Keď si 21-ročná študentka výtvarných umení Nikoleta Györe Čeligová povedala, že vyrobí „hračku“, dopadlo to nejak takto. Podaril sa jej naozaj skvost a vytvorila pexeso pre nevidiacich, ktoré, ako sa ukázalo, baví nielen nevidiacich, ale aj vidiacich.
Mňa Memonik oslovil, pretože je to naozaj unikátna hra, ktorá sa len tak nevidí (a to doslova :)). Je pre mňa aj skvelou Montessori pomôckou, pretože v Montessori je samostatnou výukovou časťou aj tzv. zmyslová výchova a veľa sa v nej pracuje na cibrení jednotlivých zmyslov a veľa deti pracujú aj so záslepkou na oči. Deti sa učia vnímať všetkými zmyslami, nielen očami a Montessori pedagogika má podobné hmatové pomôcky na spôsob Memoniku. To je dôvod, prečo MEMONIK nájdete aj u nás v e-shope. A v spolupráci s jeho tvorcami sa mi podarilo získať pre vás aj zopár zákulisných informácií 😉
„Prvotná myšlienka vznikla po návštevách hračkárstiev a listovaní katalógov. Zistila som, že je trh presýtený množstvom hračiek od výmyslu sveta. Rodičia majú na výber a deti si hračky často nevážia,“ hovorí Nikoleta. „Najprv bolo mojou prioritou navrhnúť hračku, ktorá by bavila a zároveň edukovala nevidiace deti. V priebehu navrhovania som však zistila, že táto bude niečím výnimočná.“ 
Priniesla prototyp do školy nevidiacim a slabozrakým deťom, ktoré jej ho nechceli vrátiť 🙂 „Prekvapil ma ich výkon a nadšenie pre hru, strašne sa im pexeso páčilo a chceli si ho nechať. Mňa to veľmi potešilo a zároveň nakoplo,“ spomína.
Hra obsahuje 18 párov rôznych materiálov. Jej pravidlá sú rovnaké ako pri klasickom pexese a teda úlohou je nájsť dva rovnaké páry. Na dotykových plôškach nájdete materiály od najjemnejších a príjemnejších ako je plyš, menčester či koberec, až po drsné ako je umelá tráva alebo dokonca šmirgeľ. „Snažila som sa o čo najväčšiu rozmanitosť či už materiálov, dezénov, ale aj farieb, aby som vytvorila hráčovi čo najväčší zážitok. Do výroby sa nedostal jeden materiál, ktorý nevidiace deti mali veľmi radi. Bol to doslova vystrihnutý kus strúhadla,“ smeje sa.
Koncepcia hry Memonik je určite nadčasová. U nás Adelka napríklad vďaka nej prekonala svoju nechuť dať si na oči záslepku, keď pozorovala nás, ako sa hráme. Adelka sa s Memonikom hráva zatiaľ ako s Montessori materiálom, tj. vyberiem jej niekoľko párov (4-5) a tie páruje. Ide jej to výborne. S manželom hráme my dvaja podľa pravidiel a čo ma prekvapilo, že nie je ani také ťažké zapamätať si povrch, ale miesto, kde som povrch cítila. Niekedy si to uľahčíme, že sa očami pozrieme, ktoré políčko ideme odkrývať a potom už so záslepkou odkryjeme povrch.
„Je to hra, ktorá prepája vidiaci a nevidiaci svet. Pri tejto hre sa nevidiace deti necítia hendikepované. Nevidiace deti cez hru spoznajú svet vidiacich a tie vidiace zase ten nevidiaci. A to všetko formou zábavy, ktorá zmazáva bariéry. Možno práve vďaka tejto hre sa nebudú deti v dospelosti báť podať nevidiacemu pomocnú ruku. Hra nie je len o zábave – deti si precvičia trpezlivosť, priestorovú orientáciu, hmatovú pamäť, jemnú motoriku a fair play.“
Ideálne je, aj rumpľa farebne ladí s lavórikmi a zásterkou. Farbu nespomínam náhodou, pretože nejde iba o estetickú záležitosť, ale v Montessori tu ide o farebné kódovanie, ktorým sa odlišuje jedna aktivita od druhej. Ale vidíte, že sa dá prežiť aj s oranžovou rumpľou, keď iná vtedy nebola 😉
1. 
