Vek 18 mesiacov bol u Adelky akýsi prelomový. Začala používať vidličku, krájať s nožom, začala si skúšať obúvať sama topánky a chodiť v mojich, dokázala si sama ako tak vytiahnuť hore nohavice, odložila plienky… Vzrástol jej záujem o detaily a začala vnímať veľkosti. Jedného dňa som ju pristihla, ako sa pokúša vložiť rôzne zvieratká do „pohárikov“ z ikeáckej skladačky. Skúšala, čo sa kam zmestí. 
O pár dní neskôr, keď som si sušila vlasy, vytiahla sáčok s natáčkami a začala ich vkladať jednu do druhej. 
Tu som pochopila, že by som ju mala podporiť, keď ju momentálne veľkosti zaujímajú A tak som začala rozmýšľať, aké hračky na rozlišovanie veľkostí máme doma. 
1. Drevené krúžky, ktoré sa navliekajú na paličku
2. Sada závaží – je príslušenstvom k starej kuchynskej váhe, ktorá patrí svokrovcom. Pamätám si podobné závažia, s ktorými som sa hrávala ako malá na prázdninách u mojej babičky. Boli placaté, uložené v drevenej škatuľke. Bohužiaľ ich nikde už nevieme nájsť, čo je veľká škoda, pretože by boli ďalšou perfektnou alternatívou k valčekom, ktoré sú originál Montessori pomôckou. 
3. Ružová veža mini – mini som ju nazvala preto, že som vežu rozdelila na polovicu a nechala len prvých 5 najväčších kociek. Zistila som, že to je počet kociek, ktoré Adelka vie bez problémov zoradiť podľa veľkosti. Keď prenáša najväčšie kocky, zároveň vníma, že nie je rozdiel iba v ich veľkosti, ale aj v hmotnosti. Niekedy jej ich vymieňam za prvých 5 najmenších kociek, pretože jej sa veľmi páči tá najmenšia 1x1cm. Skúšali sme postupne zoradiť aj viac kociek, ale vtedy sa to pre ňu už stáva neprehľadné. 
4. Matrioška – toto je hračka, na ktorú ja nedám dopustiť. Adelka sa s ňou hráva veľmi dlho, snáď najdlhšie spomedzi všetkých hračiek. Keď bola menšia, zvykla ju stále dokola iba rozoberať. Postupne sa naučila vkladať spodné časti jednu do druhej a dneska ju s mojou pomocou aj zloží. Mám rada takéto nadčasové hračky.
5. Veža z Ikea – z týchto farebných pohárikov Adelka buď stavia vežu, alebo vkladá jeden pohárik do druhého. Dajú sa použiť aj v bazéniku alebo na pieskovisku.
6. Plastový kužel s kruhmi
Je zvláštne, ako deti v určitej vývojovej fáze začne vždy niečo nové zaujímať. Ako s tým samé prídu, netreba im nič vnucovať. Snažím sa byť v strehu, aby som tie podstatné momenty zachytila včas a podporila ju v tom, čo ju aktuálne baví. Zakázala som si porovnávať Adelku s inými deťmi, pretože každé dieťa má svoje tempo spoznávania sveta. Treba sa premeniť na pozorovateľa a sledovať veľakrát aj tie najmenšie náznaky. Mne veľmi pomáha všímať si napríklad aj to, čo ju zaujíma v knižkách, pri čom sa zastaví, čo chce, aby som jej viackrát prečítala. Niekedy mám naopak pocit, že ju nebaví nič, ale to je zasa iba môj pohľad. Možno vtedy iba nemá svoj deň alebo by sa možno len tak chcela poprechádzať vonku…
Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…
Je dobré sa na to vopred pripraviť a mať k dispozícii nože, ktoré sú vhodné na úplné začiatky. Na prvé krájanie sa v Montessori používajú vlnkové nože. Dieťa s takýmto nožom ľahšie manipuluje, keďže ho môže chytiť zhora oboma rukami a tým má väčšiu silu na prekrojenie. Je rovnako ostrý ako klasický nôž. Možno si niekto povie, že je to príliš veľký risk, dať dieťaťu do ruky ostrý nástroj. Netreba však k tomu pristupovať so strachom, ale skôr zodpovedne. A okrem toho, nikdy ju nenechávam s nožom samú. Ukázala som Adelke, ako sa s takýmto nožom narába a nechala som ju, aby si to prvý raz vyskúšala na banáne. Banán sa krája ľahučko a ja som jej ho pred tým ešte prekrojila pozdĺžne, aby lepšie sedel na podložke. Rovnako potom krájala cuketu. 
Napriek tomu, že jej ukazujem, že tento nožík sa drží oboma rukami, krája od začiatku jednou rukou. Vždy pri nej stojím, predvídam a dopredu ju vždy upozorním, ak ide spraviť niečo, čím by si mohla ublížiť. 
1. 
5. Nožík z hračkárskeho setu – s ním sa väčšinou iba hrá, rozkrajuje zeleninu spojenú suchým zipsom. Je tiež veľmi šikovný do ruky.
