Boli sme si užiť posledné letné dni. Vlastne rozlúčiť sa s letom a pomaly aj s končiacou rodičovskou dovolenkou. Rozhodli sme sa ísť do Nízkych Tatier, vygooglili zopár miest, ktoré by boli lákavé pre deti a nakoniec zabookovali ubytovanie v Jasnej. Popri tom všetkom sme sa tešili na náš obľúbený geocaching. Že ho nepoznáte? Od teraz už budete 🙂
Geocaching je celosvetvo rozbehnutá hra hľadania skrýš, ktoré si geocacheri navzájom vytvárajú. Aj samotný názov o tom hovorí – geo je odvodené od slova Zem a cache je skrýša. Čiže ide o skrýše kdekoľvek na Zemi. Práve cieľom geocachingu je spoznávať pekné miesta, zákutia, prírodné úkazy a podobne. Po celom svete je vytvorených takmer 3 000 000 „kešiek“. Pred narodením Adelky sme boli s manželom celkom vášniví geokešeri, našli sme ich cez 260 a teraz nastal čas túto našu záľubu opäť vo veľkom štýle a už v trojici oprášiť.
Adelka je už vo veku, kedy ju láka každé dobrodružstvo, tak si viete predstaviť to nadšenie, keď sme jej povedali, že ideme hľadať takú malú skrýšu 🙂 O to viac je táto hra pre deti príťažlivá, že v keškách sa nachádzajú rôzne predmety na výmenu, často sú to práve rôzne detské postavičky, malé hračky napríklad z kindervajec, odznaky, proste hocičo, čo sa do konkrétnej kešky zmestí. Počas nášho výletu sme „odlovili“ zo 10 skrýš a Adelka vždy po nájdení jednej kričala, že ideme na ďalšiu 🙂
Zatiaľ sa Adel zapája iba vo finále pri samotnom hľadaní skrýše. Ukázali sme jej, ako treba nasledovať ručičku kompasu. K samotnej keške sme ju vždy doviedli my a ukázali na priestor, kde by to asi tak mohlo byť. Skrýšu našla sama a s napätím ju otvárala, aby zistila, čo sa v nej skrýva na výmenu.
Pre staršie deti môže byť geocaching celkom komplexná aktivita. Naučia sa pracovať s mapou, kompasom a orientovať sa v teréne. 
Niektoré skrýše sú zložitejšie a musíte najskôr získať indície, aby ste sa dostali k súradniciam samotnej skrýše. Často to bývajú indície, kedy stačí poznať písmenká a čísla, nejako ich poprehadzovať, alebo urobiť jednoduché počty a vypočítate tak finálne súradnice kešky. Keď dôjdeme s Adelkou do tohto štádia, na to sa už veľmi teším.
Možno si hovoríte, že by to bolo celkom zaujímavé vyskúšať. Jednoznačne!
Takže, čo na geocaching potrebujete:
- rozmyslieť si nejaký nickname, pod ktorým budete vystupovať
- založiť si svoje konto na oficiálnej stránke geocachingu. Tu si viete prezerať zoznam a mapu skrýš, ako aj pozrieť, aké a koľko kešiek ste už našli
- aplikáciu v telefóne, v ktorej máte rovnako online zoznam skrýš (ale viete si kešky uložiť aj offline, ak by ste boli mimo signálu) a hlavne kompas. Druhou možnosťou je mať namiesto aplikácie v mobile so sebou gps-ku, do ktorej si doma nahráte súradnice kešky, ktorú idete hľadať.
- pri nájdení skrýše potrebujete mať pri sebe ceruzku alebo pero, aby ste sa podpísali do tzv. logbook-u uloženého v skrýši. Je to malá písanka alebo papier, kde sa zapisujú všetci tí, ktorí danú kešku našli. My máme ešte zo slobodných čias vyrobenú aj svoju geokešerskú pečiatku, ktorou sa vždy do logbooku zapíšeme.
- nejaké tie drobné predmety na výmenu, ktorým sa potešia hlavne deti. Na fotke boli v keške zrovna nejaké kartičky s rôznymi plodinami ako kakaovník, kávovník…
- cenným zberateľským predmetom v tejto hre sú tzv. geomince. Sú z dreva a môžete si ich dať vyrobiť s vlastným dizajnom a s vlastným geokešerským menom. Nie je to nutnosť. Tieto mince potom necháte v ľubovolných keškách, aby ste urobili radosť ďalšiemu, kto nájde kešku po vás. Platí pravidlo, že ak si vezmete z kešky geomincu niekoho iného, mali by ste tam za odmenu nechať tú svoju. Niečo za niečo.
A na záver ešte zopár tipov, kam sa oplatí vyjsť spolu s deťmi v Jasnej:
Navštívili sme Demänovskú ľadovú jaskyňu, v ktorej sa však na naše prekvapenie už ľad roztopil vplyvom globálneho otepľovania. Pamätám si z detstva krásne ľadové závoje, stalagnity, stalaktity… na ktoré však stále pútače lákajú turistov. Aj napriek tomu, že ľadové umenie prírody v nej momentálne nenájdete, bol to pekný zážitok. Ak v jaskyni klesne teplota na mínus 5 stupňov, môžeme sa na ľad tešiť opäť.
Zážitkom pre deti bude isto návšteva Medvedej štôlne. Deti sa naučia o nerastoch a mineráloch a vyskúšajú si, aké ťažké to bolo kedysi, prekopať sa banskou chodbou. 
Zážitok sa znásobuje úplnou tmou (až na pár plamienkov cestou) a čelovkami na hlave 🙂 Cestou nás sprevádzali aj permoníci.
Ako celodenný výlet odporúčam Drakopark na Chopku. Na celej trase sever-juh nájdete na jednotlivých stanovištiach dráčika Demiána, ktorý deťom zadáva úlohy. Odpovede si môžu zapísať do veľkého prospektu a po vyriešení aspoň 3 úloh na ne čaká sladká odmena.
Prajem vám peknú a dobrodružnú jeseň 😉
Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…
Aby sa bodky lepšie odlepovali, strhla som pred samotnou aktivitou celý priestor medzi bodkami. Bodky potom vystupujú nad povrch a dajú sa s nechtom ľahko podobrať. My sme si stiahli predlohu 
Aby ste dieťa v tejto činnosti motivovali, pripravte mu asi 1,5 cm široké pásiky na strihanie. Nastrihané papieriky využijete napríklad na oblepenie obrysov nejakého obrázku. Ja som nakreslila na papier veľkého slimáka a papieriky sme nalepovali tekutým lepidlom a tyčinkou do ucha. Bola to naša prvá skutočná výtvarná aktivita 🙂
Je to činnosť, kde môže dieťa pekne samostatne pracovať aj s 
Tu je predloha: 
A potom sa obrázok vymaľuje vodovými farbami. Na nanesenú farbu, kým je vlhká, sa roztrúsia zrnká soli, ktorá farbu rozpije. Funguje to však iba vtedy, ak maľujete veeeľmi namokro. 
U nás soľ teda nezafungovala, ale samotné lepidlo vytvorilo pekný efekt. Adelka vyfarbila väčšinu plochy, dedo dokreslil kvety a dielko bolo hotové 🙂
Kým som ja za 3/4 hodinu vytrhala burinu v záhrade, ona mi ušla dnu a vyskladala podľa farieb na predlohu celé dievčatko. 
Bola som taká nadšená z jej radosti a z jej zrelaxovaného pohľadu, že som to chcela ísť hneď zažehliť. No Adelka to vtedy chytila a celé vysypala s radostným pokrikom: „Ideme to poskladať znova!“ A tak skladala niekoľkokrát za sebou, učila sa trpezlivosti a prekonávala aj zlé nálady, keď sa jej nedarilo. V tomto prípade platí, že cesta je cieľ. Dnes už máme dievčatko zažehlené a už teraz sa chystám kúpiť chlapca.
A dobre som urobila. Keď som ich Adelke ukázala, prvé, čo s nimi robila, bolo na moje prekvapenie triedenie. Nikdy predtým som si u nej nevšimla potrebu triediť. A teraz si robila si kôpky podľa typov koráliek. Akoby spoznávala všetky možné tvary, ktoré tam sú. Keď sa toho nasýtila, začala nastrkovať a opäť hľadajúc rovnaké tvary. 
Nebolo to spočiatku ľahké, pretože bolo treba nasmerovať korálky kolmo k sebe a udržať ich v tomto smere aj pri zatlačení do seba.
Rada tvorí najmä s väčšími korálkami, spolu vymýšľame aj náramky či prstene. Vidím pri tejto aktivite, ako sa zdokonaľuje presnosť pohybu a trénuje koordinácia oko-ruka.
Podstata je tá, že ako predloha slúži obrázok, z ktorého postupne odlupujete papieriky, pod ktorými je lepivý papier. Na tieto lepivé miesta nasypete farebný piesok, čím sa postupne vytvára obrázok. Farebný piesok mali vo väčších miskách a lopatkou sa dalo nasypávať na obrázok. 
Adelka si ich veľmi obľúbila. Pekné sady môžete nájsť aj 
Poviem vám, že jeden obrázok sme vytvárali dobrú 1,5 hodinu. Ja som už mala na konci dosť a Adelka chcela robiť ďalší 😀
Už sme vyfarbili v priebehu týždňa všetky 4 priložené predlohy a akosi už tuším, čo jej zasa kúpim k narodeninám 🙂 Je to aj výborná hra s farbami. Využili sme to na utvrdenie názvov farieb – „nachystaj si červenú, teraz budeme potrebovať hnedú…“ – keďže motivácia tu bola obrovská.
Tieto obrázky nám idú rýchlejšie 😀 a veľmi pekne vyzerajú. Okrem toho sú veľmi príjemné na dotyk a nemusíte po nich toľko upratovať.
Všetky tieto obrázky plánujem Adelke zavesiť do novej izbičky. Je to hodnotný a estetický kus práce a pri pohľade naň si spomenieme na spoločné chvíle, keď sme ich vytvárali 🙂
Pri miešaní vie byť veľmi sústredená. Pozoruje najmä, ako sa tekutina roztočí. 
Skúsili sme aj prvý raz vymeniť šľahaciu metličku za ručný šľahač. Musela som jej však pomáhať aspoň držať šľahač, lebo nedokázala ešte tak dobre skoordinovať obe ruky naraz, aby zároveň aj niečo vyšľahala. 
Dlho mala Adelka obdobie čítania knižiek (vlastne stále má) a vôbec som nedúfala, že niečo ako zastrkovanie valčekov ju v tom čase osloví. Keď bola menšia, skúsila si podobné valčeky, ktoré sme mali doma – boli to 
Ponúkla som jej raz na skúšku aj 3 a netvrdím, že by to nezvládla, ale nebavilo ju to tak, ako keď má sady 2. Pri 3 sadách zrejme pôsobí na ňu demotivačne to, že sa môže viackrát po sebe pomýliť. Práve úspech je to, čo ju pri práci ťahá ďalej. No aj pri 2 sadách bolo pre mňa aj pre manžela napínavé sledovať, ako si s tým poradí.