Z našej poličky – o ľudskom tele (4+)

    V poslednej dobe som Adelke pripravovala nové aktivity do poličky. Niektoré sme iba zrotovali, teda vytiahli po dlhšom čase a niektoré nové aj pribudli. V tomto článku by som vám ukázala poličku na tému ľudské telo, ktoré snáď nikdy neomrzí a deti fascinuje.    Znovu sme oprášili našu kostru, o ktorej som písala už dávnejšie v tomto článku. Je pomerne veľká, má cca 100 cm a dá sa stiahnuť na tomto linku. Stále rovnako (ak nie viac) ju baví, keď jej obkreslím telo, ona si ho obtiahne a potom do neho ukladá časti kostry. Pri prvej práci stačí dieťaťu ukázať, kde čo patrí a keď už to má vžité, môžeme aj pomenovávať jednotlivé kosti – lebka, kľúčna kosť, rebrá (hrudný kôš) atď.. Pekne to obohatí slovnú zásobu.     Na poličke nám pribudol aj model ľudského tela. Je veľmi názorný a určený pre staršie deti (výrobca udáva od  8 rokov). Tu sa už nedá oklamať, ktorý orgán kam patrí, pretože všetko má presne svoje miesto. Skladanie je trošku náročnejšie, takže to zatiaľ robíme spolu. Avšak dodáva to ďalší rozmer, pretože ukazuje usporiadanie vnútorných orgánov. Ďalej má Adelka v poličke  aj ľudské orgány zo Safari tuby, s ktorými sa oboznamovala ako s prvými v poradí asi od 2,5 roka.V poličke má ďalej pripravený detský stetoskop. Je to vždy ohromná zábava v rodine, keď Adelka príde vyšetrovať deda, ako dýcha a ako mu bije srdce. Dokonca zvykla počúvať, ako bije srdce našej mačke a zistila, že jej bije oveľa rýchlešie ako nám. Pripravené v poličke sú aj obrázky, ako sa vyvíja bábätko v brušku, k čomu ma priviedla anglická knižka pre deti The Body.Je veľmi názorná a jednoduchá, no pritom je v nej všetko najhlavnejšie povedané. Okrem obrázkov vývoja plodu som Adelke pripravila aj malé röntgenové snímky. Nič som jej o nich nepovedala a nechala som jej ich ako hádanku, či bude vedieť, čo je na nich zobrazené. Pri tom sme ich prikladali na kostru, aby bolo jasné, čo ukazujú. Toto ju veľmi bavilo a aj sme sa veľa rozprávali o röntgene, kedy a načo sa také snímky robia a že nášmu telu aj röntgenové žiarenie škodí…    Nedávno sme si celkom nečakane a spontánne vyrobili model úst z modelárskej hliny, čo sa nám do tejto témy aj pekne hodilo.Na výrobu postačí v podstate iba plastelína a fazuľa a máte s deťmi hotové za pár minút.Tiež pekná aktivitka na poobedie, ktorá vie obohatiť vedomosti a aj slovnú zásobu.

Ďakujem, ak článok zozdieľate aj svojim kamarátom, napr. na FB.

Zdobenie veľkonočných vajíčok

    Veľká noc je za dverami. Neplánovala som tento rok zdobiť vajíčka, ale keď som našla takú jednoduchú inšpiráciu, povedala som si, že vyskúšame… Nie je to nič náročné, kľudne to zvládnu s vašou pomocou aj deti od 3 rokov.

Ide o servítkovú techniku, na ktorú nepotrebujete v podstate nič zvláštne, akurát servítky, nožnice a lepidlo. Servítky môžete použiť v podstate hocijaké aké doma máte, alebo si kúpiť so vzorom, aký sa vám páči prípadne, na aký natrafíte. Lepidlo je dobré použiť také, ktoré po uschnutí ostane priesvitné. My sme použili Herkules (biele lepidlo na papier asi držať nebude, ale nemám to overené).

Postup si môžete pozrieť v tomto krátkom videu alebo prečítať nižšie.

1. Vystrihnete vzor

Buď si vystrihnete malý kúsok zo servítky, ktorý sa vám páči a mohol by byť pekný vzor alebo kľudne môžete obaliť aj celé vajíčko. My sme zvolili prvú možnosť. Výstrižok nemusí byť dokonalý, lepidlo toho dosť zamaskuje 😉

2. Odstránite nepotrebné vrstvy

Na servítke necháte iby najvrchnejšiu časť. Zvyčajne má servítka 3 vrstvy – úplne spodná vrstva sa vám zvyčajne oddelí aj sama, no bude treba oddeliť ešte jednu vrstvu od úplne vrchej vrstvy, na ktorej je vzor. Tá už ide trošku ťažšie.

3. Nalepíte vystrihnutý vzor

Nanesiete lepidlo na vajíčko a nalepíte vrchnú vrstvu servítky so vzorom.

4. Prelakujete lepidlom

Nalepenú servítku po celej ploche pretriete lepidlom. S deťmi si musíte dať trošku pozor na to, aby sa servítka príliš nepremáčala, pretože sa začne trhať. Stalo sa to aj nám.

5. Necháte vyschnúť

Lepidlo po uschnutí spriehľadnie, takže ho vôbec nebude vidno a obrázok sa pekne zafixuje.My sme urobili vždy najskôr jednu stranu vajíčka, nechali preschnúť a potom druhú stranu. Pri schnutí by sa nemali vajíčka vzorom o seba dotýkať, lebo sa zlepia a vzor sa pokazí.My sme už týmto pádom na Veľkú noc pripravení 🙂 A vy? 😉

 

Mapa sveta

    Krátko na to, ako som oboznámila Adelku s glóbusom pevniny a vody, prišiel na rad glóbus so svetadielmi. Oba sme si porovnali a vysvetlila som jej, že na ňom je pevnina trošku iná, farebná a každý tento farebný „diel sveta“ voláme svetadiel. Modrú plochu sme si pomenovali ako oceán.

     Tento glóbus bol odrazovým mostíkom k mape sveta, okolo ktorej sa dlho u nás všetko točilo. Na nej sme si postupne pomenovali všetky svetadiely. Robili sme veľa aktivít na zapamätanie si farebného kódovania svetadielov. Stiahla a rozstrihala som túto mapu sveta.

Adelka ju vymaľovala a spoločne sme jednotlivé svetadiely nalepili na papierové taniere alias pologule.

Vyrobili sme aj knižku svetadielov, kam si Adelka všetky svetadiely obkreslila a potom ich vymaľovala. Toto ju veľmi bavilo a museli sme to robiť dvakrát 🙂 Keď som videla, ako veľmi ju to baví, jedno popoludnie, kým Adelka spala, som vyrobila mapu sveta vo veľkom formáte. Na tejto stránke som našla vyhovujúcu predlohu a za cca 1,5 hodiny som mala svetadiely obkreslené na veľký papier z papierovej rolky na kreslenie. Mapu sme podlepili kartónom a Adelka ju vymaľovávala vodovkami niekoľko dní. Celkovo má rozmer 90×45 cm.Som rada, že si ju vyrobila sama, pretože sa veľa vďaka tomu naučila. Bude peknou pamiatkou na toto obdobie a teším sa, keď jej ju v ráme zavesíme na stenu.

Ďalšie pokračovanie na tému mapy sveta nabudúce 😉

 

Čas spomienok

       Koniec roka je čas, kedy väčšina ľudí bilancuje a dáva si novoročné predsavzatia. My si predsavzatia nedávame, ale radi si spomenieme na to pekné, čo sme v predošlom roku zažili. Predovšetkým sa zameriavame na všetko pozitívne a ak aj boli ťažké chvíle, z ktorých sme si už vzali ponaučenie, nevŕtame sa v nich a ideme jednoducho ďalej.

A keďže dobrom sa dobro násobí, pekné priťahuje ešte krajšie, chcem vám povedať jednoduchý spôsob, ako sa lepšie sústrediť na to pekné vo vašom živote. My sme si urobili pohár spomienok.

Ide o to, zbierať si počas roka pekné spomienky. Či už do krabičky si budete odkladať na pamiatku predmety, ktoré vám pripomenú vaše úsmevné zážitky a chvíle, alebo si ich môžete zapisovať na malé papieriky a odkladať do nejakej nádoby, napríklad do pohára. Na pintereste nájdete veľa nápadov, ako si „odkladať spomienky“. Ja som náš pohár spomienok neodfotila, pretože sviatky trávime mimo domov a ani som nevedela o čom a či vôbec budem cez sviatky niečo na blog písať. Tu je však zopár pekných pohárov, podobných tomu nášmu:

Zdroj foto: pinterest

Potom na Nový rok alebo na Silvestra si urobte pohodu doma s rodinou, s partnerom alebo sami so sebou a vráťte sa v čase. Čítajte si lístočky a pospomínajte na pekné zážitky, smejte sa a  cíťte vďačnosť za všetko krásne, čo vám život priniesol.

Keď si začnete spomienky odkladať, môžete do toho zapojiť aj deti. Nech si aj ony  vytvoria svoj pohár a buď budete zážitky zapisovať za ne (ak ešte nevedia písať, môžu si odkladať aj spomienkové predmety) alebo si ich budú písať samé. Čím skôr sa naučia zameriavať pozornosť na to dobré, tým lepšie.

My si naše spomienky ešte len budeme čítať, lebo sviatky trávime na cestách s rodinou. Vám všetkým prajem d nového roka krásne chvíle s vašimi najbližšími, ale aj s tými „okoloidúcimi“. Aby sme si boli všetci bližší, užívali si prítomné okamihy a viac sa tešili z maličkostí.

Lenka