Niektoré hračky sa môžu zdať pre menšie deti náročné a neprehľadné. Ale len dovtedy, pokiaľ nenájdeme vhodný systém, ako sa s nimi hrať. Maria Montessori hovorila, že poriadok pre deti „je tým, čím je rybám voda, v ktorej plávajú a zvieratám zem, po ktorej sa pohybujú“.

 

Poriadok a systém v prvom rade vytvárame pomocou pripraveného prostredia, ktoré je prispôsobené potrebám dieťaťa. V druhom rade poriadok spočíva aj v spôsobe, akým sa s Montessori pomôckami pracuje (ale aj postupuje pri činnostiach bežného života) – má to svoj začiatok a koniec, miesto na koberčeku a systematickú prácu, ktorej sa stupňuje náročnosť.

 

Niektoré princípy môžeme hravo preniesť aj do hry s obyčajnými hračkami. Príkladom môže byť napr. viacvrstvové puzzle, ktoré keď jednoducho „vysypeme“, nemôže byť pre deti prehľadné. Ak s ním dieťa robí prvý raz, je na nás, aby sme mu „urobili poriadok“, prácu sprehľadnili a vytvorili systém, akým sa bude skladať.

My si napr. jednotlivé vrstvy kôpkujeme a kôpky ukladáme v poradí, v akom za sebou nasledujú. Podobný systém sme si vytvorili aj pri druhej hračke, kde treba obrázky správne priradiť k zvieratku a v správnom poradí. Ako pomôcku som prefotila vyskladanú skladačku na kopírke a obrázok som tam dočasne vložila ako pomôcku. Jednotlivé dieliky si vytriedime podľa zvieratiek na druhej strane a potom po stĺpčekoch si ich otáčame obrazkom nahor. Tie už Dorotka pohľadá a uloží na príslušné miesto. Je to niekoľko úkonov a krokov, ktoré ale povedú po niekoľkých razoch k samostatnej práci. A neskôr sa v tom bude vedieť vyznať aj bez toho „urobenia poriadku“ na začiatku.

    Na prvý pohľad sa môžu zdať takéto hračky náročné pre takéto menšie deti. Väčšie deti potrebujú od nás už menšiu pomoc, ale to už vždy prispôsobíme dieťaťu. Dôležité je, viesť deti k systému a poriadku, pretože poriadok a systém vo vonkajšom prostredí sa potom prenáša aj do ich vnútra a taký usporiadaný pohľad na svet si potom utvárajú. Pomáha im to zároveň spoznávať a chápať náš svet