Nedávno som v článku o mape sveta písala o tom, ako šikovne sme doma spoločnými silami vyrobili mapu sveta vo veľkom formáte. No a táto mapa nás sprevádza aj ďalej a nabaľujeme na to, čo už vieme, ďalšie vedomosti. Aj naďalej objavujeme svet a zaujímajú nás ľudia, zvieratá a stavby sveta. 
Začali sme tým, čo býva deťom najbližie, teda zvieratkami. V obchode Tedi som kúpila drevené truhličky, ktoré som na vrchnákoch označila farebne kódovanými svetadielmi podľa Montessori.
Naplnila som ich malými Safari zvieratkami, prípadne takými zvieratkami, ktoré sme už mali doma a zmestili sa. Pre prípad, že by sa viaceré dostali mimo svojich krabičiek a Adelka by nevedela, ktoré zvieratko patrí na ktorý svetadiel, označila som ich. Každému zvieratku som niekde zospodu urobila malú farebnú bodku buď lakom na nechty alebo farbou na sklo. To zabezpečí kontrolu chyby a Adelka nemusí za mnou vždy utekať, aby som jej povedala, kam toto zvieratko patrí.
Ono sa to nezdá, ale keď to chcete brať naozaj poctivo a naučiť deti presné mená zvieratiek, má aj dospelý čo robiť. Spoznala som vďaka tomu tri druhy tučniaka. Cisársky je taký najznámejší, nuž a potom sa nám ešte dobre pamätá tučniak čiapočkatý, ktorý má po bokoch hlavy čierne prúžky a vyzerá to, akoby mal okolo brady uviazanú čiapku 🙂 Spoznali sme ešte aj tučniaka skalného, ktorý rád skáče zo skál a vraj sa rád parádi a nechá sa aj vyfotiť 😀
Na poličke s krabičkami máme aj zalaminované obrázky detí sveta. Sú označené podľa svetadielov, takže sa dajú ľahko priradiť k mape. K týmto obrázkom si ešte radi vezmeme knižku Jak bydlí děti celého světa.
Mám ju veľmi rada, pretože oboznamuje deti pár vetami o hlavných znakoch jednotlivých obydlí. Väčšinou sa vlastne dosť veľa rozprávame o tom, čo Adelku zaujalo na obrázku.
Ďalšie veľmi obľúbené v spojení s mapou sveta sú miniatúry stavieb.
Najprv som ich dala Adelke iba na to, aby si ich popozerala a chytila do rúk. Keď sa s nimi trošku oboznámila, pripravila som jej kartičky (nech sa páči, stiahnite si ⇒) Stavby sveta, kde sme si ich zároveň aj začali pomenovávať. 
Veľa sme sa o nich rozprávali a zaujali ju hlavne príbehy prečo a ako stavby vznikali. Veľmi pútavo sme sa rozprávali napríklad o Taj Mahal a pyramídach, tie si zapamätala hneď ako prvé, prečo je šikmá veža šikmá, fascinovalo ju, že Soche slobody sa dá vyliezť až na korunu…
Keď sme ich priradili na kartičky, podľa orámovania kariet bolo ľahké zistiť, ktoré stoja napr. v Európe. Vytiahli sme teda skladačkovú Montessori mapu Európy a uložili pamiatky na príslušné štáty.
Tieto zemepisné veci momentálne patria u Adelky medzi najobľúbenejšie spolu s počítaním do 100 😀 Ja som zemepis nikdy nemala rada. Keby mi ho niekto takto ukázal, verím tomu, že by som si ho zamilovala. Momentálne si Adelka začína všímať vlajky, takže to pekne nadväzuje, ale o tom niekedy nabudúce…
Oba sme si porovnali a vysvetlila som jej, že na ňom je pevnina trošku iná, farebná a každý tento farebný „diel sveta“ voláme svetadiel. Modrú plochu sme si pomenovali ako oceán.
Robili sme veľa aktivít na zapamätanie si farebného kódovania svetadielov. Stiahla a rozstrihala som túto 
Keď som videla, ako veľmi ju to baví, jedno popoludnie, kým Adelka spala, som vyrobila mapu sveta vo veľkom formáte. Na 
Mapu sme podlepili kartónom a Adelka ju vymaľovávala vodovkami niekoľko dní. Celkovo má rozmer 90×45 cm.
Som rada, že si ju vyrobila sama, pretože sa veľa vďaka tomu naučila. Bude peknou pamiatkou na toto obdobie a teším sa, keď jej ju v ráme zavesíme na stenu.
Vystrihnuté nohavice sme spojili po krajoch špendlíkmi, takže aj pri šití musela byť opatrná, aby sa nepichla. Párkrát sa to samozrejme aj stalo, ale patrí to jednoducho k tomu.
Ihlu si navliekla celkom sama. Je dobré si ihlu zapichnúť do ihelníčka, aby boli obe ruky voľné a jedna mohla niť prestrčiť uškom ihly a druhá potiahnuť. Uzlík zatiaľ robím ja.
Na jednej strane nohavíc asi do polovice dĺžky som Adelke ukázala, ako bude robiť jednoduché stehy. Má už skúsenosti so šitím 
Ušila ich po kúskoch asi za tri dni a musím povedať, že ju to veľmi bavilo. Najmä ten moment prekvapenia, keď boli nohavice hotové a prevracali sme ich z rubovej strany. Bola hotová, že to sama dokázala, čomu na začiatku ani neverila 🙂 