Žehlenie – ďalšia z našich veľmi obľúbených aktivít praktického života. Adelka ma často pri žehlení iba pozorovala a niekedy si to aj chcela vyskúšať. Tak som jej to umožnila a žehlili sme spolu veľkou žehličkou, moja ruka na jej ruke. Ale keďže to nerobila sama, po minútke vždy od toho ušla. Chcela som, aby si mohla vychutnať ozajstné žehlenie. Spomenula som si, že máme malú cestovnú žehličku a tá by bola veľkosťou akurát pre Adelku. Len som mala obavy z nastavenia teploty žehlenia. Adelka určite bude chcieť táčať nastavovacím kolieskom a môže sa stať, že si nastaví najvyššiu teplotu a popáli sa. Tak som zašla do elektroservisu a odporučili mi vymeniť termostat. Žehlička tak nebude hriať na viac ako cca 45 stupňov. Napriek nášmu plánu sa im však nepodarilo zmestiť nový termostat do žehličky (vám sa to možno podarí). So zvesenou hlavou som odchádzala domov a zmierila sa, že zo žehlenia nič nebude. No, keď som prišla domov, niečo sa v žehličke týmto rozmontovaním zmenilo, že žehlička zrazu hreje najviac okolo spomínaných 45 stupňov 🙂 Tak sa mi opäť raz potvrdilo, že ak niečo veľmi chcete, ono sa to nakoniec samé nejak zariadi. A tak teraz Adelka veselo sama žehlí…
Teplota je taká, že na oblečení vidno trochu vyžehlenie, ale nie je taká vysoká, aby sa Adelka popálila. Nedala sa oklamať tak, že by som jej dala vypnutú žehličku. Vie, že po prežehlení musí ostať oblečenie teplé. Skúša to vždy rukou. Teplota je prijateľná, že si kľudne môže prežehliť aj ruku strčenú vo vrecku. K samotnej žehliacej ploche na žehličke už má rešpekt a dáva si pozor, aby sa jej pri žehlení nedotkla. Keď sa to aj stane, nedôjde k poraneniu, ale uvedomí si, že žehlička páli. 
K žehleniu samozrejme patrí aj poskladanie oblečenia. Robí to, ako najlepšie vie. Ukázala som jej zatiaľ taký štýl skladania, aby ho vedela ľahko napodobniť.
Jediným nedostatkom u nás je, že nemáme dve žehliace dosky a nemôžeme žehliť naraz. Niekedy o dosku doslova bojujem, keď potrebujem niečo naozaj súrne vyžehliť 😉 Musíme si ju zadovážiť a odporúčam vám to ako darček k 2. narodeninám.
Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…
Tak som im to pekne naservírovala. Našla som doma akýsi plastový obal, kde bolo práve niekoľko priehlbiniek, aby sa potraviny nedotýkali a dalo sa to aj dobre prenášať. Na môj údiv trvalo asi 2 hodiny, kým mravce začali skúmať ich švédske stoly. Najskôr som to nechala v tráve, ale keďže som bola netrpezlivá, hľadala som stále vhodnejšie miesto. Nakoniec som našla dierku z mraveniska na okraji trávnika, odkiaľ mravce sporadicky vychádzali. To som posúdila ako najlepšie stanovište.
Ako prvý vyjedli med, potom banán a cukor. Zaujímavé, že uhorku uprednostnili pred rajčinou, ktorá bola ozaj sladučká.
