Začíname lepiť

    Vo veku 2,5 roka pomaly začíname s lepením. Vek nie je ani tak podstatný, ako je podstatný záujem dieťaťa o tvorenie. U nás kreatívne tvorenie Dorotku baví a vystihli sme aj načasovanie. 

    Na úplný začiatok je fajn sa oboznámiť s princípom lepenia pomocou lepiacej pásky. Po Veľkej noci sme odstrojili baburiatka a Dorotka ich otrhala do misky. Využili sme ich potom na vytvorenie hebkej koalky. Orezávacím nožíkom som vyrezala z papiera tvar koaly a papier som podlepila obyčajnou lepiacou páskou. Nalepili sme jej oči a nos a na zvyšok lepiacej pásky už Dorotka s Adelkou dolepili baburiatka.     V ďalšej aktivite sme lepili na papier košík s vajíčkami. (predloha tu na stiahnutie) Nemusia to byť vajíčka, ale napr. ovocie alebo akýkoľvek iný nápad. Podstatné pri výbere tejto aktivity pre mňa bolo, aby Dorotka pracovala s dostatočne veľkými tvarmi (čo naozaj bolo, keďže sme to lepili na výkres formátu A3).Okrem vystrihnutého košíka a vajíčok som pripravila Dorotke aj lepidlo a štetec, ktorým ho bude nanášať. Lepidlo používame bezpečné pre deti od 10 mesiacov (kúpite v našom e-shope TU), je umývateľné a chutí horko. Viacerým by zrejme napadlo použiť tyčinkové lepidlo. Áno, je to možno čistejšia práca, ale to je zrejme jeho jediná výhoda. Tekuté a tyčinkové lepidlo by som porovnala asi takto:

  • tyčinkové lepidlo skúmavé deti väčšinou vyskrutkujú úplne von a pozornosť môže odpútavať aj vysúvací mechanizmus
  • tyčinkové lepidlo sa ťažšie používa na väčšie plochy
  • tyčinkovým lepidlom a silným prítlakom môže dieťa trhať papier
  • pri tekutom lepidle sa dieťa môže rozhodnúť koľko lepidla nanesie a ľahšie sa naučí, koľko ho potrebuje
  • použitím štetca sa trénuje jemná motorika a trojprstový úchop, ktorý neskôr treba pri písaní
  • tekuté lepidlo môžeme v prípade potreby aj zafarbiť, aby dieťa ľahšie videlo, kde ho nanieslo
  • tekuté lepidlo môžeme dieťaťu ponúknuť v praktickej fľaštičke od laku na nehty ako v našom prípade, čo Dorotku ohromne bavilo (viac ako štetec). Ľahšie sa takto nanáša lepidlo na veľmi malé plochy (s klasickým štetcom sme nanášali lepidlo na veľké plochy)    Po lepení veľkých tvarov sme prešli na aktivitu, kde bolo treba viac presnosti a Dorotka pracovala nielen s veľkými tvarmi, ale aj s úplne malými. Pripravila som jej zajačika spolu so vzorom a predlohou, na ktorú nalepovala (predloha tu na stiahnutie). Táto aktivita je podľa mňa veľmi dobre spracovaná, pretože je tu pre dieťa vzor, ako má výsledok vyzerať; je tu predloha, na ktorú sa nalepuje a teda dieťa tie hlavné tvary musí trafiť nalepiť; dieťa nalepuje smerom od veľkých tvarov k malým a pripravuje si ruku postupne na jemnejšiu prácu. Ako môžete vidieť aj na videu, Dorotku toto naozaj bavilo.  

Pripravila som jej preto ešte podobnú aktivitku s tučniakom (predloha na stiahnutie TU).

TIPY NA ZÁVER:

  1. Lepidlo som preliala do nádobky s vrchnákom, kde si Dorotka namáčala štetec. Lepidla nenalejte veľa, ale iba toľko, aby boli ponorené celé štetiny. V opačnom prípade sa zašpiní rúčka od lepidla a to skomplikuje celú prácu.
  2. Namiesto štetca môžete na nanášanie lepidla použiť aj vatovú tyčinku do uší.

Hravé aktivity na strihanie

    Tieto dni sme si krátili aj aktivitami na strihanie. V minulom článku som vám písala o nožničkách a teraz pár tipov, ako motivovať deti k strihaniu. Ako inak, trošku hravo 🙂Pripravila som Dorotke pár aktivít. Sú vytvorené tak, aby ich zvládli deti, ktoré ešte len strihať začínajú. V Montessori začínajú deti strihaním prúžkov papiera, a preto som sa snažila, aby prevládali pri týchto prvých aktivitách. A ďalšia dôležitá vec je, že ich príprava vám zaberie max. 10 minút. Väčšinu farebného papiera som použila ako zbytky, ktoré Adelka odkladá. Naozaj päť minút prípravy vám stačí napríklad na tento mráčik s dažďom. My sme ho pripevnili magnetkami o chladničku, ale môžete napríklad aj o radiátor.V lepšom počasí môžete strihať aj takéto slniečko s lúčmi 🙂

Veľmi vďační sú aj takíto „strapánikovia“, ako sme ich doma nazvali. Dobre sa držia deťom v ruke a môžu vytvárať rôzne účesy. No a na záver ovečka, ktorá sa mne osobne najviac páči. Na kartón som prilepila lepiacou páskou prúžky papiera, ktoré som pred tým zvlnila pomocou nožníc ako stužku.Čo poviete, ktorá aktivita je váš favorit? Pokojne mi napíšte 🙂

Testovali sme detské nožnice

    Dorotka sa začala intenzívnejšie zaujímať o strihanie, a tak sme vyberali pre ňu najvhodnejšie nožnice. No a pri tom som nezabudla ani na vás a urobila som vám prehľad rôznych nožníc. Môžete si prečítať ich výhody a nevýhody. V závere nájdete aj video, kde som to pre vás všetko zhrnula. Všetky nožničky nájdete aj v našom e-shope, vlastne vďaka tomu som ich mohla aj všetky odskúšať.

  1. Plastové nožnice – sú najbezpečnejším variantom a vhodné pre tých rodičov, ktorý sa veľmi boja o bezpečnosť svojich detí. Aj napriek tomu, že sú z plastu, dokážu prestrihnúť papier. Niekedy sa však papier dostáva medzi čepele nožníc, čo môže pôsobiť pre dieťa rušivo. Napriek tomu lepšia bezpečná verzia asi neexistuje.
  2. Stláčacie nožnice Faber-Castell – predávajú sa v modrom a ružovom prevedení. Sú šikovné do ruky, ľahko sa stláčajú. Majú pružinku, vďaka ktorej sa sami vracajú do pôvodnej polohy. Preto sa dieťa môže sústrediť na samotné strihanie alebo držanie papiera. Sú ideálne na úplné začiatky strihania už od cca 1,5 roka a vhodné pre pravákov ako aj pre ľavákov.
  3. Dvojité nožnice – používajú sa na nácvik strihania spolu s rodičom. Rodič vloží prsty do otvorov spolu s dieťaťom a môže mu pomáhať nožnice otvárať alebo smerovať. Predávajú sa v praváckej a ľaváckej verzii. Niekedy mávajú pružinku, ktorá pomáha deťom vrátiť nožničky do pôvonej polohy. Nepovažujem to pri dvojitých nožničkách však za dôležité, nakoľko rodič vlastne plní úlohu otvárania a zatvárania nožníc. Takže sa mi to tu zdá aj zbytočné, keďže dieťa samé tieto nožničky s veľkou pravdepodobnosťou používať nebude.
  4. Stláčacie nožnice červené – veľmi dobre strihajú, majú kvalitné Solingen čepele. Sú trošku väčšie (na môj vkus) a Dorotke sa trošku ťažšie stláčali. Preto sú asi vhodnejšie pre deti, ktoré majú väčšie a silnejšie ručičky. Papier môžete s nimi strihať z akéhokoľvek smeru a nezasekne sa medzi čepielkami.
  5. Nožnice Fiskars – tieto sú asi moje najobľúbenejšie. Sú ostré, kvalitné, dobre a spoľahlivo strihajú. Sú síce drahšie, ale podľa mňa stoja za to. Používali sme ich aj s Adelkou, keď začínala strihať a teraz ich nosí v peračníku do školy. Prestrihnú nielen papier, ale aj nejaký tvrdší materiál. Čepele to vydržia.
  6. Nožnice Djeco – sú tiež veľmi dobré, majú chránené hroty a aj pružinku. My pružinku nepoužívame, pretože Dorotku to hnevalo a chcela mať svoju vlastnú kontrolu nad nožničkami. Sú ostré, papier strihajú z každého uhlu a nezasekáva sa papier medzi čepielkami. Dobrá kvalita za rozumnú cenu.

Akých favoritov máte vy? Napíšte mi 🙂

 

Ovocie, ktoré si pripravia aj najmenší

    Už najmenšie deti si dokážu samé pripraviť desiatu alebo olovrant. U nás je to najčastejšie ovocie. Už od 1,5 roka som nechávala Dorotku, aby si sama ošúpala banán alebo mandarínku. Nie je na tom samozrejme nič svetoborného. Ale rada by som vám ukázala, ako si aj pri príprave ovocia môžu deti udržať poriadok a systém, ktorý máme na Montessori tak radi.Ako si môžete všimnúť, opäť je základom podnos, ku ktorému pridáme 2 misky. Jednu na odpad a druhú na pripravené očistené ovocie – teda pokiaľ neskončí rovno v ústach, čo je aj u nás častý prípad 🙂  (či pravá miska bude slúžiť na odpad alebo ľavá, je v princípe jedno) Takto si dieťa zvykne hneď na tento postup práce a zároveň je pre neho všetko prehľadné a zrozumiteľné. Teda systém neudržiavame iba na poličkách s hračkami, ale aj pri takýchto aktivitách, čo deti veľmi baví. Má to pre ne veľký význam a ten poriadok a usporiadanie, ktorý vidia okolo seba, potom prenášajú aj do svojho vnútra. Cítia istotu, dokážu sa pri tom lepšie sústrediť a nerušia ich ďalšie zbytočné predmety či neporiadok (deti v tomto veku majú veľký cit na poriadok vďaka ich senzitívnemu obdobiu).Pri niektorých činnostiach ešte Dorotka potrebuje moju pomoc. Napríklad pritlačiť krájač na jabĺčko (snažím sa krájať jablko na tenké plátky, prípadne bez šupky to ide fajn) alebo dotiahnuť luskáčik na oriešky. No ostatné sa vždy snaží zvládnuť sama – veď to poznáte „ja sama“ 😀 Oceníte to neskôr, keď mladšiemu súrodencovi natrú chlebík alebo vám pripravia kávu 😉

Zdieľania, lajky a komenty vždy potešia.