Tento experiment vznikol, keď nám pri jednom z prvých obedov vonku spadla na zem uhorka. V takých situáciách zvykneme Adelke hovoriť, nech to nechá tak, že mačky alebo vtáci zjedia, no pri uhorke by to bolo zavádzajúce tvrdiť 😉 Tak som povedala, že to necháme mravcom. „Mravcom?“ opýtala sa Adelka. Vtedy som aj ja zapochybovala, či im to bude chutiť. „Uvidíme, či im to zavonia,“ povedala som. Potom mi napadlo, že dáme mravcom rôzne kúsky potravy, aby Adelka naozaj videla, čo mravcom chutí a čo nie. 
Tak som im to pekne naservírovala. Našla som doma akýsi plastový obal, kde bolo práve niekoľko priehlbiniek, aby sa potraviny nedotýkali a dalo sa to aj dobre prenášať. Na môj údiv trvalo asi 2 hodiny, kým mravce začali skúmať ich švédske stoly. Najskôr som to nechala v tráve, ale keďže som bola netrpezlivá, hľadala som stále vhodnejšie miesto. Nakoniec som našla dierku z mraveniska na okraji trávnika, odkiaľ mravce sporadicky vychádzali. To som posúdila ako najlepšie stanovište.
Bolo treba uchrániť túto návnadu aj pred nežiaducimi návštevníkmi. Raz som pristihla Adelku, ako si omáča prštek do medíku a robili si na to zálusk aj mačky. A tak sme to radšej prikryli a nechali sa prekvapiť, čo sa udeje.
Keď sa nám to hemžilo mravcami, Adelka si mravcov trošku užila…
No a takto to vyzeralo na druhý deň ráno…
Ako prvý vyjedli med, potom banán a cukor. Zaujímavé, že uhorku uprednostnili pred rajčinou, ktorá bola ozaj sladučká.
Po tomto zážitku Adelka šokovala babku vetou, že mravce ľúbia banán. Potom dodala, že aj medík a cukor. Takže sme to zhrnuli, že mravce majú radi sladké 😉
Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…
Ak máte doma deti, ktoré radi strihajú a lepia, potom sa vám budú hodiť tieto materiály (stiahnete kliknutím na obr.):
Sú na ňom háčiky na zavesenie jednotlivých perlových hadíkov. Pre deti je zavesovanie okrem iného výborným tréningom jemnej motoriky a koncentrácie.
Na druhej strane poriadkumilovná duša dieťaťa láka mať všetky korálky na svojom mieste. Takže je predpoklad, že ich budete mať vždy upratané 😉 Keď ich dieťa všetky zavesí, nedá mu to a bude dotykom zas a znova skúmať, ako sa na háčikoch hadíky hojdajú. 
Tu sa stávajú perlové schody so stojanom sčasti aj zmyslovou pomôckou. To je pravý zmysel Montessori pomôcok. Dieťa je k nim priťahované zvedavosťou a má chuť na jednej strane stále objavovať niečo nové a na strane druhej opakovať danú činnosť, až kým sa nenasýti.
Budete postupne brať korálky z trojuholníka a priraďovať k nim dostičky s číslami. Je vhodné, aby ste vždy, keď vezmete korálky do ruky, povedali: „Toto je jedna.“ A korálky prstami spočítate: „Jedna.“ Potom vyberiete dostičku s číslom 1 a tiež ju pomenujete: „Toto je jedna.“ A položíte ju k prvej korálke. Rovnako postupujete pri ďalších číslach. Pre lepšie pochopenie uvediem ešte príklad na čísle 2. Vezmete do ruky hadíka s dvoma korálkami a poviete: „Toto je dva.“ Korálky spočítate: „Jeden, dva.“ Vyberiete doštičku s čislom 2: „Toto je dva.“ Položíte ju k druhým korálkam.
