Raz som vošla k Adelke do izby a ocino jej hral bábkové divadlo. Keď som sa opýtala, čo robia (nie, že by mi to nebolo na prvý pohľad jasné 😀 ), povedala, že sa učia zlomky. Že už vie, čo je polovica, tretina a štvrtina. Tak si hovorím, aké super a ona bola rovnako nadšená.
Ešte v ten týždeň som sa raz Adelky pýtala, či už zjedla celú večeru. Povedala, že jej zostala ešte polovica zo štvrtiny a že keby jedla rýchlejšie, ostala by jej už iba štvrtina zo štvrtiny ? To bol pre mňa signál, že je naozaj čas na zlomky… 
Kovové zlomky sú jedny z tých Montessori materiálov, ktoré som si naozaj nemyslela, že raz budeme mať doma. Sú jednak drahšie a stojany zaberajú aj dosť miesta. Ale nakoniec som sa rozhodla, že do nich investujem.
Už na prvé posedenie sme sa s Adelkou dostali dosť ďaleko. Povedali sme si, že keď niečo môžeme rozdeliť na rovnaké časti, sú to zlomky. Overila si, že naozaj časti v jednom kruhu sú rovnaké – priložila ich k sebe.
V zápätí si uvedomila, že naozaj všetky kruhy sú rovnaké, iba sú rozdelené na rôzny počet častí.
Dali sme im všetkým mená od celku ,polovíc a tretín až po desatiny.
Aby si precvičila tieto názvy, hovorila som jej, aby vybrala napríklad 2/3, 4/6, 5/10 atď.. Potom som vybrala zasa ja nejaké zlomky a mala ich pomenovať.
Úžasné na tomto materiáli je jeho názornosť. Veľmi rýchlo sa veci chápu, všetko si mohla Adelka odskúšať vlastnými rukami a overiť. Takže pomerne rýchlo sme sa dostali až k zapisovaniu zlomkov, čoho sa už nevedela dočkať (teraz v 6 rokoch celkovo rada píše a zapisuje si aj počas dňa hocičo).
Natiahla som stužku ako zlomkovú čiaru a pod ňu som položila jednu „rodinu“ zlomkov – napr. kruh s polovicami. Z neho som vytiahla nad stužku – zlomkovú čiaru – 1 polovicu. No a po tomto predvedení to už bola hračka pochopiť, ako sa zlomky zapisujú a teda zapísať jednu polovicu, či dve štvrtiny.
Neskôr som dala Adelke „výskumnú úlohu“ (výzva, to ju baví) zistiť, ktorými zlomkami sa dá vyplniť napríklad jedna polovica.
Hneď prvé svoje zistenie si samozrejme musela zapísať a aj si ho prekreslila. Vzala si ho dokonca do škôlky, aby to ukázala pani učiteľke. Neviem však, či sa to v škôlke stretlo s rovnakým nadšením (a pochopením) ako u nás doma 😀 Ale nevadí… Hlavné je, že ona má z toho radosť.
Od tejto práce je už iba kúsok k sčítavaniu zlomkov s rovnakým menovateľom. Vidíte sami, až kam sa dá dostať a zlomky nie sú vôbec žiadna veda. Teda nie s pomocou Montessori 😉
Na záver mám ešte jeden tip na prácu s týmito kovovými zlomkami. Adelka si ju nedávno sama vymyslela a ja som nedbala, lebo je to podľa mňa fajn zmyslová aktivita. 
Vybrala zo stojana 2 rodiny (ak sú to väčšie zlomky, dajú sa aj 3) a snažila sa ich roztriediť naspať. Pri devätinách a desatinách je to fakt výzva, lebo okom viditeľný rozdiel medzi nimi je minimálny.
Verím, že som Vás opäť inšpirovala a podarilo sa mi zasa dokázať, že Montessori materiály sú jednoducho krásne 🙂
Ďakujem za like-y, komentáre a zdieľania, sú pre mňa veľkým zadosťučinením.
Na tejto poličke sú (zľava doprava, zhora dole):
Montessori má na naučenie sa jednej zručnosti samostatnú pomôcku. A pri najmenších deťoch myslí aj na to, že treba natrénovať nielen zručnosti vertikálne (navliekanie na tyčku alebo zastrkávanie kolíkov), ale aj horizontálne. Na to slúžia napríklad práve 
Zatiaľčo Dorotka vedela hravo vhodiť loptičku do krabičky s táckou, vhodiť ju v tom čase do kruhového otvoru na podnose zo strany na stranu nevedela. Rovnako to bolo u nej aj s vhadzovaním napr. mincí do pokladničky a žetónu do obdĺžnikového otvoru na podnose. Horizontálne zručnosti prichádzajú u nej neskôr a vyžadujú si iné pohyby prstov, zápästia a aj nasmerovania celej ruky. Aby som ju naštartovala, kruhy na vodorovnej tyčke som jej do poličky dávala najskôr navlečené. Keďže ich ešte nevedela navliecť, na začiatok si aspoň osvojovala horizontálny pohyb ruky. Až neskôr som jej nechávala navlečený jeden krúžok na ukážku a ostatné vedľa na podnose.
Jedno z typických období pre tento vek je zastrkávanie a vkladanie. Čohokoľvek a kamkoľvek sa to zmestí 🙂 Na to úžasne poslúži 
Posledná vec z tejto poličky je 
Obidve krabičky sa nelíšia iba svojou veľkosťou, ako to na prvý pohľad vyzerá. Líšia sa hlavne tým, akú skúsenosť odovzdávajú dieťaťu. 
Na tejto poličke sú:
Ďalej sa na poličke vystriedali kruhové tvary s trojuholníkmi.
A tu je naša posledná shelfie.
Na tejto poličke je:
Prirodzený zmysel pre poriadok ju ťahá dať to na správne miesta. Potrápila sa, ale nakoniec to dala 
Obľúbená zastrkovačka, pri ktorej Dorotka aj patrične funí ako ježko :), je tento 
Kolíky sú z tvrdeného silikónu a idú ľahko zastrčiť aj vybrať z dierok. Jediný problém je ten, že Dorotka kolíky nevie udržať pokope, nosí ich stále so sebou a veľmi rada ich má aj ako hryzátko 🙂 
Na vhadzovanie v štýle mincí do pokladničky som Dorotke vybrala túto 
Okrem týchto hračiek v poličke má Dorotka v izbe ešte napr. veľkého vĺčika, 
hračku na ťahanie za sebou na šnúrke a tlačenie pred sebou.
Ak ste sa dočítali až sem, klobúk dolu 🙂 Verím, že som Vás inšpirovala dostatočným množstvom hračiek pre vek cca 1 roka. Je to vek iba približný, niektoré deti môžu zvládnuť niektoré z týchto aktivít už ako 10 mesačné a iné zasa oveľa neskôr. Treba svoje dieťa jednoznačne pozorovať, na čo je už pripravené a podľa toho ponúkať aktivity…
Dorotka vie byť taká rýchla niekedy, že nestíham – odkladať, utierať, zbierať zo zeme… Už som sa poučila, že čo nechcem, aby chytala a vyberala z linky, musí ísť preč. Takže aj na varenie s deťmi sa treba pripraviť, resp. pripraviť linku, aby tam bolo len to, s čím môže robiť.
Buď jej niečo vyslovene naplánujem, čo bude robiť vrámci spoločného varenia, alebo príde s niečím sama a buď ju nechám, alebo jej to trošku „upravím“, zjednoduším, dám jej podnos a pod.. 
Najviac ju baví čvachtať sa vo vode, takže pravidelne „umýva“ zemiaky alebo ju nechám vyberať ich z hrnca s vodou do misky. Táto aktivita zvyčajne končí, keď stojím už milimeter vo vode 😀 
V poslednej dobe chodí do špajze a vyberie si vždy cibuľu, ktorú šúpe 
Chodí s ňou po celom dome a šúpe a šúpe 
Včera som jej ukázala lis na cesnak, s tým sa zabavila asi 10 minút. A pred pár dňami zdokonalila svoju jemnú motoriku tak, že dokázala zapichnúť šľahaciu metličku do nástavca na mixér. 
Mám pocit, že týmto kuchynským vychytávkam sa nevyrovnajú žiadne hračky, pri nich vždy vydrží najdlhšie.
9. Písmenkové vejáre – sú o niečo ťažšie, pretože písmenká sú pohyblivé a dá sa poprehadzovať ich poradie. Deti sa už musia o niečo lepšie orientovať v abecede a počuť písmenká v slove. Vejáre si môžete stiahnuť TU – 
Túto aktivitku som stiahla z webu 
