Schody v súvislosti s malými deťmi vo mne vždy asociovali potenciálnu hrozbu. Už len pri pohľade na schodovú bezpečnostnú zábranu mi napadali hororové scenáre, čo všetko a ako sa môže stať, nebyť zábrany. Keďže bývame v dome s poschodím, schodom sme sa nevyhli. Od momentu, keď začala Adelka loziť po štyroch, dôkladne sme si dávali pozor, aby dvere vedúce na schodisko boli zatvorené. Vždy, keď sa dvere otvorili, bola to pre ňu možnosť nakuknúť do zakázaného sveta. A zakázané ovocie predsa chutí najlepšie. Niekoľkokrát sa jej podarilo cez dvere prešmyknúť a zamierila si to rovno hore schodmi. Samozrejme som ju inštinktívne hneď odzadu schmatla a brala preč (v tejto súvislosti som niekde čítala, že nie je správne dieťa schmatnúť ako handernú bábiku odzadu, ale radšej podísť k dieťaťu spredu, vysvetliť mu situáciu a odviesť inam; samozrejme ak to nie je situácia, ktorá dieťa bezprostredne ohrozuje). Tým sme sa postupne dostávali do konfliktov, až to došlo do bodu, kedy to mne samej začalo vadiť. Uvedomila som si, že sme zo schodov spravili strašiaka a Adelka bola zbytočne zmätená, nevedela, čo sa deje a prečo…

„Pohyb je nevyhnutný pre pochopenie života a má vplyv na život. Dosiahnutie pohyblivosti znamená pre dieťa prehĺbenie poznania sveta, ako aj povznášajúci postoj k životu a pozitívne videnie seba samého. Dieťa si uvedomuje, že je schopnou osobou: Viem sa pohybovať odtiaľto tam. Viem urobiť to, čo som sa rozhodol/-la. Môžem ovplyvňovať svoje okolie a druhých.“♦

Tak som si jedného dňa povedala, že jej dám možnosť vyjsť hore schodmi samej po štyroch a aspoň uvidím, ako si s nimi poradí. Hneď na prvom schode sa na mňa zoširoka usmiala a ja som pochopila, aká je rada, že má tú možnosť. Vyšla celé schody úplne bez problémov a v plnom sústredení. Dôsledne premýšľala, kam ktorú ruku či nohu položí. Vlastne dávala pozor sama na seba. A keď sa dostala až úplne hore, veľmi sa z toho tešila.

„Jestliže má být výuka malých dětí účinná, musíme jim být nápomocni v jejich nezávislém vývoji. Musíme je motivovat k takové činnosti, kterou mohou zvládnout samy a odrazovat jich od závislosti na ostatních. Proto je musíme naučit, aby bez pomoci samy běhali, chodily po schodech, sbíraly spadlé předměty, oblékaly a svlékali se, myly se, vyjadřovali srozumitelným způsobem své potřeby a pokoušely uspokojovat svá přání vlastním přičiněním. Toto vše je součástí výchovy k nezávislosti.“*

Rovnako som mala strach, keď chcela zísť schodami dolu. Už poučená z minulosti, som jej tú možnosť ponúkla hneď, ako sa toho dožadovala. Podišla na štyroch k prvému schodu, ale akosi sa nevedela nasmerovať. Postavila sa k schodom bokom (asi už tušila, že čelom dopredu to nepôjde), ale bála sa dať nohu o schod nižšie. Bolo na nej vidieť, ako premýšľa o najSCHODnejšej ceste. Bola to pre ňu príliš ťažká úloha a sama nakoniec pochopila, že je to ešte nad jej schopnosti. Videla, že jej to nejde, tak sa do toho strmhlav nepustila a vypýtala sa radšej na ruky.

„… základem je rozložení zodpovědnosti. Děti západní civilizace skoro nevyužívají svých schopností dávat na sebe pozor ‐ většinu zodpovědnosti za ně přebírají dospělí. Z hlediska kontinua je opakování nadbytečné, dítě tedy ztrácí tolik zodpovědnosti za sebe sama, kolik převezmou ostatní. Tak dochází k oslabení účinnosti tohoto mechanismu sebezáchovy.“◊

Skúsili sme to potom opäť po nejakom čase, keďže lezenie hore jej už nerobilo žiadne problémy. Aj smerom dolu už bola odvážnejšia, pohyby boli sebaistejšie. Ukázali sme jej, ako má prekladať nohy a ruky a opatrne schádzala schod za schodom, až jedného dňa zišla dolu sama celé schody.

Touto skúsenosťou som sa naučila svojmu dieťaťu viac dôverovať. Myslím, že nás to ešte viac spojilo, pretože som jej dala najavo, že verím v jej schopnosti a som jej nápomocná, keď to potrebuje. Okrem toho ma to aj dosť odbremenilo, pretože vynášať po schodoch hore každý deň niekoľkokrát 9 kilové závažie, mi už dávalo zabrať …

Zdroje:

♦ voľný preklad z knihy Montessori From the Start (The Child at Home, from Birth to Three), Paula Polk Lillard and Lynn Lillard Jessen

* Objevování dítěte, Marie Montessori

◊ Koncept kontinua, Jean Liedloffová

 Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+ …