Farebné doštičky sú Montessori zmyslovou pomôckou na spoznávanie farieb a ich odtieňov. Existujú 3 škatuľky s doštičkami:
škatuľka č. 1 – základné farby – červená, modrá, žltá – z každej farby 2 páry
škatuľka č. 2 – základné a odvodené farby – biela, čierna, šedá, hnedá, oranžová, zelená, ružová, fialová, modrá, červená, žltá – z každej 2 páry
škatuľka č. 3 – odtiene farieb – 9 farieb v 7-mich odtieňoch (šedá v odtieňoch od bielej až po čiernu, červená, oranžová, žltá, zelená, modrá, fialová, hnedá a ružová).
Vzhľadom na to, že táto pomôcka nie je veľmi náročná na domácu výrobu, vyrobili sme si aj my škatuľku č. 3 – tieňovanie.
Potrebovali sme na to drevené doštičky, bielu farbu, (zalaminované) farebné prúžky, obojstrannú lepiacu pásku a nožnice. Dá sa zaobísť aj bez drevených doštičiek a jednoducho pracovať iba so zalaminovanými farebnými prúžkami. No viem, ako vždy dopadnú zalaminované kartičky a tiež aj kvôli manipulácii som sa rozhodla urobiť túto pomôcku trvácnejšiu. 
Farebné doštičky môžete vyrobiť dvoma spôsobmi:
- nalepíte na drevené doštičky (zalaminované) farebné prúžky komplet aj s bielymi okrajmi. Výhoda je tá, že nemusíte doštičku maľovať bielou farbou ako podklad. PREDLOHY NA STIAHNUTIE: Škatuľka č. 2 a Škatuľka č. 3.
- natriete ich bielou farbou, ako to bolo u nás. Keďže sme využili farebné prúžky zo vzorkovníka farieb z farbov-lakov,
(tam vám ho buď dajú alebo predajú za symbolickú cenu; my sme dostali grátis), nesedel nám presne rozmer farebných prúžkov na doštičky. Vtedy je lepšie podklad namaľovať nabielo a na to nalepiť farebné prúžky. Ak zarobíte farbu hustejšiu, postačí 1 náter. My sme mali vzorkovník, kde je 5 odtieňov z každej farby. Originál pomôcka obsahuje 7 odtieňov, ale vôbec mi to nevadí, pretože aj tak som zistila, že Adelka nedokáže momentálne usporiadať viac ako 4 odtiene. Zo vzorkovníka sa dalo použiť 8 farieb, ešte musím dorobiť fialovú a červenú (tyrkysovú máme naviac). Prúžky zo vzorkovníka som zalaminovala a nalepila obojstrannou lepiacou páskou (kobercová, nie penová) na doštičku. Páska drží nad moje očakávania, snáď ešte lepšie ako sekundové lepidlo, a to ani nemusí byť na celej ploche farebného prúžku. Farebné prúžky boli trošku širšie ako doštička a tak som prečnievajúcu časť jednoducho odstrihla. Samotné laminovanie, strihanie a lepenie mi zabralo niečo vyše hodiny času.
(tam vám ho buď dajú alebo predajú za symbolickú cenu; my sme dostali grátis), nesedel nám presne rozmer farebných prúžkov na doštičky. Vtedy je lepšie podklad namaľovať nabielo a na to nalepiť farebné prúžky. Ak zarobíte farbu hustejšiu, postačí 1 náter. My sme mali vzorkovník, kde je 5 odtieňov z každej farby. Originál pomôcka obsahuje 7 odtieňov, ale vôbec mi to nevadí, pretože aj tak som zistila, že Adelka nedokáže momentálne usporiadať viac ako 4 odtiene. Zo vzorkovníka sa dalo použiť 8 farieb, ešte musím dorobiť fialovú a červenú (tyrkysovú máme naviac). Prúžky zo vzorkovníka som zalaminovala a nalepila obojstrannou lepiacou páskou (kobercová, nie penová) na doštičku. Páska drží nad moje očakávania, snáď ešte lepšie ako sekundové lepidlo, a to ani nemusí byť na celej ploche farebného prúžku. Farebné prúžky boli trošku širšie ako doštička a tak som prečnievajúcu časť jednoducho odstrihla. Samotné laminovanie, strihanie a lepenie mi zabralo niečo vyše hodiny času.
Najjednoduchšou alternatívou k originál farebným doštičkám je, že si môžete kúpiť v galantérii tzv. štopkacie priadze, ktoré vyzerajú veľmi podobne ako farebné doštičky. Podobné vlastne kedysi používala M. Montessori. Boli to drevené doštičky, na ktorých boli navinuté hodvábne nite. 
Doštičky boli nasadené na dvoch protiľahlých stranách do líšt, takže sa nite nedotýkali stola. Tak bolo možné s doštičkami pracovať bez toho, aby sa deti dotýkali hodvábnych nití. Farby nití si tak uchovávali po dlhú dobu svoj odtieň.*
M. Montessori opisuje vo svojej metóde použitie 8 farieb po 8 odtieňov, pričom dieťa sa na počet 8 odtieňov dostáva postupne, tréningom. 
Dokonca deti mali k dispozícii 2 sady týchto doštičiek s tieňovaním (tj. 2 x 64 ks) a nielen usporadúvali od najtmavšej po najbledšiu, ale aj párovaním hľadali rovnaký odtieň vybranej farby.** Podobnú tendenciu pozorujem aj u Adelky, že pri ukladaní doštičiek, vždy pozerá na sýtosť inej susediacej farby.
O tom, ako sa hrať s farebnými doštičkami a podporiť u dieťaťa rozlišovanie farieb, napíšem nabudúce… 😉
Zdroje:
* M. Montessori, Objevování dítěte
** M. Montessori, The Montessori method: http://digital.library.upenn.edu/women/montessori/method/method.html
Zdroj ČB fotografií: http://digital.library.upenn.edu/women/montessori/method/method.html
Ak sa Vám článok páčil, prihláste sa na odber nových článkov e-mailom, prípadne zdieľajte a like-ujte na Facebooku či Google+…
Aby sa bodky lepšie odlepovali, strhla som pred samotnou aktivitou celý priestor medzi bodkami. Bodky potom vystupujú nad povrch a dajú sa s nechtom ľahko podobrať. My sme si stiahli predlohu 
Aby ste dieťa v tejto činnosti motivovali, pripravte mu asi 1,5 cm široké pásiky na strihanie. Nastrihané papieriky využijete napríklad na oblepenie obrysov nejakého obrázku. Ja som nakreslila na papier veľkého slimáka a papieriky sme nalepovali tekutým lepidlom a tyčinkou do ucha. Bola to naša prvá skutočná výtvarná aktivita 🙂
Je to činnosť, kde môže dieťa pekne samostatne pracovať aj s 
Tu je predloha: 
A potom sa obrázok vymaľuje vodovými farbami. Na nanesenú farbu, kým je vlhká, sa roztrúsia zrnká soli, ktorá farbu rozpije. Funguje to však iba vtedy, ak maľujete veeeľmi namokro. 
U nás soľ teda nezafungovala, ale samotné lepidlo vytvorilo pekný efekt. Adelka vyfarbila väčšinu plochy, dedo dokreslil kvety a dielko bolo hotové 🙂
Kým som ja za 3/4 hodinu vytrhala burinu v záhrade, ona mi ušla dnu a vyskladala podľa farieb na predlohu celé dievčatko. 
Bola som taká nadšená z jej radosti a z jej zrelaxovaného pohľadu, že som to chcela ísť hneď zažehliť. No Adelka to vtedy chytila a celé vysypala s radostným pokrikom: „Ideme to poskladať znova!“ A tak skladala niekoľkokrát za sebou, učila sa trpezlivosti a prekonávala aj zlé nálady, keď sa jej nedarilo. V tomto prípade platí, že cesta je cieľ. Dnes už máme dievčatko zažehlené a už teraz sa chystám kúpiť chlapca.
A dobre som urobila. Keď som ich Adelke ukázala, prvé, čo s nimi robila, bolo na moje prekvapenie triedenie. Nikdy predtým som si u nej nevšimla potrebu triediť. A teraz si robila si kôpky podľa typov koráliek. Akoby spoznávala všetky možné tvary, ktoré tam sú. Keď sa toho nasýtila, začala nastrkovať a opäť hľadajúc rovnaké tvary. 
Nebolo to spočiatku ľahké, pretože bolo treba nasmerovať korálky kolmo k sebe a udržať ich v tomto smere aj pri zatlačení do seba.
Rada tvorí najmä s väčšími korálkami, spolu vymýšľame aj náramky či prstene. Vidím pri tejto aktivite, ako sa zdokonaľuje presnosť pohybu a trénuje koordinácia oko-ruka.
Podstata je tá, že ako predloha slúži obrázok, z ktorého postupne odlupujete papieriky, pod ktorými je lepivý papier. Na tieto lepivé miesta nasypete farebný piesok, čím sa postupne vytvára obrázok. Farebný piesok mali vo väčších miskách a lopatkou sa dalo nasypávať na obrázok. 
Adelka si ich veľmi obľúbila. Pekné sady môžete nájsť aj 
Poviem vám, že jeden obrázok sme vytvárali dobrú 1,5 hodinu. Ja som už mala na konci dosť a Adelka chcela robiť ďalší 😀
Už sme vyfarbili v priebehu týždňa všetky 4 priložené predlohy a akosi už tuším, čo jej zasa kúpim k narodeninám 🙂 Je to aj výborná hra s farbami. Využili sme to na utvrdenie názvov farieb – „nachystaj si červenú, teraz budeme potrebovať hnedú…“ – keďže motivácia tu bola obrovská.
Tieto obrázky nám idú rýchlejšie 😀 a veľmi pekne vyzerajú. Okrem toho sú veľmi príjemné na dotyk a nemusíte po nich toľko upratovať.
Všetky tieto obrázky plánujem Adelke zavesiť do novej izbičky. Je to hodnotný a estetický kus práce a pri pohľade naň si spomenieme na spoločné chvíle, keď sme ich vytvárali 🙂
Veľmi rýchlo to pochopila a prikladala si už potom sama cestoviny na predlohu z 
Mimochodom, tu sa dá začať hovoriť o mapách, pretože obrys tela na papieri je vlastne mapa tela. So staršími deťmi môžete o mapách nadviazať napríklad so zakreslením izbičky, vášho mesta, štátu, kontinentov…
Teda cievky si ukazujeme na koži, počúvame tlkot srdca či škvŕkanie v žalúdku, hmatáme si tep alebo rozťahujúce sa rebrá pri dýchaní… A všetky orgány si vieme chytiť do ruky vďaka
Dlho mala Adelka obdobie čítania knižiek (vlastne stále má) a vôbec som nedúfala, že niečo ako zastrkovanie valčekov ju v tom čase osloví. Keď bola menšia, skúsila si podobné valčeky, ktoré sme mali doma – boli to 
Ponúkla som jej raz na skúšku aj 3 a netvrdím, že by to nezvládla, ale nebavilo ju to tak, ako keď má sady 2. Pri 3 sadách zrejme pôsobí na ňu demotivačne to, že sa môže viackrát po sebe pomýliť. Práve úspech je to, čo ju pri práci ťahá ďalej. No aj pri 2 sadách bolo pre mňa aj pre manžela napínavé sledovať, ako si s tým poradí.