Patria u nás medzi veci, ktoré využívame denne a bola by škoda sa o túto skúsenosť nepodeliť.
Babyšatku sme kúpili ešte pred tým, ako sa Adelka narodila s tým, že som ju plánovala nosiť úplne od začiatku. No nakoľko sa narodila maličká, počkali sme, kým trošku podrastie. Mala som vybratú pevnú šatku Storchenwiege, ale v tom období ju žiadny internetový obchod nevedel dodať. Tak som sa napokon rozhodla pre elastickú šatku BobaWrap a neľutujem.
Je dlhá 5m, široká 50cm, pričom konce sú zúžené, čo uľahčuje viazanie. Jej dĺžka je pre nás štíhlych zbytočná a po ukončení úväzu musím konce okolo seba niekoľkokrát omotať a ešte mi zvýši aj na uviazanie uzla s mašľou. V recenziách o elastických šatkách sa často píše, že sa zvyknú krútiť okraje. Mne sa to stáva ozaj len minimálne, najmä keď je už dosť nosená. To sa však po opratí opäť vyrovná. Zloženie šatky je 95% bavlna a 5% spandex, takže je pomerne pevná, ak je úväz správne dotiahnutý. Periem ju v práčke na 40 stupňov.
Vyskúšali sme aj ergonomický nosič Manducu a klokanku Babybjorn, ale nikde nebola Adelka taká spokojná ako v šatke. Vyhovuje jej pocit tesnej blízkosti, keďže šatka ju krásne celá obopína. Tento komfort si myslím, že žiadny nosič poskytnúť nemôže. Musím povedať, že šatka je oveľa pohodlnejšia aj pre mňa. Pri nej mám pocit, že dieťa je mojou súčasťou, čo je pohodlnejšie pri pohybe.
Zo začiatku som viazala iba kríž s kapsou vonku. V kolíske Adelka byť nechcela, ale ona aj na rukách celkovo odmietala túto polohu. 
V kríži s kapsou vonku som jej zátylok v
ystielala plienkou, najmä keď ešte nedržala sama pevne hlavičku. Neskôr som prešla na kríž s kapsou dnu a pri ňom sme aj ostali. Pri kríži s kapsou vonku sa totiž bábätko vkladá do hotového úväzu, zatiaľ čo pri kríži s kapsou dnu mi viac vyhovovalo obviazať ju na mne, keď už bola väčšia a ťažšia (dnes má 7kg a stále je nosenie v šatke pohodlné). V letnejších dňoch si zároveň lepšie regulujem, koľko vrstiev bude obopínať bábätko. Keď je unavená a v šatke zaspí, lepšie sa mi manipuluje s krížom, keď jej chcem schovať hlavičku. Pri viazaní treba samozrejme vždy dbať na správnu polohu bábätka, aby nohy so zadočkom tvorili písmeno M, teda aby kolienka boli vyššie ako zadoček.
Na nosenie v šatke v chladnejších dňoch sa predávajú rôzne oblečenie, či už bundy, mikiny, nákrčníky pre mamičku alebo papučky, podkolienky pre bábätko. Mne sa podarilo vymyslieť, ako udržať chodidlá bábätka v teple 
– jednoducho som Adelkine nôžky strčila z vnútra mikiny do vrecka. Má to zároveň aj tú výhodu, že vám potom do oblečenia nefúka.
Šatku používam bežne počas dňa a viažem ju aj niekoľkokrát. Dajú sa tak zvládnuť menšie domáce práce s voľnými rukami. Nosenie v šatke som zintenzívnila počas dojčenského štrajku, kedy sa odporúča viac fyzického kontaktu s bábätkom. Vtedy som ju nosila v šatke aj koža na kožu. Veľmi sa jej páči v šatke aj vonku, je spokojná, že všetko vidí. Dieťa sa tým podľa mňa aj veľa naučí. Doma s obľubou sleduje, ako si chystám raňajky, zalievam čaj, páči sa jej aj vykladanie riadu z umývačky a to aj napriek predkláňaniu. Rada zo šatky sledovala cez okno aj život na ulici, pohyb áut, ľudí, kývanie konárov stromov, mihotanie listov na strome…
Šatka je aj dobrý uspávací prostriedok. Najúčinnejšia je však v kombinácii s fitloptou. Pohupávanie spolu s tesným zavinutím zaručí uspatie do 5 minút. Potom ju zo šatky vyberiem na posteľ a tam pokračuje v spánku.
Fitloptu sme využívali aj na trénovanie polohy na brušku. Odkedy sa Adelka pretočila na bruško, je v tejto polohe stále. Teraz sa jej páči sledovať priestor a veci v dome z fitlopty, najmä rybičky v akváriu 🙂 Pri tom ju držiac za boky pohupávam dopredu a dozadu, čo sa jej náramne páči. Trénuje si tým rovnováhu a zapája pri tom iné svalové partie ako v polohe ležmo, čo jej bude osožné neskôr pri chôdzi …
Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+ …
Počas rodinných jedál bola s nami väčšinou za stolom a so záujmom sledovala všetko, čo sa pri stole odohráva. Veľmi rýchlo pochopila, že veci z taniera sa dávajú do úst a a začala sa za jedlom načahovať a otvárať ústa. Dali sme jej teda ochutnať jedlo z nášho taniera. P
o mrkvičke nasledovala rajčina (vybrali sme jadierka a dužinu sme vyškrabkávali a lyžičkou jej dávali do úst), banán (tiež „naškrabkaný“), špaldová krupicová kaša, rozmixovaný zemiak. Všetko to dostala do úst kávovou kovovou lyžičkou, nie umelou (v Montessori sa kladie dôraz na „dospelácke“ prestieranie, príbory sedenie…). Banán som jej dala ochutnať aj v celku, bol to zážitok pre ňu aj pre mňa 🙂 Vedela si ho takto pekne držať až kým nebol celkom ožužlaný a nezačal sa šmýkať. Potom som jej ho pomáhala držať aj ja.
Momentálne vie prejsť už na štyroch, no stále ešte preferuje plazenie. Keď to naberie plné obrátky, bude na to plne pripravená. Kúpili sme jej totiž kolenačky 😉
