Písanie a čítanie je bezpochyby jedným veľkým mílnikom vo vzdelávaním dieťaťa. Ako rodičia chceme dopriať čo najlepšie pomôcky tak, aby písanie hravo zvládlo. Ak máte rovnako ako ja dilemu, či začať s tlačenými alebo písanými písmenami, tento článok bude práve pre vás.

    U nás začalo jedno veľmi senzitívne obdobie na reč okolo 2,5 roku, odkedy Adelka veľmi rada počúva rozprávky a veľa si čítame. Sama mi povedala, že keď sa raz naučí čítať, bude čítať aj mne. Pri tejto vete som pochopila, ako ju to veľmi fascinuje. Zároveň mi bolo jasné, že chápe písmenká ako niečo, čo sa dá napísať a prečítať. Chcela som jej teda začať pomaly chystať nejaké tie Montessori pomôcky, kde by sa zoznámila s písmenkami. Začali sme zvukovou hrou, kde sme si vyťahovali z vrecka rôzne predmety a skôr než som vec vytiahla, povedala som, že vytiahnem teraz niečo, čo začína na písmeno „m“. Že to bol medveď, pomenovala ona sama. Toto je pekná hra na úplné začiatky. Tu nemusíte rozmýšľať, nad druhom písma 😉 Dá sa dokonca s menšími úpravami hrať aj na vychádzke, keď si potrebujete skrátiť chvíľu … (na obr. už pokročilejšia verzia).

    S manželom sme viedli dlhú debatu na tému písaných a tlačených písmen. Stáli sme každý na inom brehu. Ja som bola na strane M. Montessori a pretláčala som ideu písaných písmen. Manžel zasa veľmi logickými argumentami uprednostňoval písmená tlačené. Veľké tlačené písmená sú zložené z jednoduchých čiar, ktoré by dieťa malo ľahšie identifikovať a aj nakresliť. Zároveň médiá, knihy, bilboardy, nápisy na obchodoch… sú plné tlačených písmen. Má ich dieťa viac napozerané ako písané písmená. Avšak keďže dieťa začína najskôr písať a až potom čítať, s tlačeným písmom to môže byť pre dieťa trošku komplikovanejšie, ako sa možno zdá:

„Napríklad, keď má dieťa napísať slovo had, začne ťahom dolu. Potom sa musí rozhodnúť, kam má na tomto ťahu priložiť ceruzku a musí urobiť ďalšiu zakrivenú líniu  – nejednoduchý výkon pre 4,5 ročné dieťa, ktorého vizuálna vnímavosť je ešte vo vývojovej fáze. Dieťa často vykonáva správny pohyb, ale na nevhodnom mieste zvislého ťahu. Zmyslovo mu pohyb pripadal správny. Ale jeho oko nie je s výsledkom spokojné. Ďalej dieťa čelí napísaniu písmena a a jeho umiestneniu. Ako ďaleko sa musí ruka posunúť doprava od písmena h, aby malo a dostatok miesta a vošlo sa vedľa neho? Kde na zvislom ťahu písmena d má priložiť ceruzku a urobiť polkruhovitý ťah smerom doľava? A tak by sme mohli pokračovať ďalej. Avšak pri písaní slova had písmom písaným dieťa nemusí zdvíhať ceruzku do doby, kým má celé slovo napísané. Pohyb tvorí jeden neprerušovaný ťah v jednom smere.“ *

    M. Montessori na druhej strane uviedla jeden, ale zato veľmi silný argument podporený dôkazom, že dieťa prirodzene inklinuje k písaniu oblých kriviek. M. Montessori robila pokus s deťmi, ktoré mali kresliť na celú stranu do riadkov zvislú čiaru. Posledné čiary mali tvar písmena „C“ . Čo viac k tomu dodať.

    To že nám dospelým sa zdajú byť (veľké) tlačené písmená jednoduchšie ešte neznamená, že to rovnako vnímajú aj deti a že deti počas senzitívneho obdobia písané písmená nezvládnu. Seguin, ktorého práce Maria Montessori dlhé roky študovala, učil predovšetkým retardované deti písať tak, že najskôr mali kresliť zvislé čiary, potom horizontálne a nakoniec oblúčiky. Táto práca však deťom vôbec neučarovala a ukázala sa praxou ako samoúčelná.  A čo sa práve prváčikovia učia v škole prísať ako prvé? No predsa rovné čiary …

* zdroj: Montessori pro rodinu, 04/2014. Carol Alver, Proč děti učit psát už ve školce? s. 24