Z našej poličky – o ľudskom tele (4+)

    V poslednej dobe som Adelke pripravovala nové aktivity do poličky. Niektoré sme iba zrotovali, teda vytiahli po dlhšom čase a niektoré nové aj pribudli. V tomto článku by som vám ukázala poličku na tému ľudské telo, ktoré snáď nikdy neomrzí a deti fascinuje.    Znovu sme oprášili našu kostru, o ktorej som písala už dávnejšie v tomto článku. Je pomerne veľká, má cca 100 cm a dá sa stiahnuť na tomto linku. Stále rovnako (ak nie viac) ju baví, keď jej obkreslím telo, ona si ho obtiahne a potom do neho ukladá časti kostry. Pri prvej práci stačí dieťaťu ukázať, kde čo patrí a keď už to má vžité, môžeme aj pomenovávať jednotlivé kosti – lebka, kľúčna kosť, rebrá (hrudný kôš) atď.. Pekne to obohatí slovnú zásobu.     Na poličke nám pribudol aj model ľudského tela. Je veľmi názorný a určený pre staršie deti (výrobca udáva od  8 rokov). Tu sa už nedá oklamať, ktorý orgán kam patrí, pretože všetko má presne svoje miesto. Skladanie je trošku náročnejšie, takže to zatiaľ robíme spolu. Avšak dodáva to ďalší rozmer, pretože ukazuje usporiadanie vnútorných orgánov. Ďalej má Adelka v poličke  aj ľudské orgány zo Safari tuby, s ktorými sa oboznamovala ako s prvými v poradí asi od 2,5 roka.V poličke má ďalej pripravený detský stetoskop. Je to vždy ohromná zábava v rodine, keď Adelka príde vyšetrovať deda, ako dýcha a ako mu bije srdce. Dokonca zvykla počúvať, ako bije srdce našej mačke a zistila, že jej bije oveľa rýchlešie ako nám. Pripravené v poličke sú aj obrázky, ako sa vyvíja bábätko v brušku, k čomu ma priviedla anglická knižka pre deti The Body.Je veľmi názorná a jednoduchá, no pritom je v nej všetko najhlavnejšie povedané. Okrem obrázkov vývoja plodu som Adelke pripravila aj malé röntgenové snímky. Nič som jej o nich nepovedala a nechala som jej ich ako hádanku, či bude vedieť, čo je na nich zobrazené. Pri tom sme ich prikladali na kostru, aby bolo jasné, čo ukazujú. Toto ju veľmi bavilo a aj sme sa veľa rozprávali o röntgene, kedy a načo sa také snímky robia a že nášmu telu aj röntgenové žiarenie škodí…    Nedávno sme si celkom nečakane a spontánne vyrobili model úst z modelárskej hliny, čo sa nám do tejto témy aj pekne hodilo.Na výrobu postačí v podstate iba plastelína a fazuľa a máte s deťmi hotové za pár minút.Tiež pekná aktivitka na poobedie, ktorá vie obohatiť vedomosti a aj slovnú zásobu.

Ďakujem, ak článok zozdieľate aj svojim kamarátom, napr. na FB.

Ako na správny úchop pera

    Nedávno ma niektorá mamička  upozornila na úchop ceruzky, ktorý mala Adelka na fotke. Som jej za to vďačná a odvtedy si to viac všímam. O pár dní na to mi prišli do rany ceruzky a pero Stabilo. Hneď sme ich doma vyskúšali a musím povedať, že úchop je teraz už ukážkový. Ale pekne poporiadku. Chcela by som vám v tomto článku napísať niečo o tom, ako môžete dieťa k správnemu úchopu pera či ceruzky viesť aj pomocou Montessori aktivít a pomôcok. Čo všetko správnemu úchopu predchádza a že s tým súvisia aj veci, o ktorých by ste to možno ani nepovedali.    Asi viete, že v Montessori pedagogike písanie predchádza čítaniu. Dieťa môže pokojne niečo napísať, ale nemusí to vedieť po sebe hneď aj čítať. Ak má začať dieťa písať, potrebuje k tomu precvičiť ruku. Od ramena, po zápästie až po prsty. Možno ste si nikdy neuvedomili, že na toto sú perfektným tréningom aktivity každodenného života a zmyslové materiály.Aktivity každodenného života pomôžu dieťaťu v rozvinutí:

– koordinácie rúk, pretože každá ruka robí pri písaní niečo iné,

– jemnej motoriky, jemného pohybu prstov a zápästia,

– pamätania následnosti krokov, keďže dieťa si musí zapamätať, aký ďalší krok nasleduje; pri písaní si dieťa pamätá, ako idú za sebou písmenká,

– pohybu očí, pretože oči stále sledujú pohyb rúk a tým sa trénujú na to, aby neskôr nepreskakovali pri čítaní z riadka na riadok,

– sebadôvery, pretože dieťa má pocit rovnocennosti s dospelým a verí, že dokáže to, čo on, a to sa môže prejaviť v chuti a odhodlaní písať,

– hrubej motoriky a rovnováhy.

Zmyslové pomôcky  rozvíjajú:

– zrak tým, že dieťa sa učí vizuálne rozlišovať rôzne tvary, čo pomáha pri rozlišovaní tvarov písmen,

– sluch, napríklad zvukovými valčekmi, zvončekmi alebo hrami so zvukmi, vďaka ktorým sa dieťa učí rozlišovať rôzne zvuky, a to pripravuje dieťa na rozlišovanie zvukov hlások,

– hmat a tiež úchop, predovšetkým prostredníctvom úchytiek, ktoré možno nájsť napríklad na valčekoch s úchytmi, tvaroch geometrickej komody, ale aj kovových útvarov na písanie.

Rameno rozcvičí napríklad:

Pokiaľ dieťa malo príležitosť tieto aktivity robiť, je veľká pravdepodobnosť, že ruka na písanie pripravená bude a prsty sa budú vedieť uložiť do správneho úchopu. A ako by mal vyzerať?Predpokladom správneho úchopu je, že celá ruka a aj prsty sú uvoľnené. Pero alebo ceruzka sú položené na prostredníku, pridržiavané palcom, ukazovák je voľne opretý zhora. K papieru smeruje šikmo. Prsty by mali byť asi 2-3cm od hrotu pera/ceruzky. Ruka voľne kĺže po podložke a pohyb vychádza z ramena. Praváci aj ľaváci by mali držať písacie náčinie rovnako, rozdiel je iba v tom, že pravák ceruzku ťahá a ľavák ju pred sebou ľahko tlačí.

Deti môžeme naviesť na správny úchop tým, že im povieme, že prostredník je postieľkou pre ceruzku, ukazovák vankúšikom a palec perinkou, ktorou sa ceruzka prikryje 🙂 (podľa materiálov fi. Stabilo).  Najlepšie vedú prsty k takémuto úchopy hrubé trojhranné pastelky.Aby sme vedeli odlíšiť správny úchop od nesprávneho, tak tu je pekný prehľad toho, ako by dieťa pero držať nemalo (pre zväčšenie kliknite na obrázok):Správny úchop dokonalo podporujú napr. ceruzky, pastelky a perá Stabilo vo verzii pre pravákov aj ľavákov. Sú ergonomicky tvarované, majú nekĺzavé priehlbiny a nízku hmotnosť.

Nemusíme čakať, kým deti nastúpia do školy, aby sme im kúpili správne písacie potreby. Tie je dobré zabezpečiť ešte pred nástupom do školy, aby si nevytvorili zlý návyk a aby od samého začiatku ukladali prsty tak, aby sa im dobre a ľahko písalo.

 

Obrázkový recept pre deti

    Ako viete, Montessori je o samostatnosti. Adelka je v kuchyni už dostatočne samostatná a v poslednej dobe ma prekvapuje, že si sama chce robiť raňajky a večeru. S obedmi tiež väčšinou pomáha. Dokonca si niekedy zhromaždí ingrediencie a sama si vymýšľa, kombinuje, ochutnáva – vlastne akože varí 🙂 A tak som rozmýšľala, ako túto jej samostatnosť trošku povzniesť na vyššiu úroveň. Že by to neostalo iba pri  príprave obloženého pečiva, praženice a krájaní zeleniny, ale vedela by niečo sama pripraviť od A po Z. Nakoniec som dospela k tomu, že jej pripravím obrázkový recept, podľa ktorého niečo navarí, resp. upečie.Vytvorila som jej recept na náš obľúbený perník. Recept je obrázkový, rozdelený na niekoľko krokov, názorný a zrozumiteľný. Trošku predsa len potrebovala odomňa asistenciu, keď bolo treba namlieť orechy či ovsené vločky, ale aj tomu sa dá predísť, ak už namleté ingrediencie prichystáme vopred do misiek. Orechy doma melieme na tomto ručnom strúhadle, zvládnu to s ním aj deti.V našom recepte je treba na začiatok ošúpať a nakrájať jablká. Môže to dieťa urobiť s malým strúhadlom a s detskou škrabkouDlho som nevedela vyriešiť otázku, ako by v správnom množstve mohla nadávkovať napríklad múku alebo cukor. Používať váhu je pre ňu ťažké a aj klasické odmerky nie sú pre ňu ešte zrozumiteľné. Najmä ak sú na odmerke dieliky po 50g a chýba tam tým pádom napr. 75g.Našla som farebné odmerky do ruky, ktoré sú označené objemom. Tiež si možno poviete, že to nie je žiadna výhra, lebo tam rovnako môžu chýbať objemy, ktoré zrovna potrebujeme. Avšak dajú sa krásne nakombinovať a využiť práve v obrázkovom recepte pre deti. Stačí napríklad vyobraziť, koľko ktorých odmeriek múky treba použiť a správne množstvo vie namerať aj dieťa 🙂 Z tohto objavu som bola nadšená, neviete si to ani predstaviť 🙂Potom treba všetko dokopy pomiešať so šľahacou metličkou.

Ďalším chutným pomocníkom je metlička na omrvinky, ktorá vyzerá ako ježko 🙂 Na takéto drobné upratovanie je ako stvorená spolu s malou lopatkou.

A tak vám takýto môj recept ponúkam na vyskúšanie: Recept pre deti Perník. Nie je na ňom veľmi čo pokaziť. Raz sa nám akurát perník nenadvihol, ako inokedy, ale stále bol vynikajúci! Možno to deťom nepôjde hneď úplne samostatne, ale verte, že ďalšie razy už to budú piecť s menšou a menšou pomocou od vás. Nám sa raz dokonca podarilo, že kým som ja navarila obed, Adelka súčasne so mnou piekla tento perník podľa receptu.Opäť sa mi potvrdilo, že deťom stačí iba veriť a dať im príležitosť.

 

 

Z čoho sa skladá kvet

    Keď už konečne prišla jar a všetko okolo nás zakvitlo, nedalo mi nepozrieť sa s Adelkou bližšie na to, z čoho sa skladá kvet. Bola to celkom last-minute aktivita, nič plánované, keď som zbadala na kuchynskom stole vázu s odkvitajúcimi tulipánmi. Puzzle s časťami kvetu máme doma, takže v tomto smere sme boli pripravení.Najprv si Adel poskladala puzzle vedľa rámu na stôl. Je to o niečo ťažšie ako vyskladávať ho do rámu. Na podnose sme si rozobrali dva kvety a podložila som pod ne vreckovku, aby bolo vidieť čierny prášok na tyčinkách – peľ.

Potom sme si pomenovali jednotlivé časti tulipánu – okvetné lístky, piestik a tyčinky – a priradili sme ich k jednotlivým častiam puzzle. Nebola iná možnosť ako prísť na to, že tulipán nemá kalich, ktorý sme nemali k čomu priradiť.Vzišla aj otázka, na čo je piestik. Súhlasím s názorom, že keď sa dieťa na niečo pýta, je čiastočne pripravené na odpoveď a väčšinou stačí odpoveď jednoduchá. A tak sa dozvedela, že ak sa peľ z tyčiniek dostane na piestik, narastú v ňom semiačka. A táto odpoveď jej úplne stačila.

Myslím, že je to fajn krátka aktivitka na vyplnenie voľnej chvíľky. Bohate stačia 3 pojmy, pretože keď ich dostatočne veľakrát dokola zopakujeme, je oveľa väčšia pravdepodobnosť, že si z toho dieťa niečo zapamätá. Radšej sa ešte neskôr k tomu vrátiť a niečo nové pridať. S rastúcim vekom určite prídu aj ďalšie otázky. A pamätajte, že pre deti neexistuje ťažké slovo. Keď dokážu povedať Tyrannosaurus rex, tak dokážu povedať všetko 😉