Na stavbe nášho nového domu sme našli hniezdo. Kedysi v lete, ešte na otvorenej stavbe, tam mal svoje hniezdo s vajíčkami malý vtáčik. Adelka ho vždy kontrolovala, keď bola príležitosť. Do jesene nevysedel vajíčka, zrejme sa mu muselo niečo stať, a tak ostalo po ňom hniezdo. Samozrejme, ja nadšená som ho hneď chcela ukázať Adelke. Je to zážitok vidieť a najmä držať hniezdo v rukách. 
A tak sa začalo pátranie, čo to bolo za vtáka 🙂 Neverila som, že už len zo samotného hnieza sa dá toľko vydedukovať. Už keď som ho prvý raz chytila do ruky, všimla som si, že sú v ňom okrem iného aj ľudské vlasy. Myslela som si, že to tam zavial vietor moje alebo niečie, ale zistila som, že nie. Niektoré vtáky stavajú hnieza zo srsti zvierat ako sú psy a mačky (väčšinou ich použijú ako výstelku pod vajíčka) a aj z ľudských vlasov. Tie normálne zakomponujú pomedzi trávu. V našom hniezde bol ešte aj mach, špagát a jemné páperie. 
Tieto všetky indície nás doviedli k tomu, že ide o vtáka, ktorý žije medzi ľudskými obydliami. K identifikácii vtáka nám ešte veľmi pomohli vajíčka. Boli veľké niečo cez 2 cm a čisto biele. Boli prekvapivo ľahké, pretože vyschli. To znamená, že hniezdo bolo dlho opustené. Pátrala som po ňom na tejto stránke, kde nájdete pekný atlas rastlín a živočíchov s fotkami a popisom. Vďaka nej si myslíme, že to bolo hniezdo s vajíčkami dážďovníka.
- zdroj foto: http://snaturou2000.sk/zivocichy/dazdovnik-tmavy
Pre Adelku bolo nesmierne zaujímavé skúmať, z čoho je hniezdo vytvorené a držať vajíčka. 
Veľa sme sa o tom rozprávali, vysvetľovali si, že podobne ako sliepka, tak aj vtáčiky znášajú vajíčka, sedia na nich a ohrievajú ich, až sa z nich vyliahnú malé vtáčiky. Vytiahla som knižku, ktorú som kúpila už dávno a rozprávanie a pomenovávanie vtákov pokračovalo. 
„A tento vták sa ako volá, mami? …A tento?“ pýtala sa stále Adelka. Povedali sme si aj o tom, kde žijú vtáky, aké všelijaké môžu mať zobáky, o sfarbení samičky a samčeka…
Mám najbližšie v pláne vytlačiť na väčší formát tento plagát našich vtákov a zavesíme ho na stenu. (kliknite na obrázok pre zväčšenie)
A ďakujem ešte jednej mamičke z našej Facebookovej skupiny Montessori SK, ktorá nám poskytla kartičky vtákov aj s popisom.
No a chcete vedieť ako to skončilo s naším hniezdom? Toľko sme ho prenášali, až raz som ho nechala položené v igelitke na botníku a návšteva naň položila tašku s nákupom. Vajíčka sa rozpučili a smrdeliiii… tak sme ho museli zahodiť 🙁 Škoda. Mohli sme sa ním do dnes tešiť.
Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…
Veľmi rýchlo to pochopila a prikladala si už potom sama cestoviny na predlohu z 
Mimochodom, tu sa dá začať hovoriť o mapách, pretože obrys tela na papieri je vlastne mapa tela. So staršími deťmi môžete o mapách nadviazať napríklad so zakreslením izbičky, vášho mesta, štátu, kontinentov…
Teda cievky si ukazujeme na koži, počúvame tlkot srdca či škvŕkanie v žalúdku, hmatáme si tep alebo rozťahujúce sa rebrá pri dýchaní… A všetky orgány si vieme chytiť do ruky vďaka