6 krokov k samostatnému zaspávaniu

    Keď bola Adelka maličká, stále som si myslela, že uspávanie detí bude jedna z vecí, s ktorými budeme musieť zabojovať. Všade som počúvala a čítala, ako ich deti nespia cez deň ani minútu, ako ich hodinu uspávajú a dieťa nakoniec spí 10 minút. Niekto to rieši položením dieťaťa do postieľky, zatvorí dvere a dieťa plačúc zaspí samé. Tento posledný štýl je mi asi najviac vzdialený a nikdy som to takto ani neskúšala. Sme tými rodičmi, ktorí vždy boli s dcérou, až kým nezaspala. Niekedy to trvalo kratšie, niekedy dlhšie, niekedy sme my zaspali skôr ako ona. Napriek všetkým predsudkom o detskom spánku ako strašiakovi, ktoré som si v hlave niesla, začala Adelka asi v 2,5 roku zaspávať sama. Tu by som vám chcela zhrnúť náš príbeh o uspávaní do niekoľkých bodov, vďaka ktorým si myslím, že sa nám to podarilo.ako uspať dieťa

  1. Dojčenie

    Od narodenia sme mali to šťastie, že som Adelku mohla dojčiť. Dojčenie je veľmi dobrý upokojujúci prostriedok a aj u nás bolo pravidlom, že po sladkom mliečku sa ešte sladšie spinkalo. Kým sme sa dojčili, nebol so zaspatím problém. Obávala som sa, ako Adel zaspí, keď ju dojčiť nebudem. Mala som potrebu okolo 15 mesiacov začať pomaly oddeľovať zaspávanie a dojčenie. A to v tom zmysle, že by sa mala Adel napiť mlieka a potom nezávisle na prsníku sa naučiť zaspať. No toto sa mi veľmi nedarilo. Bol to môj výmysel a domnienka, že by to tak logicky mohlo postupovať.

    Zlom v zaspávaní prišiel až pri odstavení. Adelka mala raz veľmi silnú nádchu, pri ktorej nedokázala sať. To sme už boli naozaj v štádiu, že sa dojčila iba pred spaním. Keď sa jej podarilo zaspinkať prvý raz bez prsníka, povedala som si, že by to nemusel byť asi až taký problém a skúsila som to znovu. Podarilo sa nám to aj hneď druhý raz. Ako si s plným noštekom odfukovala, hladkala som ju po vláskoch a ona pokojne zaspinkala. Od vtedy sme prestali s dojčením a začala zaspávať sama, no stále s mojou pomocou.

  2. Režim

    Približne do 3 mesiacov sme nemali žiadny spánkový režim. Adelka prespala tak či onak väčšinu dňa a pravdupovediac som bola aj rada, že je chvíľu hore. V 3 mesiacoch som si povedala, že ju začnem ukladať na nočný spánok približne o 18:30. Tento režim nám ostal v podstate do dnes. Postupne sme prešli z viacerých denných spánkov na jeden a večer sa už o 19h zberáme do postele.

    Bolo asi veľmi málo dní takých, že by Adelka neprotestovala, že ešte nechce ísť spinkať. Napriek tomu, že sme vždy na spánku trvali, nechávali sme jej vždy čas na to, aby si dokončila hru alebo aktivitu, ktorú mala začatú. Dopredu sme jej oznámili (a robíme to tak doteraz), že je čas ísť spinkať a môže si ešte dokončiť, čo má začaté. Dostáva teda možnosť na sebarealizáciu, no s jasným limitom. Netreba hovoriť „keď sa dohráš, pôjdeme spinkať“, pretože to je pre dieťa veľmi nejasný pokyn. Kým sa dohrá, môže prejsť ešte ďalšia hodina. Treba to zadefinovať presne: „Keď dočítame kapitolu/ Keď poskladáme všetky kocky/ Keď vystrihneme tento obrázok …, pôjdeme spinkať.“ Väčšinou aj po týchto checkpointoch sa Adelka dožaduje ostať ešte hore, ale trváme pevne na svojom. Môže si potom už iba vybrať, či ju uložím ja alebo ocino, alebo či pôjde do kúpeľne sama alebo ju vezmem ja. Aby mala stále pocit, že sa môže rozhodnúť podľa seba.

    Režim celkovo považujem za veľmi dôležitý. Dáva dieťaťu pocit istoty a vie, čo bude nasledovať – „Mami, už sa stmieva, pôjdem už spinkať?“, hovorí mi dosť často Adelka. Okrem toho sa nastaví biorytmus dieťaťa a verte či nie, keď sa blíži 19. hodina, Adelka začína zívať. Nepochybujem, že by už v jej veku (33 mes.) vydržala bez poobedného spánku, no zvyšok dňa by trpela ona aj my. Bez neho je menej sústredená, hocičo ju podráždi, má menší záujem spolupracovať… veď to poznáte.

  1. Uspávanky a rozprávky

    V začiatkoch boli podmazom nášho zaspávania uspávanky. Bola som doslova ako jukebox. Túto mi zaspievaj, ešte túto, potom túto… spievala som a spievala hoci aj pol hodinu. Potom som si uvedomila, že Adelku počúvanie môjho spevu baví natoľko, že zabúda, načo vlastne v posteli ležíme. Predsa preto, aby zaspala. Poznala som už za tú dobu, ktorá je jej obľúbená pesnička a tú som jej začala spievať stále dokola. Po druhom/treťom raze už prestala vnímať jej obsah a pesnička začala pôsobiť asi ako biely šum. Pri piatom/šiestom opakovaní väčšinou už zaspala.

    Rozprávky na dobrú noc sme nikdy nečítali. Čítame veľa knižiek počas dňa a maximálne večer ešte pred odchodom do kúpeľne prečítame jednu kapitolu z knižky, ktorú si Adelka sama vyberie. Knižky do postele neberieme, pretože príbehy ju neuspávajú, ale nabudia.uspavanie

  1. Pocit istoty

    Dospela som časom k zisteniu, že Adelka musí mať stále pocit, že sme pri nej. Pamätám si na momenty, keď zatvorila oči a ja som sa potichu vytratila zo spálne. Kým som zišla do obývačky, počula som cez babymonitor, že sa prebrala. A tak som opäť šprintovala hore. Niekedy sa to opakovalo aj viackrát. Ale vždy som sa snažila pribehnúť tak rýchlo, ako to len išlo, len aby nemala pocit, že je v izbe sama.

    Rovnako to bolo aj pri prebúdzaní cez deň. Je dobré pri bábätkách využívať floorbed (matrac na zemi alebo veľmi nízku posteľ) a rozmiestniť zopár hračiek či kníh do dostupnej vzdialenosti. Keď sa dieťaťko prebudí a je samé v miestnosti, rýchlo zabudne na samotu, keď zbadá pútavú vec, ku ktorej sa môže samé doplaziť. Je to všetko o tom, dať dieťaťu pocit istoty. Iba dieťa, ktoré na 100% vie, že sa na vás môže spoľahnúť, bude chcieť byť raz na vás nezávislé.

  1. „Nerozblázni ju, lebo nezaspí.“ alebo „Nech sa vyblázni, aspoň lepšie zaspí.“?

    Neviem, ktorého sa držíte vy, ale mám pocit, že u nás lepšie funguje tá druhá možnosť. Je to väčšinou ocinova parketa, keď príde domov z práce, zahrať si ešte vankúšovú vojnu, gúľať sa alebo robiť kotrmelce. Vtedy Adelka zaspinká celkom rýchlo s pocitom lásky a spokojnosti, že mohli takto spolu stráviť čas.

  1. Hovorte vždy pravdu

    Dnes Adelku uložím do postieľky, zrekapitulujeme si deň alebo príbeh z knižky, ktorý sme po večeri prečítali. Potom sa s ňou rozlúčim a poviem, že ešte sa idem porozprávať za ocinom, upratať kuchyňu, poliať záhradu… Vždy naozaj podľa toho, čo idem robiť. Ona sa uloží, zakutre do periny a zaspí sama. Cez obedný spánok bez pripomienok akceptuje, že idem ešte nachystať balíky pre kuriéra, dovariť obed alebo hocičo iné, čo musím urobiť. Deti tomu uveria, pokiaľ tomu veríte aj vy. A to neplatí iba pri uspávaní.

  2. Spánok ako hrozba

    Tento bod som pridala dodatočne. Nejako som naň pozabudla, ale je dosť dôležitý. Nepoužívajte spánok ako hrozbu. Nehovorte deťom „keď nebudeš poslúchať, pôjdeš spať“ alebo „… pôjdeš do postele, uvidíš!“. Deti potom chápu spánok ako trest a bude pre nich strašiakom. Nikdy nebudú chodiť do postele rady. Skôr to preformulujte na „vidím, že si unavený, poď si oddýchnuť do postieľky“. Ich asociácia so spánkom by mala byť príjemná.

Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…

Montessori škôlka kúsok za hranicami

    Mala som príležitosť stráviť deň v Montessori škôlke Children’s House  vo Viedni, za čo som veľmi vďačná riaditeľke Katharine, ktorá nám to umožnila. Nachádza sa pri ramene Dunaja Alte Donau asi hodinu od Bratislavy. Škôlka bola založená pred 20 rokmi (áno, dobre vidíte, 20 rokov dozadu) a v týchto nových priestoroch funguje 1 rok. Sú to priestory naozaj nádherné, je v nich veľa svetla vďaka preskleným stenám. Montessori practical life

Kultúry a národnosti

Je to medzinárodná škôlka, v ktorej sa rozpráva iba po anglicky. Medzinárodná znamená aj to, že v nej naozaj nájdete zmes rôznych kultúr a národností. A to nielen čo sa detí týka, ale aj učiteliek. Deti sú černosi, belosi ale aj aziati a rovnako medzi učiteľkami nájdete Indku či Moslimku. Považujem to za veľmi prínosné, deti sa naučia akceptovať iné kultúry a berú to veľmi prirodzene. Sami zisťujú, že sme rôzni, ale pritom predsa len rovnakí. Angličtina je spoločným jazykom, ktorý všetkých spája. Všetky pomôcky sú v angličtine, knihy, aktivity na elipse, pesničky. Deti medzi sebou sa zvyčajne rozprávajú svojím rodným jazykom, teda po nemecky.

Pripravené prostredie

Škôlka má 2 poschodia, ja som sa pohybovala na tom druhom, kde bolo približne 70 detí. Priestory sú dostatočne veľké, takže som nemala pocit, že ich tam je naozaj tak veľa. Poschodie je rozdelené na 3 miestnosti: v prvej sú aktivity praktického života a zmyslová výchova, v druhej jazyková výchova, geografia, biológia, zoológia a v poslednej matematika.Montessori kitchengeographyChildrens house - Montessori mathKeď som vstúpila do týchto priestorov, bola som dojatá. Pomôcky osvetľovalo ranné slnko a s úžasom som si prezerala, čo všetko sa nachádza na poličkách. Všetko bolo upratané na svojom mieste, ale nebolo to nedotknuté. Niektoré pomôcky boli značne ošúchané, čo vypovedalo o tom, ako často ich deti používajú. Aj aktivity na niektorých poličkách neboli upratané celkom do pôvodného stavu, čo sa mi na druhej strane páčilo, dýchalo to tam životom.montessori sandpaper lettersMontessori practical life trayslanguage corner - metal insets

Súčasťou pripraveného prostredia je aj akvárium a škrečok 🙂

Režim dňa

Deti začínajú prichádzať do škôlky zvyčajne okolo 8h a do 11h pracujú s Montessori materiálmi podľa vlastného výberu. Okolo 9h sa začína príprava desiaty, zapoja sa deti, ktoré chcú. Umyjú si zeleninu, ošúpu, nakrájajú a naservírujú do misiek. Rovnako si samé natrú chlebík a ponúkajú sa navzájom. Je to veľmi milé vidieť takých malých človiečikov žiť tak kultivovane. Zatiaľ, čo niektorí pripravujú jedlo, iní pracujú s pomôckami. Asi iba 2 deti spomedzi 70-tich musela zamestnať učiteľka, ostatné si našli prácu samé. Všade panovala rušná pracovná atmosféra. Deti si väčšinou po sebe aj upratali a ak na niečo zabudli, napríklad zasunúť stoličku k stolu, učiteľka ich veľmi milo na to upozornila.

Všetci sa správali k sebe veľmi zdvorilo, nehovoriac o učiteľkách. Tie nešetrili slovami prosím ďakujem a boli voči deťom nanajvýš úctivé. S chladnou hlavou vyriešili akýkoľvek problém či nezhodu medzi deťmi. No neboli v pozícíí sudcov. Nechávali na deti vyriešenie sporu, iba ich usmerňovali.

Kedykoľvek počas dňa môžu deti opustiť priestory a presunúť sa von. Svoju neprítomnosť v triede oznámia jednoducho zavesením magnetky so svojím menom na tabuľu. going out wallVonku ich čaká vždy jedna učtieľka, ktorá je tam za každého počasia. Záhrada je rozdelená na pracovnú a hernú časť. V tej pracovnej je napríklad aj kôlnička s náradím na majstrovanie, veľká bylinková špirála, ovocné stromy a vyvýšené záhony s bežnou zeleninou, ale aj s obilím. Ja som mala možnosť vidieť, ako sa deti učili spoznávať bylinky, šúchali ich medzi prstami a ovoniavali, druhá skupinka pozorovala hmyz a dopĺňala si informácie z nejakej encyklopédie a ďalšie dievčatko sledovalo motýľa. Naozaj tu deti veľmi užitočne trávia čas pri aktivitách, ktoré si samé vyberú a zostávajú pri nich tak dlho, ako to sami cítia.

Od 11h do 12h sú všetky deti vonku. Na poludnie sa deti vracajú späť do vnútra, aby pracovné stoly premenili na obedové. Počas obedu chodia 2-3 deti pomedzi ostatné a servírujú im vodu z džbánu do pohára. Žiadne prehnané strachy, že sa niečo rozbije.set tableMontessori lunch timePo obede je viac-menej voľný program, niekedy sa robia aktivity na elipse alebo učiteľka predčíta deťom nejakú knižku. Spánok nie je povinný. Postieľky sú však k dispozícii a ak dieťa chce, môže si dať poobedného šlofíka.

    Čo viac k tomu dodať. Snáď len to, že stále ešte nechápem, prečo pár kilometrov od našich hraníc existuje celkom iný svet. Svet pochopenia a úcty k deťom, ktorý rešpektuje senzitívne obdobia a podporuje deti pripraveným prostredím. Nechcem ani pomyslieť na to, kde bolo naše školstvo pred 20-timi rokmi, keď táto škôlka vznikala. Môžeme iba dúfať, že vďaka túžbe nás rodičov a pedagógov, ktorí sú otvorení prirodzenému spôsobu vzdelávania, sa pohneme dopredu. Po tom, čo som videla, som úprimne smutná, že musím dať svoje dieťa do obyčajnej škôlky, pretože (zatiaľ) v našom meste iná možnosť nie je. A čo ma dostalo vo Viedni najviac? Že každé dieťa v tejto škôlke vie písať a čítať, o tom asi ani nemusím hovoriť. Ale že 5 – ročné dievčatko priradí k názvu hlavného mesta vlajku toho štátu a zapichne ju na správny štát na mape, to by si mali povinne ísť pozrieť všetci z Ministerstva školstva.

Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…

Ľudské telo pre najmenších

    Ako vyzerá ľudské telo a z čoho sa skladá, je jedna veľká téma. A keď sa dieťa pri sprchovaní začne pýtať na časti ľudského tela, je čas túto tému načať. Ruky, nohy, hlava a podobne, to sú už staré známe veci, ale pojmy ako chodidlo, priehlavok, lýtko, to je už o level vyššie. Aj pokiaľ sa u vás na to dieťa nepýta, stačí pri sprchovaní komentovať, že „teraz umyjeme dlane, hruď, bedrá“ a hneď dieťa vstrebáva novú slovnú zásobu. Na tretíkrát už vás bude samé navigovať, aby ste mu umyli aj chodidlá.

Kostra z cestovín

V súvislosti s telom som vytiahla opäť nášho človeka – viacvrstvové puzzle. Ale tentokrát sme využili iba podklad s kostrou. Prikladali sme rôzne cestoviny na kosti. Na začiatok som Adelke urobila jednu ukážkovú kostru z cestovín. Montessori aktivity ludske teloVeľmi rýchlo to pochopila a prikladala si už potom sama cestoviny na predlohu z viacvrstvového puzzle. Dokonca hlavu a kľúčnu kosť si vymyslela oveľa lepšie zo špagiet.Montessori ludske telo


Kostra z papiera

Tu som usúdila, že skúsime poskladať reálnu kostru. Našla som túto jednoduchú PREDLOHU KOSTRY NA STIAHNUTIE. A ani neviem ako, dospeli sme k tomu, že Adelku obkreslím a opäť spontánnym nápadom bolo ukladať túto kostru na Adelkin obrys. Samotné obkreslovanie tela Adelku super bavilo, odporúčam každému. Hlavne potom ten jej úžas nad tým, že to ona je na papieri. Samozrejme aj my s manželom sme sa museli takto obkresliť 🙂IMG_3833Mimochodom, tu sa dá začať hovoriť o mapách, pretože obrys tela na papieri je vlastne mapa tela. So staršími deťmi môžete o mapách nadviazať napríklad so zakreslením izbičky, vášho mesta, štátu, kontinentov…aktivity pre deti ludske telo

Kostra z predlohy je cca 1 m dlhá a úúúplne presne zapasovala na Adelkinu mapu tela 🙂


Kniha pre deti o ľudskom tele

No a aby sme neostali iba pri kostre, načali sme aj tému orgánov ľudského tela. Stačilo pri raňajkách ukázať, kadiaľ ide papanica. Ako prechádza ústami, zúbky ju požujú, jazyk premieša a potom prejde do žalúdka, tenkého a hrubého čreva a nakoniec ju Adelka vykaká. Toto má taký úspech, že sa z toho u nás stala rozprávka na dobrú noc 🙂 A vďaka knižke Nazri do svojho tela si toho hovoríme oveľa viac.kniha nazri do svojho tela

knizka pre deti ludske telo


Lepšie raz chytiť ako 100-krát počuť

Niektorí si asi hovoria, že je čas a zbytočné s takýmito malými deťmi hovoriť o týchto veciach. No práve naopak. Oni si často samé o to žiadajú a vtedy nasajú najviac informácií s minimálnym úsilím. Samozrejme, pokiaľ to podáme jednoducho a pútavo.  A hlavne tak, aby to bolo uchopiteľné. ludske telo pre detiTeda cievky si ukazujeme na koži, počúvame tlkot srdca či škvŕkanie v žalúdku, hmatáme si tep alebo rozťahujúce sa rebrá pri dýchaní…  A všetky orgány si vieme chytiť do ruky vďaka miniatúram Safari alebo vyskladať časti tela s rôznymi 4D puzzle.hracka ludske telo model

Takže nikdy nie je príliš skoro, pokiaľ je to zábava 😉

 Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…

Óda na valčeky

      Montessori valčeky s úchytkami považujem za veľmi dômyselnú a peknú pomôckou (keď tak rozmýšľam, neviem, o ktorom Montessori materiály by som to nepovedala 😉 ). Ako sa hovorí, v jednoduchosti je krása. No aj napriek ich jednoduchosti poskytujú veľa možností, ako sa s nimi zahrať. Veľmi som sa tešila, kedy ich Adelka vyskúša. montessori valcekyDlho mala Adelka obdobie čítania knižiek (vlastne stále má) a vôbec som nedúfala, že niečo ako zastrkovanie valčekov ju v tom čase osloví. Keď bola menšia, skúsila si podobné valčeky, ktoré sme mali doma – boli to závažia k starej kuchynskej váhe. Ako predpríprava poslúžili výborne.

    Pre tých, ktorí valčeky príliš nepoznajú, by som ich najprv trošku predstavila. Valčeky s úchytkami sú pomôckou, ktorá obsahuje spolu 4 sady valčekov a každá sa líši ich rozmerom v priemere a výške. Pre lepšiu predstavu si pozrite foto.montessori cylinders with knobs

Prínosov je niekoľko:

  • trénovanie úchopu troma prstami (predpríprava na držanie pera a písanie)montessori valceky s uchytmi
  • dieťa získava lepší odhad a vizuálnu pamäť
  • nácvik koncentrácie
  • rozvoj koordinácie oko-ruka
  • pochopí pojmy ako hrubý/tenký, hlboký/plytký, vysoký/nízky, hrubý/široký

    Okrem veľkej sady valčekov, existuje aj ich menšia a lacnejšia verzia. Adelka mi nedovolila ani ukázať, ako sa s valčekmi pracuje, hneď ich povyberala a všetky usporiadala. Postupne si prešla sady jednotlivo, aby zistila rozdiely medzi nimi. No a potom sme ich začali kombinovať. Najprv 2 sady a potom 3. Primeranou výzvou sú pre ňu zatiaľ 2 sady.

2 sady sa ukladajú na pracovný koberec v tvare obráteného písmena V, 3 sady do trojuholníka a 4 sady do štvorca.

montessori valčeky s úchytkamiPonúkla som jej raz na skúšku aj 3 a netvrdím, že by to nezvládla, ale nebavilo ju to tak, ako keď má sady 2. Pri 3 sadách zrejme pôsobí na ňu demotivačne to, že sa môže viackrát po sebe pomýliť. Práve úspech je to, čo ju pri práci ťahá ďalej. No aj pri 2 sadách bolo pre mňa aj pre manžela napínavé sledovať, ako si s tým poradí.

Skúsili sme aj hru s valčekmi na diaľku. Na jeden pracovný koberec sme povyberali všetky valčeky a na druhom sme mali prázdny stojan. Určili sme dierku, do ktorej musí priniesť valček. Trošku sa nabehala, ale páčilo sa jej to 🙂

Valčeky prekvapili mňa, ale zrejme aj Adelku v tom, ako dokážu udržať jej pozornosť. Bavia ju v podstate doteraz a to sme ešte nevyčerpali všetky možnosti na hru s nimi. Určite sa k nim ešte vrátime, keď bude Adel staršia a skúsime ich ukladať aj so zaviazanými očami 😉

 Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…