Možno ste si už všimli, že Montessori má 2 glóbusy. Jeden je pestrofarebný so svetadielmi, na ktorý keď sa pozrieme, je nám všetkým jasné, o čo tu ide. 
Druhý vyzerá tak trochu čudácky, je dvojfarebný a dlho som si o ňom myslela, že je zbytočný 🙂 Ale opak je pravdou.
Je to glóbus pevnina-voda a dajú sa s ním ukázať deťom zaujímavé veci. Keď začne dieťa zaujímať svet ako taký, práve s týmto glóbusom je vhodné začať. Na ňom vysvetľujeme, že glóbus je vlastne zmenšený model našej Zeme. Keby sme sa pozreli na našu Zem z veľkej výšky, takto nejak by vyzerala.
Ako napovedá jeho názov, zobrazuje pevninu a vodu. Pevnina má šmirgľový povrch a voda hladký. Takto sa delí povrch našej Zeme. Sú to opäť pre nás dospelých samozrejmé veci, ale nie pre deti.
Keď sme sa s Adelkou rozprávali o tomto glóbuse, veľmi pozorne počúvala. Možno k tomu prispel aj taký herecký tón a záhadnosť, ktorú som tomu dala. Vzbudiť zvedavosť je vždy veľmi dôležité 😉 A keď som na záver načrtla, že si nabudúce urobíme svoju pevninu a vodu, veľmi sa tešila.
Vyrobila som domácu plastelínu zafarbenú kakaom a pripravila podnos so všetkým, čo budeme potrebovať.
- 2 väčšie misky
- džbán s vodou
- nožík
- podložku (nemusí byť, ak máte veľký podnos a dobre sa vám na podnose manipuluje)
Najskôr som všetko urobila ja a Adelka ma sledovala. Potom sme vrátili veci do pôvodného stavu a Adelka sa nemohla dočkať, kedy bude môcť urobiť sama to isté:
Vyplnila dno jednej väčšej misky plastelínou.
Vyrezala z plastelíny časť, ktorú vložila do druhej misky.
Naliala do misiek vodu tak, aby nezaliala plastelínu.
No a dielko je hotové. Takto sa dá jednoducho vyrobiť ostrov a jeho protiklad – jazero. Ukážeme, čo je pevnina, po ktorej chodíme my ľudia, po ktorej jazdia autá… 
… a ukážeme čo je voda, v ktorej plávame, na ktorej sa plavia lode, v ktorej plávajú ryby…
No a ak máme po ruke aj glóbus pevnina a voda, nájdeme ostrov a jazero aj na ňom, aby sa nám to celé pekne prepojilo.
S plastelínou si na tento spôsob môžeme doma vyrobiť akúkoľvek dvojicu foriem pevniny a vody – polostrov/záliv, pevninská šija/morská úžina (prieliv), zátoka/mys, reťaz jazier/súostrovie.
Aby som ešte všetko uviedla na pravú mieru, prečo je voda v džbáne modrá. Hlavne preto, aby nám to korešpondovalo neskôr s kartičkami rôznych foriem pevniny a vody. V realite, keby sme sa pozreli na more z veľkej výšky, tiež by sme videli more modré. Deti väčšinou vedia, že voda ako taká je priehľadná, ale pre istotu je dobrú zafarbiť ju v džbáne pred očami dieťaťa (my sme použili potravinárske farbivo).
Toto je veľmi fajn aktivita, pretože nie je snáď dieťa, ktoré by nemalo rado plastelínu. Ak sa vám podarí vyrobiť si jazero a ostrov (alebo hocijaké iné formy pevniny a vody) vo väčšom formáte, môžete do toho zapojiť aj miniatúry zvieratiek, loďky, rastlinky… Dá sa s tým pekne vyhrať 🙂
O ďalšom glóbuse – glóbuse so svetadielmi a mape sveta si môžete prečítať v tomto článku.
Zažehľovacími korálikmi sme teda začali. Adelka ich ukladá vždy prstami napriek tomu, že bola k dispozícii v balení aj pinzetka. Sama tvorí a vytvára si rôzne vzory a farebné kombinácie. Niekedy ukladá koráliky aj podľa predlohy. Ako som už písala vyššie, veľmi si vďaka tejto činnosti vybudovala trpezlivosť a odhodlanie dokončiť niečo. Veľakrát sa jej stalo, že pri ukladaní korálikov na podložku si do toho nechtiac drgla a všetko sa jej vysypalo. Pamätám si, ako prvýkrát úplne zúrila. Ďalšie dva razy reagovala stále rovnako, so zlosťou, ale stále bola odhodlaná začať odznova. Pri ďalšom raze už iba nahnevaným hlasom povedala: „Ach, zase sa mi to vysypalo!“ Možno na šiesty raz si už iba povzdychla a začala koráliky ukladať naspäť odznova.
Kúpila som v raz v Lidli sadu na výrobu odznakov. Adelka si vystrihla kruh z látky, vložila ho do formy aj s kovovým plieškom a ja som jej to pomohla zatlačiť.
Ďalšou fajn pomôckou boli doštičky na šnurovanie. Vyrobil nám ich manžel v dvoch verziách – s dvomi a s tromi šnúrkami. Dve šnúrky Adelka spontánne obmotávala okolo seba, čo ju veľmi bavilo a robila to aj pri každej príležitosti na topánkach.
Na nej sme si ukázali viazanie uzlíka…
…ale aj rozuzlovanie, čo bolo v jej prípade ťažšie.
Výhodou týchto doštičiek je, že každá šnúrka je inej farby a dieťa jasne vidí, ktorá kam ide a ktorou čo treba urobiť.
S tromi šnúrkami sa dá krásne ukázať pletenie vrkoča. Toto je činnosť, ku ktorej sa Adelka stále vracia, pričom vždy jej ešte ukazujem, ako sa vrkoč pletie. Má motiváciu sa to naučiť, pretože chce bábike zapliesť vrkoč 😉 To je však oveľa ťažšie, pretože v rukách sú pramene vlasov, ktoré sa ľahko rozutekajú.
Buď Adelke pripravím vybodkovaný obrázok, alebo jej dám hotovú 
Pomaly sme sa dostali k šitiu. Pripravila som Adelke podnos s ihlou a bavlkami. Bavlnku je dobré umiestniť do pohára s dierkou vo víčku, kadiaľ si ju vytiahne. Je tak menšia šanca, že sa celé klbko rozmotá pri manipulácii.
Prešli sme od jednoduchších tvarov ako je kruh či štvorec k zložitejšiemu srdiečku či mackovi. Uzlík zatiaľ Adelka urobiť nevie, a tak si vždy koniec prilepí lepiacou páskou na rubovú stranu.
Na cesty si často berieme so sebou 
Vhodnejšia na túto prácu je hrubá vlna, vtedy to ide rýchlejšie. Veľmi pekne ukáže melírovaná a nemusíte tak často meniť farbu vlny.
Keď jej napnem do rámu bavlnku, vždy jej aj kúsok začnem, aby sa jej lepšie pokračovalo. Výsledkom môže byť napríklad dekoratívna dečka alebo podložka pod kvetináč či vázu.
S vodovkami sa naučila za tú dobu už pekne pracovať. Je bežné, že raz za týždeň umývam ofrkanú stenu nad jej stolíkom a niekedy aj ratujeme vyliatu vodu z vodoviek. 
Keď vyfarbuje pastelkami, snaží sa rešpektovať, aby nevychádzala za čiary, niekedy jej však ceruzka ešte ujde. Keď sa pozerám na tie ťahy ceruzkou, teším sa, ako si rozcvičuje zápästie do všetkých smerov…
…a nielen zápästie, ale aj rameno.
Obkresľujú sa ako vonkajšie tvary (tie idú ťažšie, lebo ceruzka môže ľahko ujsť) tak aj vnútorné šablóny. A potom sa nahusto šrafujú – ja hovorím, že robíme hadíka. My sme si nafarbili 
Ďalej sú v poličke aj korálky, ktoré priebežne Adelka navlieka. Pričuchla už aj k zemepisu, pomocou 
V tichosti rámik vymaľovávala 45 minút, až sme ju museli už prerušiť obedom. Po obede pri tom sedela rovnako dlho a rámik dokončila.
Rámik je celkom múdro vymyslený, že ornamenty majú vyvýšené okraje a tak netreba nič predkresľovať kontúrkou. Odvtedy sú farby na sklo na Adelkinej poličke. Tlačím jej rôzne obrázky a predkresľujem jej ich kontúrkou.
Na tohtoročnej dovolenke teda nesmel chýbať štetec, ale vodovky mohli ostať doma. Kúpili sme 
A posledným tipom od nás budú 
