajíčka, sedia na nich a ohrievajú ich, až sa z nich vyliahnú malé vtáčiky. Vytiahla som knižku, ktorú som kúpila už dávno a rozprávanie a pomenovávanie vtákov pokračovalo. kniha-putovanie-prirodou„A tento vták sa ako volá, mami? …A tento?“ pýtala sa stále Adelka. Povedali sme si aj o tom, kde žijú vtáky, aké všelijaké môžu mať zobáky, o sfarbení samičky a samčeka…img_7347

Mám najbližšie v pláne vytlačiť na väčší formát tento plagát našich vtákov a zavesíme ho na stenu. (kliknite na obrázok pre zväčšenie)vtaky-plagatA ďakujem ešte jednej mamičke z našej Facebookovej skupiny Montessori SK, ktorá nám poskytla kartičky vtákov aj s popisom.snimka    No a chcete vedieť ako to skončilo s naším hniezdom? Toľko sme ho prenášali, až raz som ho nechala položené v igelitke na botníku a návšteva naň položila tašku s nákupom. Vajíčka sa rozpučili a smrdeliiii… tak sme ho museli zahodiť 🙁 Škoda. Mohli sme sa ním do dnes tešiť.

Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…